Pred 105 rokmi vznikla trať k Dynamitke a 50 rokov nás električky vozia až do Rače.
Električková trať do Rače, známa aj ako Račianska radiála, sa v týchto dňoch dožíva dvoch výročí. Prvá časť tejto radiály od Račianskeho mýta po Železničnú stanicu Vinohrady (Gaštanový hájik) bola do prevádzky uvedená presne pred 105 rokmi. Druhý úsek, od Gaštanového hájika do Rače, je v prevádzke rovné polstoročie. Pripomeňme si preto históriu tejto električkovej trate, ktorá sa v oboch prípadoch nerodila ľahko.
17 rokov k prvému úseku
Postaviť električkovú trať k továrni Dynamit-Nobel („Dynamitka“, dnešný Istrochem) sa dopravný podnik, vtedy pod názvom Bratislavská mestská elektrická železnica, zaviazal už prvej zmluve s mestom z roku 1894. Táto trať mala byť pokračovaním trate z dnešného Hurbanovho nám. cez Obchodnú k Račianskemu mýtu sprevádzkovanej v roku 1899. Trať k Dynamitke bola špecifická tým, že v celom úseku pozdĺž Račianskej ulice ležala mimo mesta. Táto oblasť bola v tom čase neobývaná, nachádzalo sa tu však niekoľko veľkých podnikov. Išlo napr. o spoločnosti Siemens–Schuckert (dnes plocha pri zastávke Ursínyho), Stollwerck (dnes Figaro), Rohwer (bývalá zlieváreň a smaltovňa, neskôr Emailit, na Varšavskej ul.) a Dynamit-Nobel, ktorých robotníci mohli zabezpečiť príjem z novej trate. Vedenia tovární však spočiatku nechceli poskytnúť elektrickej železnici záruky za príjem z predplatných cestovných lístkov svojich zamestnancov. K dohode prišlo až začiatkom roka 1906, kedy sa predstavitelia tovární Dynamit-Nobel, Gebrüder Stollwerck a Siemens-Schuckert zaviazali garantovať minimálny ročný príjem 200 000 korún. K definitívnemu rozhodnutiu postaviť trať k Dynamitke prišlo však až v lete roku 1908. Spojenie mesta s Dynamitkou bolo v tom čase len prostredníctvom niekoľkých párov vlakov štátnych železníc denne, ktoré premávali z okraja vtedajšieho mesta – z Novomestskej stanice (dnes na jej mieste stojí budova VÚB na Karadžičovej ul.) a Filiálnej stanice (budova konky na rohu Krížnej a Legionárskej ul.).
Administratívna pochôdzka trasy z Račianskeho mýta k Dynamitke bola vykonaná 29. decembra 1908 na základe výnosu uhorského kráľovského Ministerstva obchodu 100537/III z 11. decembra 1908. Na trati dlhej 3,6 kilometra boli plánované dve výhybne - pri továrni Stollwerck a na konečnej pri Dynamitke, ktorá bola pri kamennom železničnom viadukte, ktorý sa dodnes nachádza pri križovatke Račianskej a Nobelovej ulice. Podmienky na výstavbu trate stanovilo Ministerstvo obchodu až začiatkom júla roku 1909.
Samotná výstavba električkovej trate bola dokončená do konca roka 1910. Technicko-policajná prehliadka novej trate za účasti komisie zloženej z vrchného inšpektora železníc a plavby, predstaviteľov mesta, mestskej elektrickej železnice, ale i podnikov Ganz Budapešť (výrobca električiek) a Siemens-Schuckert sa uskutočnila 5. januára 1911 dopoludnia. Po búrlivej diskusii ohľadne tarify a cestovného poriadku novej trate sa komisia presunula fiakrom z radnice na Račianske mýto, odkiaľ sa motorovým vozňom previezli po novej trati k Dynamitke a späť. Na zastávke pri fabrike Stollwerck členov komisie privítal riaditeľ čokoládovne, ktorý prítomným pri príležitosti slávnostného otvorenia trate podaroval bonboniéry. Na spiatočnej ceste sa vykonala rýchlostná skúška. Po úspešne vykonanej prehliadke novej trate sa účastníci presunuli do hotela U uhorského kráľa, ktorý kedysi stál na rozhraní dnešnej Mostovej ulice a Nám. Ľ. Štúra, kde ich čakala slávnostná hostina. Vďaka dobovej tlači vieme, že členovia komisie si mohli pochutiť napríklad na zeleninovej polievke, balatonskej šťuke na rošte, štajerskom kapúnovi či bažantovi so šalátom.
