Discussion Forum › General Discussion

a/ Použitie trolejbusu medzi mestami výhodne spojí ich centrá pri zachovaní ekol. kritérií, bez nutnosti prestupov . Nevýhodou je malá kapacita ktorú je nutno riešiť zahustením spojov, teda vyššie náklady. Z ekol.hladiska nemá trolejbus zmysel na medzimestskom úseku. To už potom použiť duobus.
Čiastočne ostáva výhoda postupného oživenia územia.
b/ Kapacitná intervalová doprava po existujúcej žel.trati žel.vozidlami má nevýhodu nutnosti prestupu z mhd a tým aj celkové zdržanie. Odpadá alebo je výrazne potlačená funkcia postupného oživenia okolitého územia.
c/ Regiotram. Vytvoriť v oboch mestách základnú páter mhd-tram v rozsahu žel.stanica-centrum-sídlisko / priemyselná oblasť, s napojením pri žel st. na žel.trať. Sieť by teda tvorili podla velkosti miest jedna až dve mestské linky (klasické električky) a medzimestská linka s dvojsyst. vozidlami. Nevýhodou je vysoká obstarávacia cena dvojsyst.vozov, výhodou skrátenie doby spojenia. Autobusy by plnili funkciu napájačov páterného systému.
Treba vziať ešte v úvahu ,že zaistenie intervalovej dopravy po žel.trati má určité obmedzenia dané jej inými funkciami.
d/ Konvenčná električka
Ako v predošlom prípade ale s medzimestským spojením po vlastnej trati vedenej obývanými a perspektívnymi územiami.
Túto variantu považujem ako najvýhodnejšiu.

Poznámky:
Mnoho velkomiest sa rozrástlo začiatkom 20.st. Významnú úlohu v tom plnila práve električka . Typicky Praha. Dejvice,Žižkov, Karlín, Vinohrady, Smíchov...atd. boli samostatné mestá.
V mestách typu a velkosťou ako B.Bystrica, Prešov, Žilina, Trenčín... sa na prelome 19/20.st. bežne stavali el.prevádzky. Účelom bolo spravidla spojenie ž.stanice s centrom a odlahlejšími oblasťami (obyt.štvrte, nemocnica, lázeňské štvrte, továrne...) Tiež prepojenie blízkych miest (Liberec-Jablonec-Rychnov; Most-Litvínov; nerealizovaný projekt Pardubice-Hradec, Chomutov-Jirkov behom stavby projekt zmenený na trolejbusový)
Pokial k tomu nedošlo, tak vačšinou pre nedostatok financií. Následné politicko hospodárske podmienky tak zdržali až do 50-tych rokov zavedenie systémov mhd, potom realizovaných už len ako autobusové príp.trolejbusové. Nezastávam názor, že tie mestá nemali (nemajú) historické a kapacitné predpoklady pre električku, skor mali smolu a potom už zase neboli na to peniaze.
Príkladom úspešnej realizácie električky v malom meste v tej dobe je drážka T.teplá-T.Teplice. Celkom dobre si viem predstaviť električku v Bardejove ,v Piešťanoch.
Je síce pravda, že prakticky všetky lázeňské električky boli v 50tych rokoch zrušené a nahradené trolejbusmi (Mariánky, Teplice v Č.,...) ale to je iné téma.

Potom by si s tym mal ist za nejakym mestskym poslancom a presvedcit ho o vyhodnosti toho projektu. Takze by si tam mal zahrnut aj buduce prevadzkove naklady diesel vs. elektrina.
Ten poslanec by mal byt idealne z Podlavic - videli sme aj na imhd, aky su Podlavicania bojovnici
Pripadne sa mozme rozdelit a s tvojim projektom ist kazdy za poslancom zo svojho obvodu.

Nevsimol som si, ze by medzi Bostonom a Washingtonom jazdil trolejbus A ani to zastavanie nie je tak suvisle:)

Papyr: DM mam, hadam aj toto cislo. Vdaka. Niet dovod vahat. Niekedy na jesen by projekt mohol byt na svete (nieco ako eliny na ba.imhd.sk). Treba mat viac podkladov.
Vsak v utorok by sa niekto mohol popytat Juraja ako je to u nich. Ja nejdem.

