Discussion Forum › General Discussion

Odbocim od temy. Pri cestovani s MHD sa styria cestujuci v MHD vozia s 10x mensim narokom na pohonne hmoty, teda pri kazdej stvorici Slovakov prichadza min.financii o 90% spotrebnej dane a DPH. Presunom cca 10% obyvatelov z IAD na MHD by statny rozpocet prisiel rocne o niekolko desiatok miliard korun. Z tohto pohladu min.financii je asi tym poslednym, kto by tlacil ludi von z IAD. Opacne myslenie sa ocakava od samospravy, ta vsak prisla v ramci "fiskalnej decentralizacie" o desiatky milionov korun, takze aj ked ma zaujem o zvysovanie podielu MHD, nema na to prostriedky. Vlastna skusenost. MHD a ine firmy naviazane na rozpocet mesta v ZA ma v r 2005 nie zvysene rozpocty o inflaciu oproti r.2004, ale dokonca NIZSIE o 13% !!!

Zatial zacnem neprestupnou variantou.
1/ Casova tarifa. Vyhodou je, ze vacsina ludi ma hodinky a skoro vsetci gramotni im rozumeju. Prvou malou nevyhodou je, ze na zastavkach je nutne okrem poradia zastavok a casov odchodov mat navyse aj informaciu o dlzke jazdy na predpokladanu vystupnu zastavku, to sa da. Druhou je, ze sa tu dostavuju limitne kriticke situacie, ked pri 30-minutovom listku je legalny cas 28 minut a jazdime v meste so zapchami a inymi casovymi problemami. Pri pripadnom konflikte s revizorom uz nemame pri sebe zastavkovy oznacnik, ale teoreticky v pripade sporu treba mat v taske knizny cestovny poriadok. Stupen mozneho konfliktu zavisi aj od usilovnosti revizora. Tretou je v pripade zavadzania tohto systemu odhadnutie prveho casoveho pasma, popalila sa na tom napr. aj Blava. /Neberiem zatial do uvahy jedinu casovu hodinovu tarifu bohatych europskych miest s vysokym ekologickym zaujmom o znizovanie IAD z organov mimo dopr.podniku a tym padom nie velky tlak na vysoky podiel trzieb z cestovneho./

Prave citam diskusiu k dnu aut na www.pravda.sk a tam ma zaujal jeden prispevok. Snad sa jeho autor nenastve ak ho sem skopirujem, lebo tam sa zachvilu strati...

Dnes sa hromadná doprava akosi "nenosí". ( JP, 16.09.2005 04:08 ) -
Pre našich mocipánov je oveľa jednoduchšie ťahať peniažteky od moptoristov, ako rozmýšľať o skvalitňovaní MHD. K neporiadku v doprave vplýva aj nevýhodný tarifný systém. Voľakedy mal cestujúci možnosť kúpiť si sieťový mesačný cest. lístok a mohol ním cestovať MHD bez obmedzenia. Terajší demokratický režim niečo takéto v našom meste zrušil. Každú jazdu MHD treba platiť osobitne, čo však aj dopravu riadne spomaľuje. Ľudia potom radšej cestujú v mestách aj na krátke vzdialenosti autami, čo však prináša problém v preplnenosti meststkých komunikácií a nutnosti budovania parkovacích plôch. No pre súčasných mesetkých zastupiteľov je rozširovanie komunikácií, budovanie ďalších mostov a kruhových objazdov omnoho výhodnejšie, než špekuľovanie nad MHD. Bakšiše sú bakšiše a tie im žiadni cestujúci MHD nedajú.

Extremnym pripadom su SAD, kde bezne obcianske cestovne je skoro komercnym cestovnym a dotacie sa davaju len na zlavy ziacke, pripadne na "pokrytie uzemia', teda doplatenie tych spojob, kde su naklady na 1 spoj napr 500 Sk, ale vezie sa len 5 cestujucich za 12 Sk a 2 za 7 Sk.

Potom pri vybere tarifneho systemu sa musi hladat model, ktory je nie dobry, ale je iba KOMPROMISOM medzi dvoma mantinelmi.

Pri analyze tarifnych systemov su nasledujuce plusy a minusy.

Budem na fore uz len asi 1/2 hodiny, ale aspon zacnem.

/V prvom rade sa chcem podakovat za slusnu debatu vymykajucu sa poslednym zeriavnicko-jerabnickym excesom.../

Prva tema na debatu v tomto smere je, ze ake mesta s akym stupnom pokrytia nakladov vlastnymi trzbami maju aku tarifu. Az na vynimky plati, ze mesta s nizkym stupnom pokrytia nakladov trzbami za CL a vyssim doplatkom dotaciami /mesta v Amerike a zapad.Europe 25-35%, Blava 42-45%, je to ovplyvnene aj velkostou mesta a dlzkou jednej priemernej jazdy/ maju volnu tarifu 5 "bez obmedzenia". Cim viac sa to pritvrdzuje, tym su vacsie obmedzenia. Ak ma ZA pokrytie trzbami 56-60% /a este si vlastnou komercnou cinnostou privyrobi cca 5%/, moze dat komercne zlavy na casove listky az do 30-40%, kym mesta s vyssim podielom trzieb /a teda aj vacsou zavislostou na ich/napr. len 20%. Ale stale plati, ze tym sa zvysuje aj povinnost /aky paradox!/ dokladovat jednotlive jazdy a jednotlive zlavy na jednotlive kategorie cestujucich.

pokracovanie

Juraj: tak môžme tie výhody? ?