Noviny Pressburger Presse v článku k sprevádzkovaniu trate tvrdo kritizovali použitý rozchod 1000 mm – rovnaký ako mali bratislavské električky už predtým – miesto použitia železničného rozchodu 1435 mm. Trať dokonca počastovali výrazom „mrzák“. Podstatou kritiky bola skutočnosť, že prevádzka na trati bola takmer izolovaná od ostatnej električkovej dopravy, preto podľa novín mohla byť postavená s normálnym rozchodom. S výnimkou robotníckych spojov museli napriek zhodnému rozchodu všetci cestujúci prestupovať na Račianskom mýte medzi električkami do centra a električkami k Dynamitovej továrni. Pre trať boli zakúpené nové električky, ktoré podľa novín už mohli byť dodané ako normálnorozchodné. Vybudovanie trate na inom rozchode než 1000 mm by si však vyžiadalo stavbu novej vozovne, čo pri zrealizovanej trati s „bratislavským električkovým rozchodom“ nutné nebolo.
Veľký motorový vozeň Ganz linky k Dynamitke Foto © Jaroslav Matúšek, zbierka |
Trať do Dynamitky priniesla aj nové vozne, jeden z nich je najstarší zachovaný
Nové veľkokapacitné vozne pre trať k Dynamitke vyrobila budapeštianska továreň Ganz a spol. Išlo o 4 motorové vozne a 7 vlečných vozňov dĺžky 10,5 metra, každý s kapacitou takmer 60 cestujúcich, čo bolo dvojnásobne viac, ako mali dovtedajšie bratislavské električky. Premávku na trati k Dynamitke však spočiatku musel podnik zabezpečiť s rezervnými starými električkami, pretože prvé nové motorové a vlečné vozne prišli do Bratislavy až 28. januára 1911. Po dodávke všetkých nových vozňov jazdili k Dynamitke ucelené, na tú dobu veľkokapacitné, električkové súpravy. Prevádzka vlečných vozňov na trati k Dynamitke skončila v prvej polovici 20-tych rokov, a v roku 1926 boli tieto vozne prestavané na motorové. Jedným z nich je aj najstaršia zachovaná bratislavská električka #104. Po rekonštrukcii boli tieto veľké vozne nasadené na linku A premávajúcu v centre mesta a na linku D k Dynamitke boli určené menšie, štvorokenné vozne Ganz.
Premávka na trati k Dynamitke bola v prvých rokoch zabezpečovaná v úseku Račianske mýto - Dynamitka v intervale 36 minút, t. j. zabezpečený bol prípoj ku každému tretiemu vozňu „Polkruhovej linky“ (Novomestská stanica – Dostojevského rad – Štúrova – Nám. SNP – Obchodná ul. – Račianske mýto). Počas voľných dní bol na linke interval 24 minút. Vozne „Polkruhovej linky“, ku ktorým bol prípoj linky k Dynamitke, boli označované kruhovým terčom s písmenom D. Jazdná doba bola 14 minút, čo je o viac ako tretinu dlhšie ako v súčasnosti.
Dobové noviny názov linky uvádzali ako „Linka k Dynamitovej továrni“. Od ktorého roku sa vozne označovali aj písmenom D, nie je známe. Hoci sa ostatné linky A, B, C označovali na vozňoch písmenami už v roku 1912, ešte aj krátko po skončení 1. svetovej vojny sa v médiách používalo výlučne viacslovné označenie liniek.
Dopravu zamestnancov do tovární na Račianskej ulici zabezpečovali priamo z mesta ranné a večerné robotnícke vlaky pozostávajúce z jedného motorového vozňa a až troch vlečných vozňov. Tieto vlaky premávali z Kamenného nám. cez Špitálsku k Račianskemu mýtu cez novovybudovanú koľajovú spojku na dnešnom Americkom námestí (vtedy Endlicherovej ul.). Prvá skúšobná jazda trojvozňovej električkovej súpravy po novej spojke cez Americké nám. k Dynamitke sa konala 26. februára 1911. Podobne ako na linke A, aj na novej trati bol zavedený tzv. „divadelný spoj“, ktorý odchádzal večer po skončení divadelného predstavenia od hotela Savoy k Dynamitke.
