Vozidlá › Autobusy MHD - SAD BB › Ikarus 280

Prvý kĺbový autobus v Banskej Bystrici bol práve Ikarus 280, zvaný tiež "Harmonika". Od polovice 70-tych rokov 20. storočia postupne nahradil staršie autobusy Škoda 706 RTO s prívesom. Posledné Ikarusy, ktoré boli v prevádzke boli vyrobené v rokoch 1982 - 1985. Mali evidenčné čísla 3 - 9 a 22 - 29. Do roku 1989 sa dovážali už len menšie série Ikarusov, posledný Ikarus evidenčné číslo nedostal. Okolo roku 1990 jazdilo v meste asi 24 Ikarusov. Odvtedy sa už nedovážali nové Ikarusy. Po oprave získavali novú ŠPZ a nový náter. Kritická finančná situácia prinútila podnik kupovať aj ojazdené autobusy. Do roku 1996 takto opravou, či kúpou postavili celkom 13 vozov. Časť týchto vozov má oddelenú kabínu vodiča so samostatne otváranými dverami. To spôsobovalo problémy pri nastupovaní prednými dverami, keď pre cestujúcich ostala len polovica dverí. Z prímestskej dopravy sa v MHD objavoval dvojdverový Ikarus 280.10, tak ako v 70-tych rokoch. Minimálne jeden z pôvodne pražských Ikarusov 280.08 mal automatickú prevodovku Praga. Po tom, čo za jazdy prevodovku stratil, bol rýchlo zoštrotovaný. Od roku 1988 sa do Ikarusov štandardne montovalo turbodúchadlo. V náročnom teréne mesta je využívané naplno. Žiaľ životnosť prepĺňaných motorov je nižšia a kvôli nefunkčnému turbu sú vyraďované skôr ako atmosferické motory. Od roku 1997 začala BBDS vykonávať GO Ikarusov pre seba aj pre iné dopravné podniky. Pre vlastné potreby zgenerálkovali 8 vozidiel Ikarus. Rok 2000 prežili bez úprav už len najmladšie vozy #111 (BC 86-33) a BC 99-92 z roku 1989. Tým sa éra týchto spoľahlivých vozidiel končí. Pri priebežnom vyraďovaní sú postupne nahradzované vozidlami Karosa B 941, resp. B 961.

Jednotlivé série autobusov sa odlišovali predovšetkým farbami. Staršie série mali lak svetlejšej červenej farby a 6-cípe disky Trilex. V interiéri boli biele madlá a kryty nad dverami, obloženie vnútorných stien malo pripomínať tmavé drevo. Sedadlá boli obtiahnuté svetlohnedou koženkou. Novšie série už mali tmavočerveno-bielu farebnú kombináciu, v interiéri čierne madlá, tmavohnedé koženkové sedadlá a svetlé obloženie. Posledné série mali gumené lišty po bokoch vozidla. Od roku 1990 dostávali autobusy pri opravách prevažne svetločervenú farbu. 4 vozidlá (BCA 01-33, BCA 08-43, BCA 25-76 a BCA 26-02) dostali "prímestský" svetlomodrý náter aj keď vždy jazdili len v meste. Vodiči a dielenskí pracovníci si zvykli farebne upraviť nárazníky, spätné zrkadlá a masku chladiča. Vozy #72, #77 a #111 mali za zadným sklom prídavné svetlá (smerovky, zadné brzdové a obrysové svetlá). Niektoré autobusy zaradené po roku 1990 mali nad predným sklom 3 oranžové svetlá (ako americké trucky) a oddelenú kabínu vodiča so samostatne otváranou polovicou predných dverí. Modré Ikarusy sa navzájom odlišovali kombináciou bielych alebo hnedých nárazníkov. Vozy po GO dostali od roku 1997 jednotný mestský červeno-biely náter, iba prvý voz mal tmavšie, krémové farby. V interiéri sú červené madlá, tmavohnedé koženkové sedadlá a svetlé obloženie. Podlaha je čierna gumená. BB-086AI mal protišmykovú podlahu ako Karosy B 732 robené v rovnakom čase. Skrášľovanie autobusov po GO je obmedzené. BB-367AJ má biele nárazníky. Pôvodne mal modro podsvietené logo Ikarus na prednej maske (vodič si ho zobral zo svojho predchádzajúceho vozu #111). Interiér má pôvodný s čiernymi madlami. Niektoré ďalšie majú nálepky na karosérii. Buď nápis Ikarus (BB-006AG, BCA 26-03), alebo "kockovaného hada" na BC 99-51. Všetky vozy majú laminátový kryt nad kĺbom, buď červený, alebo bezfarebný. Na predné sklo sa lepia clony proti slnku. Rozšírené sú biele, červené a oranžové.

Do roku 1990 sa autobusy len udržiavali v prevádzkyschopnom stave. Potom, až do roku 1996, sa využívali náhradné diely z vyradených vozidiel pri generálkach a vozidlá dostávali nový náter vo vlastnej lakovni. V roku 1997 začala BBDS vykonávať generálne opravy pri ktorých okrem iného kompletne vynovili interiér. Iné úpravy sa nevykonávali. Už niektoré vozy z roku 1996 vykazujú znaky červenej fázy GO (BCA 26-03).

Okrem bežných kĺbových liniek, jazdili Ikarusy na všetkých linkách s vyššou prevádzkou, kde je možné a potrebné vyslať kĺbový autobus. Prímestský Ikarus 280.10 jazdil na linke 52 až do jej zrušenia. Istý čas bol Ikarus vypravovaný na školskú linku 34 (obdoba bratislavskej 39), kde inak jazdia výlučne krátke autobusy. Medzi 7.00 a 8.00 šiel vtedy Ikarus z linky 22/1 recipročne na niektorú z 34. S nástupom kĺbových Karos bol Ikarus vytlačený z pravidelných liniek mimo mesta (vtedy linka 41). Ako posilový spoj jazdia kĺbové autobusy aj na linkách 52 až 54 a 94. Kým do roku 1996 sa nejaké Ikarusy v rámci opráv doviezli z iných (Č)SAD, od začatia generálnych opráv sa Ikarusy po vyradení rozpaľujú, GO sa vykonávala aj pre iné podniky.

Ikarusy sú priebežne vyraďované. Zoznam nemusí byť úplný a presný. Pôvodne ich mali nahradiť Karosy B 741, pokus bol aj s TAM 272, ale až do nástupu Karosy B 941 bol udržiavaný maximálny počet jazdyschopných Ikarusov. S pôvodnou ŠPZ vydržali jazdiť len dva Ikarusy - najmladšie BC 86-33 a BC 99-92. Oba sú vyradené kvôli zlomenému rámu, resp. poškodenému kĺbu. Kvôli rámu sa tiež predčasne vyradil Ikarus po GO BB-281AG. Od roku 2000 sa už GO nevykonávajú. Posledným jazdiacim bystrickým Ikarusom bol BB-367AJ, ktorý naposledy vyšiel do ulíc 26.12.2005 na rozlúčkovú jazdu.