Ja tiez nechapem, preco od Bostonu po Washington je suvisla zastavba... Naco to robili?

Kami: Ked sa chce, tak sa da. Aby si videl, za kolko sa to da, ked sa na tom nechce nikto nabalit, dovolim si tu opisat jeden clanok:

Citat z casopisu Dopravni magazin, cislo 6/2002, stranky 16-17, clanok s nazvom "Pardubicka trolejbusova sit na konci roku 2002", autor ing. Ladislav Podivin:

Zakladni technicke udaje nove trolejbusove trati do sidliste Dubina jsou nasledujici:
- dodavatelem cele stavby na klic vcetne projektu byla firma Elektroline Praha.
- delka dvoustopeho vedeni cini cca 2050 m, na trati jsou 4 pravouhla odboceni, tocna s predjizdnou stopou a dve pripojeni ke stavajici siti (v Dasicke ulici a tocne Zidov)
- nachazeji se zde 4 rychloprujezdne elmag vyhybky typu VET 34 s dalkovym ovladanim, mechanicke vyhybky VMT 3 s uhlem rozboceni 10° (3 ks) a 20° (2 ks)
( ... )
Soucasti investice je i nova tocna na Dubine a vystavba 4 novych zastavek. Celkova hodnota dila cini:
- menirna (pozemek, budova, kabelove site napajeci i vn) 15,7 mil. Kc
- komunikace (tocna, zastavky) - 4,3 mil. Kc
- trolejove vedeni (vcetne pripojeni a uprav stavajici site) 14,4 mil. Kc.

Papyr: je to prehnane.
najhorsia cena aku som sa dozvedel x priblizna dlzka + zaokruhlenie

Keby niekto vedel zohnat presnejsie cisla, dal by sa spravit a medializovat "projekt ekologickej TB dopravy v BB".

Predstava o "stavebnom prepojeni" je iluzia. Nevidim dovod, preco by sa mali prepajat. V BB sa nove sidliska stavaju na Prsianskej plosine a na Belvederi, ani jedno nesmeruje do Zvolena. Rychlost akou sa stavaju nenasvedcuje tomu, ze sa zacalo stavat v dalsej lokalite. Shopping mall sa v BB stavia (bude stavat) na Hustaku, dalsie nakupne centrum sa v BB neuzivy => urcite nenapomoze prepojeniu.
Jedine ze by sa tu postavil nejaky rozsiahly priemyselny komplex, ale taka doba uz nastastie pominula.
Tiez neviem, aky zmysel by malo postavit z 2 stredne velkych 20km vzdialenych miest jedno sumestie dlhe ako sliz.

Please mozes mi poskytnut metodiku vypoctu? Mne sa to zda niekolkonasobne predrazene.

Od včera jazdí aj BCA 0531.
Nejaké trolejbusové (električkové) spojenie medzi Banskou Bystricou a Zvolenom by sa určite uživilo, ale musíme si ešte počkať, kým budú tieto mestá stavebne prepojené, čiže najskôr o 20 rokov .

Okruh stará nemocnica-Auris-Prior by mohol byť zaujímavý a aj prospešný:-)

Papyr: uz asi 10 rokov ma horna Sasova vlastnu trafostanicu, takze s prudom neni problem (ako uz aj vo vacsine ostatnych casti) . Ale ak som minule vypocital zadrotovanie trasy 22 na 100 mil. Sk, aj jedna meniaren
zavazi.
Mam navrh. Postavme trat len po medokys (Auris) a tam obratisko s bezplatnym prestupom. Stavba sa zaplati sama na uspore nafty. Na vyrovnanie vykonov nahradia v spicke linku 2 autobusy.

Jedna meniaren stoji 250 000 - 450 000 euro, takze s meniarnou by som si vooooobec nerobil tazku hlavu... zostava len najst objekt pripojeny na privod 22 kV napatia. Samotny blok meniarne ma rozmery asi ako zachod (miestnost) v standardnom dome.

