Vladimír: Tak, práve sa veziem košickým 3518, ktorý zapadá do tej rady, o ktorej si hovoril, že rozjazd/brzda sú najciteľnejšie, no opak je pravdou. Vodič sa zo zastávky zakaždým "odlepí" úplne hladko, počuť akurát zvyšujúce sa obrátky motora. Brzdenie je, ako si popisoval, ku koncu zastavovania silnejšie, ale ako som si všimol, jemnejšie brzdenie spočíva v použití retardéra a pri silnejšom brzdení našliapnutím brzdového pedála.
Vladimír
Napokon zhodnotím jazdenie s oboma vozidlami. Tu predovšetkým sa ako vhodnejší javí City bus. Svojím tvarom karosérie je, zdá sa, oveľa obratnejší ako Solaris, inak prezývaný aj "lietadlo". Ako hlavný problém z pohľadu vodičov, javí sa vzdialenosť náprav od predku a zadku vozidla. Inými slovami, nie je nič ľahšie ako v našich uliciach predkom alebo zadkom zarýpať do asfaltu. A skutočne, prax ukazuje, že Solaris je na povrch cesty oveľa citlivejší ako City bus. Iste, existujú obmedzenia všeobecne platné pre NP busy (napr. neprejdú cez priecestie do Hanisky), ale zároveň platí, že je viacero miest, kde City bus prejde poľahky, ale Solaris má problémy, prípadne musí neprirodzene kľučkovať alebo vchádzať tiahlymi oblúkmi do protismeru (a tým porušovať dopravné predpisy), aby neoškrel spodok. Niektoré menej kvalitné otočky (Bzenov, Fintice a iné) už dávno Solaris pokrstili. Možnosť zdvíhania karosérie je núdzová a nepoužiteľná v každodennej premávke. Každá minca má teda dve strany. Na jednej strane cestujúci chvália autobus so 100%-tne nízkou podlahou, ale vodičovi Solarisu šedivejú vlasy od toho, kde všade musí jazdiť krokovou rýchlosťou s neustálym kontrolovaním každého výmoľa na ceste. Na jednej strane cestujúci chvália širšiu uličku, na druhej strane je Solaris má problémy v križovatkách, kde iní problém nemajú. Cez umyvárku sa chodí rýchlosťou s posúvaním sa doslova po centimetroch. Paroh musí byť sklopený a aj tak je to ešte tak natesno, že každé zídenie z čiary znamená mantinel. Päť centrimetrov na šírke karosérie nie je možno veľa, ale v kritických podmienkach viac než dosť.
A na záver čerešnička na torte - rozjazdy a brzdenie. Pri pojme rozjazd každého vodiča Solarisu v prvom momente napadne jav tzv. "kopanie do plynu". Po otvorení dverí na zastávke sa autobus automaticky zabrzdí. Na odbrzdenie po zatvorení dverí stačí v City buse jemné našliapnutie na plynový pedál a autobus okamžite radí "jednotku" a odchádza. V Solarise sú na odbrzdenie nutné podstatne vyššie otáčky naprázdno a prevodovka hneď nezaradí. Po každom zatvorení dverí teda nasleduje krátke zarevanie motora naprázdno, potom také "škubnutie" s vozom a až potom jazda. Vodič totiž musí najprv našliapnúť na plyn, potom ho pustiť a znova našliapnuť. Poliaci tu už boli, problém trochu zmiernili, ale v zásade neostránili. Moje skúsenosti so susedných Košíc ukazujú, že kopanie do plynu je aj tam veľmi dobre známym javom.
Úcte sa neteší ani brzda. Tá Solarisovská je typická tým, že má dosť nerovnomerný záber. Pri zošliapavaní najprv reaguje minimálne a potom príde moment keď minimálny posun pedálu znamená mohutný brzdný účinok. A cestujúci lietajú hore-dole po voze. Viacerí vodiči mi povedali, že so Solarisom sa slušne brzdiť zrejme ani nedá. Iste, nie je tu ani rok, napadlo ma, že s tým nevedia jazdiť. Ale keď vidím spôsob brzdenia košických Solarisov, ktorý mi pripomína historické dvojnápravové električky, zrejme to bude objektívny nález Skrátka, v Solarise sa treba pri brzdení držať. Jeden vodič mi však otvorene povedal, že ho ako človeka mrzí, že nemôže cestujúcim normálne plynule zabrzdiť a jazdí s nimi nechtiac ako s dobytkom.
Tieto poznatky mi sprostredkovali nielen vodiči pravidelne jazdiaci na prešovskom Solarise Urbino 12 #348 (strieda sa na ňom 9 vodičov), ale úplne nezávisle s rovnakými pozorovaniami aj vodiči kĺbovej Karosy B 961 #344, ktorí v zime 2003 testovali košický Solaris Urbino 15 ev. č. 3525. Trhanie pri rozjazdoch a prinajmenšom čudné správanie pri brzdení bolo vraj aj tam. A to predtým nikdy s naším 348 ani nejazdili, aby boli vopred negatívne ovplyvnení.