Prototyp typu Ikarus 415 bol vyrobený už v roku 1981, takže v čase dodávok do Bratislavy šlo o overené vozidlá. Autobusy sa začali dodávať v roku 1997 a ich najväčší počet prišiel pred komunálnymi voľbami v roku 1998 spolu s veľkou dodávkou Ikarusov 435.
Prehľad vozidiel
Séria
Typ
Evidenčné čísla
Rok výroby
Sprevádzkovanie
Vyraďovanie
Počet
1.
Ikarus 415.30
1001 – 1006
1997
1997
2009 – 2011
6
2.
Ikarus 415.30
1007 – 1008, 2000
1997
1998
2009 – 2011
3
3.
Ikarus 415.30A
1009 – 1013, 2001 – 2009, 3030 – 3050
1998
1998
2007 – 2016*
35
Spolu
1997 – 1998
44
* Zachovalo sa historické vozidlo
Technické parametre
Dĺžka
11440 mm
Šírka
2500 mm
Výška
3040 mm
Výška s klimatizáciou
3115 mm
Výška podlahy
760 mm
Rázvor
5570 mm
Počet dverí
3
Počet miest na sedenie
26 + 1
Počet miest na státie
76
Celkový počet miest
102 + 1
Pohotovostná hmotnosť
10600 kg
Celková hmotnosť
17600 kg
Motor
MAN D 0826 LUH 12 Euro 2, naftový, vodou chladený 6-valec s priamym vstrekovaním
Výkon motora
162 kW / 2400 rpm
Objem motora
6871 cm3
Krútiaci moment motora
850 Nm / 1600 rpm
Maximálna rýchlosť
76,5 km/h
Prevodovka
ZF Ecomat 4 HP 500, automatická, 4-stupňová, s hydraulickým retardérom
Na oceľovom ráme umiestnili samonosnú karosériu s troma dvojkrídlovými dverami v pravej bočnici. V interiéri so zníženou úrovňou podlahy osadili plastové sedadlá IMAG s textilným poťahom v rozložení 2 + 1, strop a bočnice pokrývali umakartové dosky. Vetranie zabezpečili výklopné horné časti bočných okien a strešné vetráky. Interiér vykurovali teplovodné radiátory v bočniciach. Pracovisko vodiča tvorila priestranná kabína s klimatizačnou jednotkou Konvekta KL 2C resp. 2D a vlastným krídlom predných dverí. Jednotlivé série boli odlišné vo vyhotovení červeno-bieleho náteru - prvá séria mala náter zhodný s Ikarusom 435.18, druhá séria ako vozy 435.18E (čierna okenná časť, vyššie umiestnený červený pás v strešnej časti a vodorovný červený pás na čele) a tretia ako 435.18F (oproti predchádzajúcej sérii len zmena v okennej časti). Prvé dve série mali v gume vsádzané bočné okná, zvyšné vozy vlepované. Mriežku na kryte motora mala iba prvá séria a zmeny sa dotkli aj vyhotovenia dverí, klimatizácie a farby krytu tyčí pri dverách (1. séria čierny kryt, 2. séria oranžový, 3. séria biely). Od druhej série sa zmenil tvar sedadiel a pribudlo otvárateľné prvé okno na pravej strane.
Úpravy
V roku 2004 dostal voz #2004 celoplošnú reklamu. Niektorým vozidlám bol po nehode vymenený kryt motora za plech s mriežkami. Neúspešne sa skončil pokus o prestavbu Ikarusu 415 #1015 na pohon zemným plynom. Vďaka väčšiemu motoru musela byť karoséria predĺžená, no ani vďaka tomu sa nepodarilo prestavbu dokončiť. Po ťažkej nehode s kamiónom v apríli 2005 opravili ústredné dielne DPB poškodený voz #2001, ktorý po oprave dostal zelené stredné dvere. Po čelnej zrážke so stĺpom sa v roku 2005 oprave podrobil aj voz #1006.
Koncom roka 2009 sa začalo v DPB s pokusnými generálkami Ikarusov 415 s využitím nových rámov (okrem strechy, ktorá bola z pôvodného vozidla), pričom prvé 2 vozidlá sa generálkovali s využitím častí z vozidiel #4126 a 2007. Pokus skončil neúspechom, podobne ako prestavba vozidla #1015 na pohon zemným plynom. Medzitým sa vykonali opravy menšieho rozsahu na vozidlách #4106 a 4115, ktoré zároveň dostali nový červeno-biely náter (na vozidle #4106 bol krátko celočervený náter).
Prevádzka
Ikarusy 415 v prevádzke nahradili dosluhujúce Karosy B 732. Prvé dve série Ikarusov 415 sa v rokoch 1997 a 1998 zaradili do vozovne Trnávka a Jurajov dvor. Tretia a zároveň najväčšia séria bola rozdelená do vozovní Trnávka, Jurajov dvor a Krasňany, pričom tieto autobusy boli slávnostne uvedené do prevádzky 18. júna 1998.
V rokoch 2001 - 2002 v súvislosti s dodávkami midibusov SOR a zaradením plynofikovaných Karos B 732 preradili z vozovne Krasňany všetky Ikarusy 415 do stavu 1. a 2. autobusovej prevádzky. Výmenou za plynofikovanú Karosu B 732 odišiel v septembri 2004 voz #1003 do vozovne Petržalka, kde obdržal číslo 4100. Po dodávke autobusov Solaris Urbino 15 CNG sa v júni 2006 preradilo 13 Ikarusov 415 z Trnávky (1011 - 1024, okrem 1015) do Petržalky, kde dostali čísla 4101 - 4113. Počas veľkých presunov autobusov v septembri 2006 sa do Petržalky dostali aj vozidlá z Jurajovho dvora, kde obdržali čísla 4114 - 4117. Preraďovanie tohto typu autobusov do petržalskej vozovne pokračovalo aj v rokoch 2007 až 2009. Na jar roku 2011 sa 5 vozidiel z Petržalky na niekoľko mesiacov preradilo spätne z Petržalky do Jurajovho dvora pod číslami 2021 - 2025. Po následnom znovupreradení do Petržalky im už tieto čísla zostali.
Vyraďovanie a likvidácia
Historicky prvým vyradeným bratislavským Ikarusom radu 400 bolo v roku 2007 vozidlo #1015, ktoré podstúpilo neúspešnú prestavbu na CNG pohon a jeho spätná rekonštrukcia na naftový pohon by sa už neoplatila.
V roku 2008 po čelnom náraze do stĺpa vyradili voz #1008. Väčšie vyraďovanie vozidiel tohto typu sa realizovalo od roku 2011 v súvislosti so zlým stavom nosných častí vozidiel. Ako posledné dojazdili vozidlá #4111 a 4120 v marci 2016. Pre zbierku historických autobusov DPB bol zachovaný autobus #4122 (ex 2019, ex 3033) z tretej série.