Električková trať na Račianskej ul. pri Legiodomoch postavených v roku 1924 Foto © Jaroslav Matúšek, zbierka |
Trať prežila hroziace zastavenie prevádzky
Začiatkom 20-tych rokov 20. storočia prišlo k menšej zmene na trati k Dynamitke. Od augusta 1921 premávali električky linky D len v úseku Delostrelecká kasáreň (bývalá križovatka Račianskej a Kutuzovovej ul.) – Dynamitka. Naopak, linka C, premávajúca medzi Hurbanovým nám. a Račianskym mýtom, bola predĺžená až k Delostreleckej kasárni, kde bol prestup na linku D. Niekedy medzi v rokmi 1921 - 1923 prišlo k zmene konečnej zastávky pri Dynamitke, ktorá bola preložená o cca 180 m smerom k mestu. Interval na linke D bol v prvej polovici 20-tych rokov 24 minút, linka C mala interval polovičný. Pre zlý stav koľajového zvršku hrozilo začiatkom roka 1925 zastavenie premávky električiek cez Obchodnú i Špitálsku ulicu, čo by znamenalo aj zastavenie premávky na trati k Dynamitke. K zastaveniu premávky nakoniec neprišlo vzhľadom na pripravované veľké rekonštrukcie tratí. Trať na Obchodnej sa však po zdvojkoľajnení trate na Špitálskej ul. v júli 1926 zrušila a tak električky smerujúce na Račiansku ul. začali premávať z Kamenného nám. cez Špitálsku cez Americké námestie. V novembri 1926 boli linky C a D predĺžené až k hotelu Savoy a linka C na Račianskej až k továrni Stollwerck. Na spoločnom úseku Savoy - Stollwerck sa zaviedol pravidelný 10-minútový interval, v úseku Stollwerck - Dynamitka jazdili električky každých 20 minút. V roku 1927 bola električková trať k Dynamitke zrekonštruovaná s celkovými nákladmi asi 800 000 Kč. V roku 1929 pribudla pri Siemensovej továrni (približne pri dnešnej zastávke Ursínyho) nová výhybňa.
Nepríliš ziskovú električkovú trať na Račianskej ul. začala v druhej polovici 20-tych rokov ohrozovať autobusová doprava, ktorú začali vykonávať malí dopravcovia z blízkych obcí. Predstavitelia mestskej elektrickej železnice sa snažili dosiahnuť, aby tieto autobusy nemohli dochádzať do centra mesta súbežne s električkou, no bez úspechu. Hľadali preto spôsob ako spraviť túto zrekonštruovanú trať ziskovou. Riešenie videli v zriadení autobusovej linky z Rače k Dynamitke, ktorou by dovážali cestujúcich k električke. V septembri 1929 túto linku podnik aj zriadil, ale súčasne narazil na odpor štátnych železníc, ktoré so zriadením autobusovej linky vedúcej paralelne so železnicou nesúhlasili a tak musela byť po niekoľkých dňoch prevádzky zrušená.
Električka trate C na Račianskej ul. pravdepodobne na konečnej pri Stollwercku v druhej polovici 20-tych rokov Foto © Jaroslav Matúšek, zbierka |
Linka 3 jazdí na Račiansku už 72 rokov
Od 1. januára 1929 sa linka D včlenila pod linku C s novým označením CD. V roku 1929 predĺžením linky C ku Karlovej Vsi vznikla prvá diametrálna električková linka spájajúca Račiansku a Karloveskú radiálu - CK. V roku 1931 bola ku Karlovej Vsi predĺžená z mesta aj linka CD až napokon o 10 rokov neskôr sa tieto dve linky zlúčili do jednej linky C s trasou Dynamitka - Karlova Ves. Od roku 1944 niesla táto linka číslo 3.
