Vozidlá › Autobusy › Ikarus 280

Ikarusy 280 od výrobcu Továreň na karosérie a autobusy Ikarus Budapest boli prvými kĺbovými vozidlami v košickej MHD. Dodávali sa od roku 1975 do roku 1995 v rôznych vyhotoveniach. Okrem nových vozidiel sa však vozový park v rokoch 1992 a 2001 dopĺňal aj ojazdenými vozidlami z iných miest.

Trojnápravové vozidlo zostavili z ťažnej časti a prívesu spojených guľovým čapom. Stredná náprava bola hnacia s planétovými prevodmi. Posledné dodávky mali motor preplňovaný turbodúchadlom. Odpruženie vozidla bolo vzduchové, brzdný systém využíval dvojokruhovú vzduchotlakovú brzdu, motorovú brzdu a parkovaciu ručnú brzdu.

Samonosná karoséria bola celozvarovaná z oceľových profilov a zvonku oplechovaná. Sedadlá s penovou výplňou pokrýval koženkový poťah. Rýchlu výmenu cestujúcich zabezpečovali skladacie dvere s elektropneumatickým pohonom, neskôr u vozidiel Ikarus 280.08B a 280.87 ich nahradili platňové dvere s rovnakým pohonom.

Dvadsať rokov, počas ktorých boli dodávané Ikarusy 280, prirodzene prinieslo aj rozdiely medzi jednotlivými sériami. Steny interiéru pokrýval sololit rôzneho vyfarbenia, ktorý bol pri starších sériach tmavohnedý, pri novších béžový.

Autobusy prvej až piatej série nemali uzavretú kabínu vodiča, série od roku 1979 dostali uzavretú kabínu s dverami otváranými smerom do priestoru cestujúcich, neskôr sa zmenil tvar kabíny a dvere na nej sa zmenili na posuvné. Posledné série mali kabíny vytvorené tak, že na vstup do nej bolo nutné použiť polovicu prvých dverí vozidla.

Prvé vozidlá mali biele tyče, ktorých farba sa od roku 1985 zmenila na čiernu a zelenú pre Ikarusy 280.87. Rovnako sa z bielej na čiernu zmenilo aj vyfarbenie krytov pohonov dverí.

Pôvodne mali Ikarusy všetky nápravy typu Trilex, okolo roku 1984 sa stredná hnacia náprava zmenila na diskovú, v roku 1985 došlo aj k zmene typu prednej a zadnej nápravy z pôvodných trilexových na diskové. Trilexové nápravy sa potom opäť použili ešte v rokoch 1989 – 1990, po ktorej sa začali opäť používať diskové. Od roku 1987 boli nápravy doplnené prestencami.

Vozidlá spred roku 1985 mali koženkové poťahy sedadiel svetlohnedej farby, novšie vozy už tmavohnedé.

Odlišnosti sa týkali aj vonkajšieho vzhľadu: prvá séria mala nápis „IKARUS“ na prednej maske roztiahnutý medzi smerovkami na celú šírku, posledné nápis „IKARUS 280“ v ľavej polovici predného čela. V roku 1988 nahradil ozdobnú hliníkovú lištu na bokoch gumený predel.

Ikarusy 280.08B mali oproti predchádzajúcim vozidlám veľké dvojdielne posuvné okná, u Ikarusov 280.87 sa výrobca prinavrátil k pôvodnej šírke, ale stále to boli dvojdielne posuvné okná.

Niektoré Ikarusy (napr. #4038, #4125) pri opravách oplechovania alebo generálnych opravách dostali nový náter pripomínajúci náter na mestských autobusoch Karosa (dva červené pruhy).

Kvôli zjednoteniu typov transparentov s Karosami boli pôvodné široké držiaky tabúľ na bokoch nahradené novými užšími.

Ikarus 280.87 #4212 mal v roku 1996 pokusne namontovaný palubný počítač a označovače R&G Mielec.

V roku 2002 podstúpil Ikarus 280.08 #4082 generálnu opravu (uvažovalo sa o vyradení, ale autobus mal najazdených málo km). Túto opravu vykonala BBDS, a. s. (Banskobystrická dopravná spoločnosť). Autobus dostal novú protišmykovú podlahu Altro, nebol modernizovaný. Ako jediný dostal oproti zvyšným Ikarusom inverzný zeleno - biely náter. Vďaka tejto generálnej oprave bol neskôr zachovaný ako historické vozidlo.

V období 2003 – 2007 začala aj výmena oplechovania Ikarusov 280.08B poslednej série a zároveň výmena veľkých vetracích okien za malé vetracie okienka z vyradených autobusov zo starších sérií Ikarusov 280.08, pričom autobusy dostali zeleno-biely náter ako má séria 280.87.

Prvé Ikarusy 280.08 začali jazdiť v roku 1977 na linke 53 (Nám. osloboditeľov – Južné nábrežie – Sídl. Krásna III a späť). V náročných podmienkach košickej mestskej dopravy sa prejavili ako najspoľahlivejšie a najkapacitnejšie autobusy. Postupne ich nasadzovali na najvyťaženejšie linky z nových sídlisk a železiarní, kde kapacitne nepostačovali „krátke“ autobusy.

Dvojdverové Ikarusy 280.10 zabezpečovali spojenie s mestskou časťou Šaca na linkách 26, 52, 56 a linkách RA do VSŽ (neskôr U. S. Steel).

Ku koncu svojej prevádzky v Košiciach premávali najčastejšie na delených poradiach liniek 10, 18, 28, 36, 51, 54, 56 a RA.

Autobusy často premávali aj na náhradnej doprave za električky a trolejbusy. Poslednou bežnou linkou na ktorej posledný z Ikarusov premával, bola linka N1 s Ikarusom 280 #4201 v noci z 18. na 19.9.2010.

Vyraďovanie vozidiel postupne začalo od začiatku 1980-tych rokov, pretože boli neustále nahradzované novými autobusmi rovnakého typu. Problémy s vyraďovaním nastali až v 1990-tych rokoch, kedy začal dopravný podnik pociťovať podvýživu a nedostatok nových autobusov.

Staré Ikarusy preto museli jazdiť aj dlhú dobu po skončení svojej životnosti. U cestujúcich však už taký úspech nemali a stali sa častým terčom kritiky zastaraného vozového parku. Od dodávky Ikarusov 435 boli s každým príchodom nových vozidiel vyradené ďalšie a ďalšie Ikarusy. Posledné Ikarusy boli vyradené s príchodom 2. série autobusov Iveco Citelis 18M CNG.

Zaujímavý osud mal Ikarus 280.08 #4094, ktorý bol po vyradení premiestnený do areálu Kulturparku, kde sa z neho stalo umelecké dielo. V máji 2010 bol na mieste zlikvidovaný.

So zachovaním do zbierky historických vozidiel sa počítalo s viacerými vozidlami, neskôr bolo rozhodnuté len o zachovaní vozidla #4082. Vozidlo #4085 prešlo pod Technické múzeum a momentálne sa nachádza v areáli blízko letiska. Zo série 280.87 sa aj napriek viacerým pokusom nepodarilo zachovať žiadne vozidlo.