Ok, prehnal som to, MUSI tam nebolo, ale nazor ano:
jul 2003:
Mal by "pritlacit" na spomenutych 5 miest a MHD, aby zaviedli presnu tarifikaciu absolutne vsetkych jazd u vsetkych skupin obyvatelstva po jednotlivych jazdach, pasmach a cenovych urovni cestovneho /napr. cipovymi kartami/. Umozni to dopravcom preukazat vsetkym dotujucim organom presny pocet cestujucich, jazd a zadotovanych sumach podla vecneho i casoveho rozlisenia. /Jednoducho povedane, presne kolko a aky ...

Re #5530 Juraj: Radsej nevediet, ze s nami cestuje 25mil, ako vediet ze s nami cestuje 17mil. Ak teda mestu ide hlavne o menej aut v uliciach, menej humusu vo vzduchu, menej nehod na uliciach, viac ludi v MHD.

Re #5532 Juraj: Samozrejme ze to tak je! Check-in Check-out je vrcholom buzeracie! Kto povedal ze nieje?

prave preto sme (ja a pete) pouzili ako priklad BB. Hoci je system v Ziline (laicky mozme povedat aj "zilinsky" ) priatelskejsi k cestujucim, napriek tomu je pokles porovnatelny, vyrazny a hlavne alarmujuci. Hroza ma obchadza pri pomysleni na naklady spojene s nahananim cestujucich do MHD v dalsich rokoch ak sa ten pokles nezastavi. Keby sme v BB mali k dispozicii take zdroje ako Zilina (dotacie), hned zajtra mame casove predplatne listky a nastup vsetkymi dverami.
My=bb.iMHD samozrejme

Presnejsie porovnanie s Presovom nam mozes dat ty - porovnanim napr. miestokilometrov.

Trosku ti budem oponovat. Suhlasim s nazorom, ze stupnovanie narokov na cestujucich je urcitym stupnom "buzeracie". Ale ak zoberieme fakt, ze "nultym" stupnom "buzeracie' je cestovanie uplne bez akehokolvek oznacovania, tak "svetovy" modny hit check-in, check out by mal byt jeho vrcholom a uplne /podla toho, ako je za "buzeraciu" kritizovana Zilina/ neprijatelnou moznostou! A aihla! Ono to tak nie je! Takze kde je pravda? Podla tisicrocnej historie ludstva asi niekde uprostred... A ako daleko je "zilinsky" system od tohto pomyselneho stredu?

To máš tak.... Slovensko je malé.... Žilina tiež.... I keď je na Slovenské pomery veľká, v globále je malá.... Tým príspevkom som narážal hlavne na to, že ľudia budú cestovať stále tí istí a stále tým istým smerom / vo väčšine prípadov do práce a späť, k lekárovi a späť , ..../. Určite ľuďom nebude jedno, ak napr. cestujem z Bánovej do nemocnice: musím vystúpiť pri Priore, vyliezť hore kopcom na Hurbanovu a tam 15 minút čakať na L3. A tak takému dôchodcovi teraz trvá toto spojenie zhruba 50 min. Časová tarifa mi je v takomto prípade na nič. Zástavková má svoje výhody. Ak by som mal ja byť hnaný nejakým termínovaným časovým lístkom, tak sa na celé cestovanie vykašlem a pôjdem taxíkom. Frekvencia spojov v Žiline nie je a ani nebude nikdy taká ako v Prahe alebo Blave alebo ja neviem kde / 2-5min/už len kvóli veľkosti mesta. Preto ja osobne zastávkovú tarifu vítam.

Tak aj tebe musim vysvetlit 2 veci.

1/ Pocitanie cestujucich sa robi dvoma sposobmi.
a/ Tam, kde je evidencia vsetkych jazd cez palubne pocitace a oznacovace /s vynimkou deti do 6r./, su to presne cisla. Preto je to v ZA a BB cca 18 mil. cestujucich za rok.
b/ Kde su len evidencne mesacne stvrtrocne preukazky /ci na papierovej alebo na plastovej karticke/, tam sa rata podla metodiky Statistickeho uradu automaticky PRE VSETKYCH 80 jazd na mesiac a 240 jazd na stvrtrok. Aj v tych pripadoch, kde v Ziline zistili, ze neprejazdia za mesiac 80, ale iba 50 jazd a za stvrtrok nie 240, ale iba 150 jazd.

Zdruzenie prevadzkovatelov MHD v SR ma preto 2 rozne udaje, kde je su jednej kategorii mesta s presnou evidenciou a v druhej so "statistickou" evidenciou. Rocenky tohto zdruzenia mam k dispozicii, pri najblizsom stretnuti budu k dispozicii. Pred niekolkymi tokmi, po zavedeni CK sme v Ziline jeden rok pocitali oboma sposobmi, pri jednom vyslo 36 mil., pri druhom 23 mil. cestujucich za rok.

