Osobne si myslím, že znovuzavedenie spoločnej výpravy by bolo efektívnejšie. Aspoň by sa dalo dostať aj z centa na 17. novembra a Obrancov mieru. Myslím, že cesta nočným autobusom je rýchlejšia a bezpečnejšia ako peší presun. Až na spoje po 3:00 sú rozdiely v odchodoch do 3 minút, čo sa pri nulovej premávke dá vyjazdiť aj pri meškaní. Vzniklo by tým aspoň spojenie Obrancov mieru - 17. novembra - Žel. stanica - Hlavná - Sabinovská - Bajkalská a Levočská - Hlavná - Žel. stanica - 17. novembra - Obrancov mieru. Nie je samozrejme podmienkou, že práve stanica musí byť prestupná zastávka. Myslím, že Čierny most by bol vhodnejší, nakoľko zastávky sú bližšie k sebe.
Tak evidentne tie prvky trolejového vedenia nie sú v dobrom stave, keď tam padajú zberače aj pri nízkych rýchlostiach. Tam môže byť problém na viacerých miestach, záleží presne od toho, kde konkrétne zberač vyletí z vedenia, či to je na dreve, na kríži alebo až na jazykoch výhybky. Problém by som skôr videl v tom, ak tvrdíš, že to je dlhodobo pozorovaný jav, že sa to priebežne neopravuje. Pokiaľ ide o rýchlosť, tak záleží od tvaru výhybky, či je symetrická alebo nie. Poloha je tiež dôležitá a tiež vplýva na rýchlosť prejazdu.
Ahojte,
zaujimalo by ma, na aku rychlost su v Presove konstruovane trolejove (trolejbusove) vyhybky a ostatne komponenty (krizenia). Doteraz som zil v tom, ze je to typicka mestska rychlost (40–50 km/h). Avsak v poslednej dobe nastavali nejak casto situacie, ze doslo k uvolneniu (padu) zberacov pri ovela nizsej rychlosti (20–30 km/h), a to najma na zbiehacich vyhybkach (jazda "po hrote"), a to na pomerne novych krizovatkach (Nam. mieru, V. Clementisa). Na druhej strane, casto mi pride, ze os trolejoveho vedenia je dost posunuta oproti osi vozovky, resp. jazdneho pruhu. Moze mat aj toto negativny vplyv na pad zberacov? Resp. existuje nejaka "tabulka" (graf), ktora popisuje vztah medzi vzdialenostou trolejoveho vedenia od osy vozovky a rychlostou prechadzania cez prvky (vyhybky, krizenia) trolejoveho vedenia?
Pretoze niekedy mi pride, ze je jazda cez vyhybky (a krizenia) v Presove oproti inym mestam dost prebrzdovana (aj pri celkom dobrom stave jednotlivych prvkov). Na druhej strane, aj pri nizkych rychlostiach dochadza k uvolnovaniu zberacov, co mi oproti situacii v inych mestach pride zvlastne.
362 - zadný malý busboard tuším na nejakú SŠ.
369 - Fatrafol
394 - Super express žumpy
Ne€fondové sorky majú tiež nejaké zadné okenné busboardy, taktiež aj na niektorých mašrutkach sú reklamy na SŠ.
Pokiaľ ide o zmenu trasovania 2 a 5 po obnovení premávky na Čiernom moste, tak osobne si myslím, že tam bola komunikačná rezerva. V tom ozname o zmenách k 8. 1. malo mať toto vyčlenenú osobitnú časť. A po druhé, príliš veľa textu, ľudia to nečítajú
Zmeniť zobrazenie
Hľadá sa v texte príspevku aj v mene používateľa. Súčasne je možné hľadať viac výrazov oddelených medzerou. Návod pre pokročilé vyhľadávanie nájdete tu.
Noris
zaujimalo by ma, na aku rychlost su v Presove konstruovane trolejove (trolejbusove) vyhybky a ostatne komponenty (krizenia). Doteraz som zil v tom, ze je to typicka mestska rychlost (40–50 km/h). Avsak v poslednej dobe nastavali nejak casto situacie, ze doslo k uvolneniu (padu) zberacov pri ovela nizsej rychlosti (20–30 km/h), a to najma na zbiehacich vyhybkach (jazda "po hrote"), a to na pomerne novych krizovatkach (Nam. mieru, V. Clementisa). Na druhej strane, casto mi pride, ze os trolejoveho vedenia je dost posunuta oproti osi vozovky, resp. jazdneho pruhu. Moze mat aj toto negativny vplyv na pad zberacov? Resp. existuje nejaka "tabulka" (graf), ktora popisuje vztah medzi vzdialenostou trolejoveho vedenia od osy vozovky a rychlostou prechadzania cez prvky (vyhybky, krizenia) trolejoveho vedenia?
Pretoze niekedy mi pride, ze je jazda cez vyhybky (a krizenia) v Presove oproti inym mestam dost prebrzdovana (aj pri celkom dobrom stave jednotlivych prvkov). Na druhej strane, aj pri nizkych rychlostiach dochadza k uvolnovaniu zberacov, co mi oproti situacii v inych mestach pride zvlastne.