Odpoveď na otázku budúcej podoby Hlavnej stanice a dopravného riešenia v jej okolí má priniesť pripravovaná urbanisticko-ekonomicko-dopravná štúdia.
Pred vyše rokom, vo februári 2022, bolo mestom Bratislava, Železnicami SR a Ministerstvom dopravy podpísané memorandum o spoločnom postupe pri hľadaní budúcej podoby Hlavnej stanice a jej okolia. Odpovede na túto otázku má teraz priniesť urbanisticko-ekonomicko-dopravná štúdia, ktorú začína obstarávať magistrát hlavného mesta. Pred vyhlásením súťaže mesto realizuje prípravné trhové konzultácie, ktorými chce overiť, či požiadavky stanovené v zadaní štúdie sú reálne, objektívne a primerané a určiť predpokladanú hodnotu zákazky a dobu potrebnú na vypracovanie štúdie.
Táto urbanisticko-ekonomicko-dopravná štúdia by mala v prvej fáze obsahovať komplexnú analýzu a riešenie predmetného územia s cieľom transformácie Hlavnej stanice na moderný dopravný uzol efektívne prepájajúci jednotlivé druhy dopravy (železničnú, MHD, cyklistickú, pešiu, zdieľanú aj individuálnu automobilovú). Očakáva sa, že štúdia prinesie niekoľko možných alternatív rozvoja tohto územia, ktoré umožnia zainteresovaným stranám rozhodnúť sa o optimálnom smerovaní projektu a bude tiež podkladom pre medzinárodnú urbanisticko-dopravno-architektonickú súťaž návrhov nového prestupového terminálu vrátane urbanistického návrhu celého riešeného územia a jeho zapojenia do existujúcej mestskej štruktúry. Nasledovať bude druhá fáza štúdie, v rámci ktorej sa posúdi víťazný návrh urbanisticko-dopravno-architektonickej súťaže, stanoví sa harmonogram jeho implementácie i možnosti financovania jednotlivých investícií.
Medzi hlavné ciele štúdie bude patriť aj koncepčný návrh dopravného riešenia v okolí Hlavnej stanice z hľadiska najvhodnejšieho vedenia jednotlivých druhov dopravy a ich napojenie na existujúcu i plánovanú sieť komunikácií. Čo najoptimálnejšie má byť riešený aj prestup medzi jednotlivými druhmi dopravy s minimalizovaním peších presunov.
Zadanie štúdie predpokladá, že z hľadiska mestskej hromadnej dopravy sa budú preverovať minimálne dva varianty vedenia autobusových a trolejbusových liniek cez Hlavnú stanicu. Prípustné sú však aj iné inovatívne návrhy.
- variant má preveriť možnosť vedenia hromadnej dopravy z Pražskej ulice priamo na Námestie Franza Liszta buď úrovňovo, alebo mimoúrovňovo a buď obojsmerne, alebo iba v smere z Pražskej na Nám. Franza Liszta, pričom v opačnom smere by boli linky vedené ako v súčasnosti, no so zabezpečením pešieho prepojenia Pražskej s predstaničným priestorom.
- variant by mal obsahovať návrh prestupného uzla zahŕňajúceho zastávky Sokolská (na Pražskej) a Hlavná stanica so zabezpečením pohodlného bezbariérového prepojenia medzi zastávkami MHD aj nástupišťami vlakov.
Možné návrhy riešenia MHD v tejto lokalite by mali tiež preveriť:
- najvhodnejšie vedenia autobusovej, trolejbusovej a električkovej dopravy v rôznych výškových úrovniach,
- najvhodnejšie umiestnenie obratiska električiek pri Hlavnej stanici,
- možné priblíženie jednotlivých nástupíšť zastávky Pod stanicou,
- možnú reorganizáciu jednotlivých liniek obsluhujúcich Hlavnú stanicu,
- možnosti oddelenia MHD a individuálnej automobilovej dopravy,
- územné rezervy pre budúce možné vedenie električkovej trate z Hlavnej stanice smerom na Štefánikovu ulicu.
Riešenie automobilovej dopravy by malo napríklad preveriť aj priestorové možnosti vedenia plánovanej novej spojnice Pražskej a Pionierskej ulice, tzv. severnej tangenty.
Celé zadanie urbanisticko-ekonomicko-dopravnej štúdie k PTK je k dispozícii na profile verejného obstarávania.
810zssk
Určite ale s týmto súvisí aj topografia siete. V BA kde dnes idú linky v zásade len z východu na západ (a v centre sa vetvia len po dvoch tratiach ktoré sú pár stoviek metrov od seba) je veľmi málo pridanej hodnoty v tom že máš viac liniek. Ak sa vrátime k starému trojlinkovému variantu, boli to väčšinou dve linky do centra (jedna po Obchodnej, druha po Špitálskej) kde je jednoznačne lepšie ak máš jednu hustejšie jazdiacu linku, a tretia linka na stanicu (kam nikto nejazdil, lebo tá trať je vedená nezmyselne, takže je opäť lepšie tie peniaze použiť na posilnenie jednej linky ktorá ide niekam kde to má zmysel).
Keď sa postaví Košická, bude samozrejme treba viac liniek. Nemôžeš Ružinovu, alebo Petržalke useknúť spojenie cez centrum s tým že však choďte na Košickú, aj keď nechcete (to by bola taká reinkarnácia možnosti sa ráno cestou do práce bezprízorne voziť 15 minút navyše za cenu 15-minútového lístka). Ale tu je zas problém s tým slovenským plánovaním, že nová trať sa všetkým páči, ale nejaký seriózny prepočet že koľko bude stáť prevádzka liniek navyše som nevidel.