tusim som tu mapu aj raz videl, bola vystavana asi len tretina Soliniek, tusim tri ulice, na zapadnych solinkach ? , skoda, ze som si nepozrel tie linky...
urcite boli madzi nimi aj take , co remavali len dva, tri krat za den, a potom urcite premavali aj cez bulvar, videl som stare fotky, kde boli na bulvari take tie stare zastavky a bol tam aj autobus tusim skoda, ale nie som si isty. Pravdepodobne jazdili len male autobusy. A este som videl jednu fotku, kde bol autobus dokonca aj na Marianskom namesti, vtedy Nam. Dukla... ☺
a este mam jednu trochu novsiu mapu Za, na nej som si vsimol, ze v danom obdobi mala linka c.26 tri konecne, alebo co. Isla z Kamennej ul. na Nam. hrdinov a potom z Nam. Hrdinov na Rosinsku. Tam neviem, ci mala L26 na Nam. Hrdinov konecnu, alebo sa tam len otacala...
mam inac doma mapu Ziliny z roku 1989, na nej uz su vyznacene vtedy nove linky, uz len 15, jazdili len L1,2,3 a potom L21,22,24,25,26,27,28,29,30,31,32,50.
tak to ja bohuzial neviem, to uz si ja ani nepametam, ze vobec take nieco jazdilo, ale podla mna ked jazdili do KNM a aj do Diviny, tak potom urcite aj do Velkeho Rovneho a urcite aj do niektorych ostatnych obci. Preto by som rad o tom vedel viac: kolko ich jazdilo, na ktorych trasach, ako vyzerali, ake mali vlastnosti, odkedy do kedy jazdili atd.
Inak nechodili tieto autobusy nahodou aj do Diviny? Lebo este z cias ked som bol maly si matne pamatam, ze sme podobnym autobusom parkrat isli do Diviny a viem, ze ten autobus sa mi zdal byt taky divne srandovny. Matne si pamatam, ze vnutri na tyciach boli nejake tlacidla na signalizaciu vystupovania vodicovi.
o tych okolitych obciach pri Ziline viem, oddelilo sa ich trochu vela od Ziliny, ved aj preto teraz zije v Ziline necelych 86 tisic ludi... . Pozeral som statistiky a v roku 1986 zilo v Ziline 96 tisic ludi, v roku 1991 97 tisic ludi a potom uz sa pocat neustale znizoval, a tusim sa este aj znizuje. Inac tiez som sa dival na mapu Za a je normalne neskutocne, kolko pozemku vlastnia okolite obce a ako malo Zilina. Tie katastralne uzemia by mali robit take velke, podla toho kolko v danej obci alebo meste zije ludi, ale urcite je divne, ked napriklad nejaka 2-tisicova obec ma tolko pozemku, ako 20-tisicove mesto...
Spájanie miest v minulosti neprinieslo želateľný výsledok a predpokladám, že nebude ani v budúcnosti. Je mnoho príkladov, keď zlúčené mestá do aglomerácie sa napokon po roku 1989 rozpadli, lebo každý sa cítil ukrivdený. Napríklad mestá Martin a Vrútky sa po prevrate oddelili a dnes len domáci vedia, kde je hranica medzi nimi. Je tam ulica, kde na jednej strane rodinné domy patria do Vrútok a druhá strana do Martina. Pritom nepociťujú ani jedni ani druhí, aby sa spájali. Bolo aj odčleňovanie obcí od väčších miest, ktoré boli ich súčasťou a budovali sa už ako jeden celok. Boli už súčasťou mestskej aglomerácie a ich odčleneím sú doteraz stále problémy. Napr. Kežmarok a Ľubica, Spišská Nová Ves a Smižany, extrémny prípad Prešov a Ľubotice a mnohé ďalšie. Aj v Žiline je prilepená na mesto Lietavská Lúčka, napr. málokto vie, že kataster obce Rosina sa takmer dotýka sídliska Solinky. To sa týka aj iných miest, a potom sú problémy s urbanizáciu väčších miest. Toto sú problémy miest a v spájaní vzdialených miest nevidím zmysel, skôr som za iný druh spolupráce.
zaujal ma tvoj prispevok v tom, ze si navrhol, ze bz bolo dobre kebz sa BB a ZV spojili, som samozrejme za taketo spajanie miest, prinieslo by to urcite mnohe vyhody. Taktiez by bolo zaujimave kebz sa ZA spojila s MT, ale bohuzial hoci tieto mesta nie su az tak daleko, tak je problem hlavne ten, ze su oddelene prirodnou prekazkou a to Malou Fatrou..
Dnes som išiel od Považskej Bystrice do Žiliny a všimol som si ako pekne pokračujú práce na diaľnici. Za Považskou Bystricou sa buduje privádzač na jestvujúcu komunikáciu a do mesta a pri Bytči prekladajú celé koryto Váhu. Je tam zúžený priestor a popod jestvujúci most bude prechádzať aj železnica, diaľnica a rieka Váh. Výstavba sa už nedá zastaviť a myslím si, že v roku 2006 budú už v Strážove. Odtiaľto povedie privádzač do Žiliny na okruhovú mestskú štvorprúdovku. A stačilo tak málo. Primátor mesta J. Slota pripravil úspešný projekt pre automobilku, vláda ho odobrila, zaviazala sa dobudovať cestné koridory. Diaľničný privádzač na sever v Budatíne je už krátko pred odovzdaním, mimoúrovňové križovanie zo štvorprúdovky do Prievidze pri Saleziánoch je pred kolaudáciou a teraz predpokladám, že začnú budovať diaľničný privádzač do Strážova. V pláne je aj ďalší most cez Váh (východný smer) a 6 km dlhá štvorprúdovka k automobilke, tiež z mestského štvorpúdového okruhu. Práce na južnom privádzači do Lietavskej Lúčky sú v tomto čase pozastavené.
zoZa