Pri plánovanom zjednosmernení Dunajskej ulice mesto na MHD nemyslí.
Vedenie hlavného mesta v poslednom období zrealizovalo viacero projektov v oblasti dopravy, ktorých cieľom bolo zvýšiť ochranu zraniteľných účastníkov cestnej premávky. Vo výsledku však na ich realizáciu doplatila plynulosť mestskej hromadnej dopravy, ktorú používajú tisíce cestujúcich.
Asi najviac MHD poškodilo vybudovanie cyklopruhov na Vajanského a Rázusovom nábreží a následné snahy o nápravu problémov, ktoré to prinieslo. Mesto síce opakovane deklarovalo, že k žiadnemu zhoršeniu v uvedenom úseku neprišlo, zrušenie preferencie nosnej električkovej dopravy na Šafárikovom námestí vo vybraných časoch a predĺženie čakania na signál voľno aj na Námestí Ľudovíta Štúra na viac ako dve minúty (z dôvodu predĺženia zelenej vlny na nábreží pre automobilovú dopravu) už nespomenulo. Ak musí električka linky 4 navyše čakať v kolóne áut pred zastávkou, nezriedka si tu počká aj 4 minúty. Električky sú tiež pravidelne blokované autami, ktoré zostanú stáť v križovatke na Šafárikovom námestí. Tento problém nezmizol ani po úprave signálneho plánu križovatky. Zatiaľ nie je známe, ako bude zabezpečená plynulosť električiek po pripravovanom skrátení intervalov linky 3 po otvorení trate do Janíkovho dvora v najbližších mesiacoch. Kolízie medzi električkami a motorovými vozidlami vznikajú aj na samotnom nábreží pre neoddelenie koľajovej trate od vozovky. Ani najnovšie prezentovaná úprava cyklopruhov nepočíta s doplnením oddeľovačov. Každé spomalenie MHD okrem negatívneho dopadu na cestujúcich predstavuje aj zvýšenie prevádzkových nákladov pre dopravcu.
Ďalšie spomalenie MHD nastalo na sídlisku Dlhé diely po prekreslení jazdných pruhov na uliciach Molecova a Hany Meličkovej, kde vznikli cyklopruhy a parkovací pruh. Posunutím jazdného pruhu sa trolejbusy pri jazde na Dlhé diely odklonili z ideálnej stopy pod trolejovým vedením a dochádzalo tak k vypadávaniu zberačov z vedenia. Dopravný podnik preto následne znížil rýchlosť jazdy trolejbusov na 25 km/h medzi zastávkami Janotova a Hany Meličkovej, aby sa vypadávanie palíc eliminovalo. Definitívnym riešením bude až prestavba trolejového vedenia, čo si vyžiada nemalé finančné náklady, ktoré by inak mohli byť použité na potrebnejšie zlepšenia MHD.
Naposledy boli trolejbusy spomalené na Červenom kríži, kde bol v rámci prestavby križovatky na Mudroňovej ulici vybudovaný zvýšený prah s priechodom pre chodcov. Aj po následnej úprave pôvodného riešenia tohto prahu, na ktorom hrozilo poškodzovanie vozidiel, je rýchlosť trolejbusov v tomto úseku znížená na 10 km/h.
Realizácia opatrení na zvýšenie bezpečnosti chodcov a cyklistov je rozhodne potrebná, no mesto by malo viac dbať na to, aby súčasne neuškodilo mestskej hromadnej doprave, ak má byť atraktívna pre cestujúcich.
Zjednosmernenie Dunajskej ulice
V uplynulých dňoch vedenie hlavného mesta prezentovalo projekt na zjednosmernenie Dunajskej ulice, ktorý má zvýšiť bezpečnosť pre zraniteľných účastníkov cestnej premávky. „Zlepšujeme situáciu pre všetkých, ktorí týmto územím prechádzajú peši, autom alebo na bicykli, ale najmä rezidentom a rezidentkám zóny," uviedol primátor mesta Matúš Vallo na sociálnej sieti.
Hoci po tejto ulici premáva aj dôležitá nosná trolejbusová doprava z centra mesta cez Autobusovú stanicu na sídlisko Dolné hony, pri prezentácii projektu sa vplyv projektu na MHD na Dunajskej ulici nespomína ani jediným slovom (s výnimkou zmienky o ohrozovaní áut vozidlami MHD na zbabranej križovatke Mlynské nivy - Karadžičova). Dopad bude mať pritom nielen na súčasné linky, ktoré tadiaľ premávajú, ale aj na v minulosti prezentované plány na rozvoj MHD. Po Dunajskej ulici dnes jednosmerne premávajú trolejbusové linky 60 a 72 a obojsmerne nočná linka N61.
Podobne ako na Červenom kríži, aj na Dunajskej ulici sa plánuje vybudovanie zvýšeného prahu s priechodom pre chodcov. Pri prejazde týmto prahom budú musieť byť trolejbusy spomalené. Po zjednosmernení ulice nebude možná obojsmerná premávka linky N61 a tak v smere z Autobusovej stanice do centra mesta bude musieť byť presmerovaná z Dunajskej ul. na obchádzku cez Ul. 29. augusta, Cintorínsku a Rajskú, čím sa cestovný čas v tomto úseku predĺži.
