Priority v obnove železničnej infraštruktúry na východe

Nový strategický dokument ministerstiev dopravy a financií by mal prioritizovať obnovu vybraných úsekov železničnej infraštruktúry aj na východnom Slovensku.

Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky pripravilo v spolupráci s Útvarom hodnoty za peniaze (ÚHP), ktorý spadá pod Ministerstvo financií nový strategický dokument, ktorým sa má riadiť rezort dopravy pri príprave a realizácií projektov týkajúcich sa železničnej infraštruktúry, najmä teda samotných tratí. V dokumente "Priority v obnove a rozvoji železničnej infraštruktúry" bola analytkmi ÚHP navrhnutá metodika, na základe ktorej bol spracovaný zoznam projektov obnovy a modernizácie ako existujúcej železničnej siete, tak aj výstavby nových úsekov.

Metodika zohľadňuje kritériá, dopravné hľadisko, stav trate a spoločenský prínos projektov. Na základe zoznamu projektov podľa dôležitosti bol zostavený aj výhľadový harmonogram realizácie, ktorý zohľadňuje už aj pripravenosť jednotlivých projektov, kapacity štátu pripraviť projekty a rozpočtové možnosti. V budúcnosti má byť ku primárnemu harmonogramu realizácie spracovaný aj sekundárny harmonogram, tzv. rezervný pre prípad, že by sa realizácia najdôležitejších projektov zdržala.

Cieľom tohto dokumentu je zabezpečiť postupný rozvoj a obnovu železničnej infraštruktúry do takej podoby, aby umožňovala rýchlu, pravidelnú a spoľahlivú prepravu osôb a tovarov. Na určenie rozumného rozsahu obnovy a rozvoja má poslúžiť jeden z nástrojov pre hodnotenie investičných projektov, tzv. CBA analýza (Cost-benefit analysis), teda analýza nákladov a prínosov. Predmetom tejto analýzy je okrem finančného hodnotenia projektov aj rozšírenie o jeho socio-ekonomické dopady.

Problémy vlastníka a manažéra infraštruktúry

Pre ujasnenie základných pojmov, v slovenských podmienkach je vlastníkom infraštruktúry štát, teda Slovenská republika zastúpená Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky, manažérom infraštruktúry sú zase Železnice Slovenskej republiky (ŽSR).

Spomínaný dokument identifikoval niekoľko významných problémov ohľadom železničnej infraštruktúry, a to:

• až 59% nákladov manažéra infraštruktúry tvoria mzdové náklady,
• až 34,5% tratí je v nevyhovujúcom až havarijnom stave (+60% oproti r. 2012),
• nízka hodnota za peniaze predchádzajúcich projektov,
• podfinancovanie modernizácie železnice.

Požadované tempo obnovy infraštruktúry je najmenej 60 kilometrov, ideálne však až 100 kilometrov ročne. Reálne tempo obnovy infraštruktúry je v súčasnosti približne 20 kilometrov ročne. Kapitálové výdavky, ktoré požaduje ŽSR do roku 2030 sú vo výške 8 miliárd €, pre obmedzenosť zdrojov je však potrebné jednotlivé projekty prioritizovať. 

Kategorizácia projektov

Jednotlivé projekty sa rozdeľujú do štyroch kategórií podľa veľkosti zásahu alebo významu. Niektoré traťové úseky môžu byť zaradené aj do viacerých kategórií naraz.

• Kategória 1 - úseky s najväčšími dopadmi na plynulosť vlakovej dopravy a najväčším nárastom meškaní z dôvodu POTR kvôli zlému technickému stavu,
• Kategória 2 -
  • úseky s najväčším nárastom meškaní pre nízku kapacitu trate,
  • krátke úseky s výrazne horšími parametrami než nadväzujúce trate,
  • úseky, kde nemožno dosiahnuť želaný interval,
• Kategória 3 - modernizácie siete tratí TEN-T,
• Kategória 4 - elektrifikácie tratí, ostatné rozvojové projekty, nové trate.

V jednotlivých kategóriách sú zoradené traťové úseky podľa miery urgencie, buď vysokej, strednej alebo nízkej. Do zoznamu prioritných projektov nie sú zaradzované tie, kde je BCR index nižší než 1. BCR index (Benefit-cost ratio) je indikátor vyjadrujúci pomer prínosov a nákladov.

Východné Slovensko

Každá z kategórií je rozdelená do dvoch podkategórií, v podmienkach východného Slovenska sú prioritizované nasledujúce projekty:

Úplný zoznam projektov vrátane plného znenia materiálu k metodike vypracovania zoznamu investičných priorít je k dispozícii na webovom sídle Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.