Na tom mieste vždy zvyknú stáť ľudia. Či je deň, či noc. A vôbec si neuvedomujú, ako riskujú so svojim životom a ako ohrozujú ostatných účastníkov premávky. A keď sa niekto snaží takýmto ľuďom vysvetliť, že tam nie je ostrovček na státie a stoja v nebezpečnej vzdialenosti od trate a zároveň aj od cesty, nie je ich vidno z električkovej trate, tak sú naňho ešte hnusní a nas*atí. ?
Jeden vodič električky mi povedal, že pani stála nie v koľajisku, ale medzi koľajiskom a cestou, kde čakala na zelenú (na tom mieste je jeden semafor pre trať a cestu v jednom smere)....človek, ktorý v tejto električke bol, mi povedal, že rýchlosť električky odhadol na 35-40 km/h a že pani nebolo vôbec vidieť, a že sa tam zjavila náhle...je možné, že pri čakaní na zelenú na tom úzkom mieste urobila krok vzad (zľakla sa prichádzajúcich áut) a vtedy ju zachytila električka bokom (smerovkou), a tiež povedal, že vodič brzdiť začal cca 4 metre od priechodu...
Ale tak nemozes ako vodic pocitat, ze na zelenu ti za rohom bude stat staticka prekazka.
A tuna si povinny sa rutit 50tkou, lebo inak nestihnes volno zo zastavky.
To nemusí vedieť len vodič z povolania, to musí vedieť každý účastník cestej premávky.
Noč netreba mať "až tak" naštudované, to je absolútny základ. A opakujem, netreba nikde znižovať maximálnu rýchlosť, na diaľnici tiež nie si povinný sa v hmle rútiť 130.
Elektricka ide na kvazi predzvest zo zastavky RSM a ked ide dost rychlo tak prejde na signal volno cez krizovatku viac menej spoza rohu. Cize tak ci tak, keby elektricka sla max povolenou rychlostou (co sa v clanku nepise akou rychlostou isla) tak to nedobrzdi. Cize mozeme ocakavat, ze tam znizia max rychlost.
Nič netreba určovať, to plynie z logiky veci, vodič nemá povinnosť ísť najvaššou dovolenou rýchlosťou. 110mat a Iv nchápu, čo to znamená "jazdiť tak, aby zastavil na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad". Pre nechápavých sa to prekladá takto: "nejazdi, kam nevidíš".
Ale keď prekročíš najvyššiu dovolenú rýchlosťou, tak to ide len na tvoju ujmu, pretože už nie si v práve. A takisto platí to, čo bolo napísané, že stojacej prekážky nesmieš naraziť. Rýchlosti by mali byť určené aj s ohľadom na rozhľadové pomery na konkrétnych miestach.
"chodkyňa stála bez pohybu v priestore koľajiska na riadne označenom a osvetlenom priechode pre chodcov". Nesmieš naraziť do stojacej prekážky ani keĎ máš prednosť.
Už neplatí, že električka má na priechode prednosť? Ak mala signál voľno, chodkyňa mala červenú, nemala tam vôbec byť...(a v článku je chyba, nehoda sa stala krátko pred 18:45)
"Podľa doterajších zistení išla električka po Kuzmányho v smere ku križovatke s Poštovou, do ktorej vchádzala na signál 'voľno'. Vodič však pravdepodobne v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti jazdy, vlastnostiam vozidla a nákladu a okolnostiam, ktoré možno predvídať či zastaviť na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad"
Huh, ked ma elektricka ist na rozhladovu vzdialenost tak na polke trati musi ist krokom.
Čo ja viem? Hovorím, je potrebné sa opýtať kompetentných.
Na druhej strane výstavba PJD si vyžaduje vyššiu presnosť výstavby. Možno aj iné náradie, stroje, odborných pracovníkov.
Ale nakoniec môže to byť tak, ako bolo pri použití systému uloženia koľají na podvaloch. Ešte pri rekonštrukcii ČSA, Amfiteáter, Bardejovská atď. používali pevné spojenie koľají, a to napriek tomu, že už v tej dobe bolo drahšie ako pružné spojenie koľají. Teraz už všade používajú pružné spojenie koľají. Takže asi nedôslednosť, nekompetentnosť, obmedzenosť kompetentných?
V čom konkrétne by spočívali nižšie náklady pri takejto forme výstavby, oproti vybudovaniu jednoduchej pevnej jazdnej dráhy? Keď si len spočítam, čo všetko navyše muselo byť objednané oproti PJD – autá so štrkom, bager s lyžicou, podbíjanie, betónové podvaly a L prefabrikáty, atď.
PtrOlsn