V súvislosti s plánmi na predĺženie trolejbusov bližšie do centra mesta na Námestie SNP/Kamenné nám. sa opakovane spomínalo vybudovanie obojsmernej trolejbusovej trate na Dunajskej ulici. V smere do centra by sa trať napriamila (eliminácia štyroch odbočení) a cestovanie by sa zrýchlilo. S týmto riešením počítal aj víťazný návrh pre oblasť Námestia SNP a Kamenného námestia v rámci projektu Živé námestia, na ktorom tiež súčasné vedenie mesta spolu s MIB pracuje. V návrhu na riešenie dopravy sa konkrétne spomína: „Na Kamenné námestie a Námestie SNP sa má postupne presunúť aj trolejbusová doprava, čo pomôže vytvoriť prestupný uzol na jednom mieste a odbremení teraz vyťaženú Cintorínsku ulicu." Po zjednosmernení Dunajskej ulice už takéto riešenie nebude možné a pri prípadnom predĺžení trolejbusov na Kamenné námestie by naďalej museli kľučkovať cez Cintorínsku a Rajskú ulicu. Efektívnosť vynakladania verejných financií na prípravu projektov, ktoré sa navzájom vylučujú, je preto otázna.
Možné predĺženie trolejbusovej trate k zastávke Centrum s využitím obojsmernej trate na Dunajskej ulici sa spomína tiež v Pláne Bratislava, aj vďaka ktorému súčasný primátor Matúš Vallo získal svoj prvý primátorský post. V tomto dokumente sa spomína aj prípadné vybudovanie električkovej trate z centra mesta po Dunajskej ulici smerom na Mlynské nivy, ktorá bola navrhnutá aj v Územnom genereli dopravy hlavného mesta.
Trolejbusy boli v dávnejšej minulosti vnímané ako pomalé a tvorili brzdu bratislavskej premávky, preto bola snaha o ich likvidáciu. Súčasnými opatreniami, ktoré ekologickú trolejbusovú dopravu spomaľujú viac ako autá, sa im táto nálepka môže opäť vrátiť...
bobitwo
1/ štát vyberie ročne od motoristov cca 2 miliardy € na daniach len z paliva. Na údržbu ciest sa ročne minie (posledný údaj, čo som našiel z 2021 čo som rýchlo hľadal, tak SSC mala rozpočet na údržbu na všetky slovenské cesty v jej správe okolo 150 miliónov €.). Keby sa všetky peniaze, čo sa ročne vyberú od motoristov aj minulo na motoristov, tak tá infraštruktúra vyzerá úplne inak a neriešime tu, že podľa odhadov do 10 rokov je možné, že bude nutné odstaviť 1/3 mostov na Slovensku.
2/ peniaze od motoristov idú do štátneho rozpočtu a tam sa rozdeľujú ďalej na školstvo, zdravotníctvo, železnice aj obciam z toho idú peniaze...
3/ koľko km nových ciest postavila Bratislava pre svojich občanov? Alebo iné mesto? Ak aj niečo nové pribudlo, tak v drvivej väčšine prípadov to postavili developeri v nových štvrtiach, lebo ak chcú skolaudovať svoje projekty, musia postaviť cestu
4/ väčšina ciest v Bratislave má okolo 30 rokov a za tých 30 rokov sa max tak zaplátali diery, aj to koľkokrát fušersky. Podľa intenzity dopravy, tak vrchnú obrusnú vrstvu vozovky by si mal meniť každých 10-15 rokov, zároveň ak vidíš chyby (prepadnutia, vydutia atď, mal by si to opraviť). Ako vyzerá typická "oprava" vozovky na Slovensku, aj v Bratislave? Odfrézujem a zarovnám pár cm starého asfaltu, dám nový asfalt. Ak je tam diera, tak nech tam vylejú viac asfaltu a hotovo.
5/ veľa ciest na Slovenku, aj v Bratislave leží na súkromných pozemkoch. Štát za bývalého režimu to neriešil a nevysporiadal pozemky. Napríklad moja rodina má na svojich pozemkoch cez 2000m² ciest, z tých pozemkov ale musíme platiť dane a štát nám nič nekompenzuje, a my nevieme nič s tým robiť.
6/ Bratislava zaviedla parkovaciu politiku, kde sa platí za všetko. Takže ako vlastník auta sa teda pýtam, že ak mám platiť 50€ ročne za to, že mám auto a všade kam prídem tak platím ešte za parkovanie, tak by som čakal, že mesto mi za tie peniaze poskytne adekvátne služby. Kamoš býva na Dvoroch. Jeho otec hovorí, že cesta a parkovisko, za ktoré tam platia tam stojí už niečo cez 40 rokov a jediné čo sa za ten čas zmenilo, že prišiel PAAS, namaľovali čiary, ale všetky diery, a nerovnosti tam ostali a darmo sa domáci sťažujú na prepadnuté miesta už 10 rokov, nič sa stým nerobí. Navyše musia platiť, či tam majú kde zaparkovať, alebo nie. Predstav si že platíš za službu, napríklad elektrinu, či vodu paušálne každý mesiac a raz ti ide a raz nie. A ak ti to nejde, tak to povedia, že tak si kúp batériu a vody z obchodu, to nie je máš problém. Podľa zákona to je nedovolené obohacovanie.
7/samozrejme, nikto nehovorí, že treba stavať vo veľkom cesty, ale stará norma z čias socializmu hovorila, že potrebuješ 1 parkovacie miesto na 4 byty (bez udania veľkosti). Takže máš ti jasný deficit parkovacích miest a mesto ich ešte aj tak ruší, ruší pruhy pre autá atď.
Samozrejme MHD by mala byť preferovaná pred IAD, ale proste tie autá nezmiznú a ak už človek to auto má, tak ho zväčša potrebuje a minimálne mi sa nemali rušiť už existujúce parkovacie miesta, alebo len v minimálnej miere, alebo by mali byť iné možnosti, kde si zaparkovať auto, keď už si za to motorista platí.