Nuž, neviem. Vyskúšal som Liberec, Prahu, Pardubice, Hradec, Brno, Olomouc, Zlín, Ostravu... A z týchto miest skutočne najlepšie vychádza Ostrava. Dôvody už vysvetlil vlastne Papyr.

Petik: ze az po usekovy delic niekde medzi medokysom a Rudlovou by sa to napajalo z existujucej meniarne.

aj trolejbus je kruta fikcia. Kazde dalsie drahove vozidla mimo zel. trate su luxus. Zvolen ma rovnake tarifne podmienky ako BB. Supravy 840, resp. ich elektricka verzia v riadnom takte by dostatocne pokryli potreby.

Elektricka v BB nema ani historicke ani kapacitne predpoklady. Inak dozvedel som sa, ze polovicu trate do Sasovej by vedeli obsluzit existujuce meniarne.

Je to samozrejme fikcia, ale mozno by sa jednokolajna elektrickova trat s vyhybnami (ako napr. Jablonec-Liberec alebo ostravska linka 5) medzi BB a ZV uzivila...

Len by to bolo take drahe na realizaciu, ze az. Na BB pomery radsej vysokorychlostny trolejbus Technicky nie je problem dat s trolejbusom jazdu s Vmax=90 km/h, tam by boli problemy len administrativneho razu s Drahovym uradom, plus by sa museli objednat zvlastne vozy bez obmedzovaca rychlosti. Take 15m Trollino, jazdiace po "dialnici" z BB do ZV rychlostou 90 km/h s napojenim na existujucu siet v BB, to by bol kruty luxus

Elektricka BB-ZV by bola zaujimava. Myslim ze prave kvoli elektricke je na dialnici BB-ZV taka velka vzdialenost medzi jazdnymi pruhmi.
Na druhej strane si neviem celkom dobre predstavit, aky zmysel by mala.
Jedine sidlisko v BB, ktore by uzivilo elektricku je Sasova. Naco by ale bola dobra elektricka cez polia do ZV, pripadne so zastavkami v dedinach, kde je stanica vlaku... to neviem.
Uprednostnil by som kratke intervaly (15-30min) na zeleznicnej trati s integraciou bystrickej a zvolenskej MHD.
Aj ked pri systeme bystrickej MHD integrovat prilis nejde.

V ktorych dalsich mestach na Slovensku by si si vedel predstavit elektricku? Mna nic nenapada. Asi nema velky zmysel budovat elektrickove provozy s 1 linkou, ktora potom pojde raz za 10 minut v spicke.

O zmysle električky v dnešnej dobe už tu bolo povedané. Na Slovensku dnes ,z dovodu nárastu počtu obyvatelov je niekolko miest , kde by to bol najvýhodnejší a najekonomickejší dopravný prostriedok. Ďaleko menšie mestá v Čechách by si už nedokázali predstaviť dobre fungujúcu dopravu bez nej. Typickým príkladom chybného rozhodnutia v 70tych rokoch bolo zrušenie električky v Ústí n.L. Dodnes mesto nemá rovnocennú náhradu. Ani trolejbusy to dokonale nevyriešili.
Celkom dobre by som si vedel predstaviť elku medzi BBystricou a Zvolenom pričom by tvorili páter mhd v oboch mestách.
Čo ty na to ? (a ostatní?)

uplny suhlas. Dobre veci v bystrickej MHD zanikaju v mnozstve (ne)podstatnych nedostatkov. Ako by sa mal dodrziavat princip Jing a Jang.

Mame asi najmladsi park autobusov v SR. Preco Ikarusy vyzeraju ako vyzeraju? Preco stale jazdi 092AG? Preco vyradili 093AG?

Mame displeje BUSE a EMtest. Preco nefunguju na 1524 (inde asi vsetky idu)?

Vacsina mesta je pod plexisklom. Preco na ceste do Harmanca viacere CP chybaju? (siel som az na Polesie, ale vsimal som si len niektore zastavky)

Preco, preco, preco ...