V rokoch 1933 a 1934 prebehla ďalšia rekonštrukcia tejto trate v úseku Račianske mýto - Dynamitka z dôvodu regulácie Račianskej cesty. Medzi Radlinského a Račianskou bola trať na Račianskom mýte napriamená, keďže pôvodná trať esíčkovito obchádzala pôvodné nárožie Legionárskej a Šancovej ulice. Počas rekonštrukcie boli električky nahradené autobusmi. Zmluva medzi mestom a BEÚSom z roku 1933 uvádzala na tejto ešte jednokoľajnej trati 5 výhybní – pri Blumentáli, pri zastávke Ursínyho (pri bývalom Siemense), pri továrni Kann (približne pri križovatke Račianskej a Kutuzovovej), pri Stollwercku (približne pri zastávke Riazanská) a pri Dynamitke. Pri rekonštrukcii v roku 1934 pribudla ešte jedna výhybňa medzi Stollwerckom a Dynamitkou približne pri Mladej garde. Podľa pamätníkov sa na zabezpečenie premávky v jednokoľajnom úseku medzi Blumentálom a zastávkou Ursínyho používal „štafetový kolík“, ktorý si vodiči protiidúcich električiek navzájom odovzdávali, takže v jednokoľajnom úseku išla električka vždy len v jednom smere. Napriek tomu prichádzalo na jednokoľajných úsekoch k nehodám, čo dokazuje napríklad nehoda z 15. marca 1931, ktorú redaktor denníka Slovenská pravda opísal nasledovne: "Dňa 15. t. m. k večeru, po krásnom slnečnom dni, spustila sa na Bratislavu hustá hmla, ktorá v krátkom čase tak zamorila ulice, že sotva bolo vidieť na niekoľko krokov. Chodci temer vrážali do seba a premávka na klzkej ináč dlažbe musela sa diať s najväčšou opatrnosťou. Jednako však na Račištorfskej ceste (naproti Kominárskej ulici) došlo o 21.45 hod. k srážke dvoch električiek, pri ktorej bolo poranených 8 osôb dosť vážne, tak, že 7 odviezla záchranná stanica na chirurgickú kliniku prof. dr. Kostlivého. Obidve električky boly značne poškodené. Električka trati CD č. 53 išla von z mesta a riadil ju Imrich Borš. Jej sprievodčím bol Ján Kolman, kým električka trati CK číslo 101, ktorej riadičom bol František Valentín a sprievodčím František Handel, išla do mesta. Keďže premávka električiek následkom hustej hmly nebola normálna, sprievodčí vozňa 101 s riadičom Valentínom predpokladali, že električka, idúca k Dynamitke, bude čakať na križovatke pred blumentálskym kostolom. Pohli sa preto z križovatky pred továrňou Siemens. Keď bola už električka od tejže križovatky asi na 150 krokov, zbadal riadič vo vzdialenosti asi 15 - 20 krokov proti prichodiacu električku č. 53, ale obe električky boly už na tak krátku vzdialenosť, že sa ich nepodarilo zastaviť a preto prudko vrazily do seba." V roku 1940 pribudla medzi týmito dvoma výhybňami ešte jedna na Radlinského ul. pred Račianskym mýtom. Zriadenie tejto výhybne umožnilo zaviesť 10-minútový interval na linke C až k Dynamitke.
Predĺženie električkovej trate do Rače začalo byť aktuálne začiatkom roka 1945, kedy sa Rača stala súčasťou tzv. Veľkej Bratislavy. Do výstavby električkovej trate od Dynamitky po Raču mal zabezpečiť dopravu do Rače autobus. Autobusová linka Dynamitka - Rača bola v polovici marca 1945 aj zavedená, ale opäť po niekoľkých dňoch jej premávka skončila, tentoraz pre udalosti spojené s prechodom frontu a ukončením druhej svetovej vojny. Škody spôsobené prechodom frontu spôsobili aj zastavenie premávky električkovej dopravy. Ako prvá však bola už 3. mája 1945 obnovená práve premávka električkovej linky 3 Dynamitka - Karlova Ves.
Po vojne sa v roku 1946 Rača po druhý raz pripojila k Bratislave a znova vyvstala otázka predĺženia električkovej trate. V tom čase však BEÚS nemal potrebný kapitál na výstavbu električkových tratí, tak aspoň opäť zaviedol spomínanú autobusovú linku. Konečná zastávka autobusu bola pôvodne na račianskej strane železničného viaduktu, takže cestujúci prestupujúci medzi električkou a autobusom museli prejsť pešo popod viadukt. Až v roku 1953 bolo vybudované slučkové obratisko autobusov pri obratisku električiek v Gaštanovom hájiku.
