Najstaršia električková súprava T3M opäť v premávke

Lenže ja vnímam dosť citeľný rozdiel medzi krémovou v interiéri T3 a SORu či Urbanwayu (čo ma narýchlo napadlo). Kým v autobusoch to navodzuje príjemnú atmosféru formou teplejšej farby do chladného sivého interiéru, v elinách to popri bielej či drevenom vzore pôsobí len ako zastaralosť. Samozrejme, farebnosť doterajších bratislavských modernizácií nepodporujem, modrá interiér priveľmi stmavuje a oranžová je príšerne nezladiteľná s čímkoľvek. Ale práve porovnanie so súčasnými vozidlami ukazuje, že dnes je predstava o príjemne pôsobiacom interiéri nielde inde, než 50 rokov dozadu.

V exteriéri návrat ku krémovej nebadám, tam ma vyrušuje tiež. Už len nahradenie sivou na T3P na mňa pôsobí menej staro. Kľúčový optický nedostatok je však to, že tvarovo viditeľne staré vozidlo má desaťročia rovakú nenápaditú okukanú schému, čiže aj keby vnútri boli kožené sedadlá s Funtouro systémom, prvý pohľad zostane na úrovni "došla stará šunka". Preto by bolo fajn, aby každá modernizácia interiéru nejako pozdvihla aj exteriér.

Sedačky u 6222 som zaregistroval, ono vlastne niet divu. Preto som aj zástancom udržania škrupín - niektorá električka mala všetky červené s decentným logom Bratislavy, a vôbec som nemal pocit, že by som sedel v čomsi zastaralom. Všetko je o detailoch.

Prirodzene, kým obloženie hnije, farby nie sú tak podstatné.