Posledny faktograficky ukazovatel /ale v opacnom garde/ je cislo prepravenych cestujucich MHD. Rocne sa vykazovalo statisticky /vsak ich je len "par"/ niekolko tisic prepravenych ZTP a po zavedeni 1 Sk listkov ich bolo predanych za 6 mesiacov 537 tisic!!!

Takze moja dobra rada pre vsetkych kolegov-diskuterov na iMHD: neverte statistikam!!! A hlavne - ani ich nepouzivajte...

O tom to je! Prave Zilina by terazky nemala buzeraciu cestujucich vyhanat ludi z MHD, lebo ti uz na nu nie su tak odkazani ako v PO, BB! A ked uz su zvyknuti na auto, na drahy benzin, naspat uz nevratia.

A ked sme uz pri tom, aj v bohatsich krajoch na zapade su mesta kde vladne MHD nad IGK. Tam iste cestujucich nebuzeruju...
Prešovská MHD vozí ročne 38 miliónov ľudí, v porovnateľnom Remscheide je to 80 miliónov
http://www.cassovia.sk/korzar/archiv/clanok.php3?sub=10.3.2004/14560P

Ovplyvni? negativne alebo pozitivne ano, ale nielen v Ziline, ale v kazdom inom meste, aj v Lyone, aj v Brezne, aj inde. Ale je to omnoho zanedbanejsi vplyv ako to, ci je v regione 9 alebo 19 %-na nezamestnanost alebo priemerna mzda je 12 alebo 17 tis.Sk/mes. Toto ma urcite omnoho vacsi vplyv ako nejaka tarifa...

A druha poznamka: NIKDY som netvrdil, ze sa zilinsky system MUSI zaviest vo vsetkych podnikoch, ani to, ze banskobystricky nastup vsetkymi dverami je super napad. Prave naopak. Stale tvrdim, ze ini chcu Ziline nanutit ine systemy a ze kazde mesto ma svoje specifika a nemali by sme si tarifne systemy navzajom ani nutit, ale ani vylucovat. A ja problem s nanucovanim "zilinskeho" systemu inym vobec nemam, ale naopak, s nanucovanim inych systemov do Ziliny skoro sustavne.

Odbocim trochu od systemu tarify a spytam sa ta: Nevidis trochu suvislost medzi vyssou hospodarskou urovnou /na zapade tomu hovoria "stupnom blahobytu" - kde 0% su zobraci a 100% ti v Rolls-Royceoch/ a udrzanim alebo poklesom populacie vyuzivajucej MHD? Alebo inac: Jednoznacne tvrdis, ze na narast, stagnaciu alebo pokles ma vplyv IBA typ tarify? Ak ano, tak si macher, klobuk dolu, prihlas sa na Nobelovu cenu za ekonomiu...

nemal som na mysli _žilinskú_zastávkovú_tarifu, ale (žilinskú) zastávkovú_tarifu...

Si ma predbehol

Isteze sa odbornici nevedia dohodnut. Ked su ti odbornici v Ziline presvedceny ze coskoro za buzerujuci zilinsky system musi zaviest vo vsetkcy podnikoch, ked su bystricki odbornici presvedceny, ze sa ich system nastupu dverami musi zaviest v ovsetkych dopravnych podnikoch atd, tak bodaj by sa dohodli... Lenze v MHD cestuje 99% laikov, a ti si za cestovanie platia (na rozdiel od odbornikov, zeano). A hlavne oni povacsine nevedia, ze su aj systemy ine, pre nich lepsie a pohodlnejsie.

Myslim ze sa vsetci zhodneme, ze bystricky system nastupu prednymi dverami je horsi ako zilinsky... Ako je ale mozne ze v Ziline mate rapidnejsi pokles cestujucich ako v BB?

prepravene osoby v BB:
2002 - 23 000 000
2003 - 19 600 000
2004 - 17 700 000

prepravene osoby v ziline:
2002 - 23 283 584
2003 - 19 334 000
2004 - 17 281 000

Cim to je? Ze by cestujucim bolo jedno ako su bozerovani?

Kedze si ma vobec nepochopil, tak este raz od Adama.

1/ Neeexistuje zilinska zastavkova tarifa, tak ako neexistuje hannoverska zastavkova tarifa, bratislavska casova tarifa, norimberska pasmova tarifa ci kodanska zonova tarifa. Existuje iba tarifa casova, zastavkova, pasmova, zonova a volna, pripadne ich kombinacie, definovanie presneho poctu ich vyhod a nevyhod vzhladom na miestne pomery, t.j. velkost a konfiguraciu mesta, prestupovy koeficient, hybnost obyvatelstva, percento trzieb za CL atd. atd.

2/ Je potrebne si objektivne zadefinovat mnoztvo a velkost tychto vyhod-nevyhod a po analyzovani horeuvedenych miestnych pomerov zvazit, ci najvacsia vyhoda alebo najmensie zlo bolo aplikovane v tom-ktorom meste. A nakoniec v Ziline.