Prestup medzi električkou a račianskym autobusom v Gaštanovom hájiku v roku 1954 Foto © Ladislav Egri, zbierka |
Pri zdvojkoľajnení museli zrušiť časť cintorína
Električková trať na Račianskej ulici bola zdvojkoľajnená ako posledná z bratislavských tratí až v rokoch 1951 a 1952 (úsek Americké námestie - Gaštanový hájik). Pred zdvojkoľajnením trate bolo potrebné prekonať viacero prekážok. Aby bolo možné dodržať plánovanú šírku novej Račianskej ulice s dvojkoľajným električkovým stredovým pásom, bolo potrebné exhumovať časť evanjelického Blumentálskeho cintorína na Račianskom mýte. Pôvodne sa malo zrušiť asi 180 hrobov potrebných pre zdvojkoľajnenie trate, ale nakoniec bol zrušený celý pás cintorína v počte 480 hrobov. Ďalšou prekážkou boli viaceré domy, ktoré stáli v trase plánovanej novej 30 metrov širokej ulice a bolo potrebné ich odstrániť, aby zostalo miesto aj pre vozovku. V neposlednom rade problémy spôsobovala aj rozdielna výška pravej a ľavej časti vozovky, miestami až o 30 cm, ktorá sa mala čiastočne vyrovnať pri budovaní električkovej trate.
Zdvojkoľajňovanie električkovej trate aj pre vyššie uvedené prekážky prebiehalo etapovite, pričom ako prvý bol v roku 1951 zdvojkoľajnený úsek od Gaštanového hájika približne po Kutuzovovu ulicu. V Gaštanovom hájiku končila trať úvraťovým obratiskom. Následne bol na jar 1952 aj za pomoci dobrovoľných brigád Bratislavčanov dokončený úsek po Račianske mýto a pár týždňov nato bol zdvojkoľajnený posledný úsek Račianske mýto - Americké námestie. Zaujímavosťou je, že na Račianskom mýte tesne za križovatkou v smere do Rače zostal krátky jednokoľajný úsek kvôli prekážajúcej budove transformačnej stanice, ktorá nemohla byť včas preložená na nové miesto. Na zrýchlenie premávky bola na jeseň 1952 v Gaštanovom hájiku vybudovaná jednokoľajná slučka pre otáčanie električiek.
Dvojkoľajná trať umožnila zaviesť aj ďalšiu linku a tak od 26. augusta 1952 premávali na Račianskej radiále už dve linky:
- Linka 3: Hlavná stanica - Gaštanový hájik
- Linka 5: Karlova Ves - Gaštanový hájik
Linka 5 bola od 5. januára 1954 po zavedení linky 6 skrátená do trasy Gaštanový hájik - Slovenské národné divadlo.
Výstavba trate do Rače
Foto © archív DPB |
Výstavba trate do Rače: posúvanie, posúvanie a posúvanie termínov
S predĺžením električkovej trate do Rače plánoval dopravný podnik začať hneď po zdvojkoľajnení trate do Gaštanového hájika v roku 1952. V tom čase sa začalo aj s výstavbou nového sídliska v Krasňanoch, ktoré sa vtedy nazývalo Kolónia HBV (Hromadná bytová výstavba). Aj tu sa však vyskytlo mnoho ťažkostí. Zásadný problém spôsoboval násyp pri Gaštanovom hájiku, po ktorom viedla železnica a pod ktorým bol smerom do Rače len malý viadukt. Bolo preto potrebné nájsť riešenie, ako dostať električkovú trať cez železničný násyp. V súvislosti s výstavbou novej Račianskej ulice a výstavbou novej Východnej stanice sa plánovalo vybudovanie nového železničného premostenia – ale až v 60-tych rokoch. Nádej na predĺženie električky do Rače svitla v roku 1959, kedy železnica prisľúbila urýchlene vybudovať provizórne premostenie najneskôr do roku 1962. S budovaním predĺženia po Detviansku ulicu v Rači sa ale začalo až v máji 1961 a hneď v prvom roku nastal značný sklz výstavby, najmä pre veľký nedostatok koľajníc.
Uvedené skutočnosti využili železnice, ktoré odstúpili od svojho zámeru vybudovať provizórne premostenie, pretože svitla nádej na skoršiu výstavbu Východnej stanice, čím by bolo možné začať s budovaním definitívneho premostenia Račianskej ul. už v roku 1963 a teda nemalo zmysel budovať nákladné provizórne riešenie, najmä ak nebolo isté, či bude električková trať do stanoveného termínu dokončená. Termín dokončenia električkovej trate sa teda presunul na koniec roka 1963. Definitívne železničné premostenie sa nakoniec realizovalo až v roku 1965 a električková trať bola dokončená v polovici decembra 1965.
Prvé trianglové obratisko v Rači Foto © Mikuláš Hrubiško, zbierka |
Súčasťou predĺženého úseku električkovej trate bola aj výstavba novej meniarne v Krasňanoch, ktorú dokončili v roku 1963 a do prevádzky uviedli už v roku 1964. Slávnostné otvorenie predĺženej električkovej trate sa konalo 31. decembra 1965 a pravidelná premávka začala 1. januára 1966 električkovou linkou 5 od Národného divadla do Rače. Konečná zastávka bola na Čachtickej ulici, kde bolo za križovatkou s Detvianskou ul. vybudované trianglové obratisko. Spočiatku boli na predĺženú linku 5 nasadené električky Tatra T2 (26 vozňov), ale ich kapacita nepostačovala, preto boli počas špičky skúšobne posilnené aj niekoľkými súpravami električiek T2. Toto riešenie však pre nedostatočné energetické zabezpečenie električkovej siete nebolo v tom čase ešte vhodné, pretože súpravy električiek odoberali na vtedajšie možnosti priveľa elektrického prúdu. Preto už od 1. apríla 1966 boli na linku 5 nasadené kapacitnejšie súpravy úspornejších starých dvojnápravových električiek z linky 3, na ktorú boli presunuté T2-ky z linky 5.
Linka 3 bola predĺžená od Gaštanového hájika do Rače od 1. októbra 1967 a zároveň bola na Račiansku radiálu presmerovaná aj linka 7, ktorá začala premávať z Karlovej Vsi k ŽST Vinohrady. Linka 7 v roku 1969 prestala premávať do Karlovej Vsi a v priebehu nasledujúcich desaťročí premávala z Gaštanového hájika na rôzne konečné - Národné divadlo, Nám. Ľ. Štúra, Nám. SNP, Tunel, ale i do Jurajovho dvora. Od 3. marca 1980 vznikla linka 11 z Rače na Nám. Ľ. Štúra ako dôsledok nerozvážnych krokov organizácii električkovej dopravy na prelome 70- a 80-tych rokov, pričom linka 11 premávala až do roku 2009, kedy bola nahradená dočasnou linkou 16 z Rače do Ružinova.
Električková trať na Račianskej v rokoch 1952 - 1972 Foto © imhd.sk, reprofoto |
Ďalšie predĺženie až v roku 1988
V roku 1966 sa začalo s výstavbou novej vozovne pre električky a autobusy za Gaštanovým hájikom v smere do Rače, ktorej myšlienka výstavby vznikla už v 50-tych rokoch pri budovaní vozovne na Trnávke. Vozovňa Krasňany mala byť pôvodne dokončená do konca roku 1968, ale aj jej výstavba sa o niekoľko rokov natiahla pre rôzne komplikácie a zmeny v projekte. Do skúšobnej prevádzky bola nová vozovňa uvedená až začiatkom roka 1973. Vozovňa pôvodne vypravovala električky typu T a K2 na račianske linky 3, 5 a 7. Pred sprevádzkovaním novej vozovne sa v roku 1972 vykonala rekonštrukcia električkovej trate v úseku Račianske mýto – Gaštanový hájik.
V roku 1988 bola električková trať v Rači predĺžená od Detvianskej cez Záhumenice na Komisárky, kde bolo opäť vybudované trianglové obratisko, na ktorom sa otáčalo cúvaním. Zaujímavosťou bol indikátor polohy výhybky pre vodičov s horším odhadom pri manipulácii s vozidlom pri reverznom chode - koľkokrát indikátor blikol, toľko súkolí odtlačilo jazyky výhybky. Ani to však nepomohlo a na obratisku dochádzalo k častým vykoľajeniam. Pri predĺžení vznikol koľajový oblúk medzi koncom Čachtickej ulice a Záhumenicami s malým polomerom, ktorý musí byť prechádzaný rýchlosťou len 15 km/h. Dôvodom je to, že vedenie novej trate bolo prispôsobené tak, aby nedošlo k výraznejšiemu obmedzeniu premávky na starom obratisku do vybudovania predĺženia trate. Toto riešenie dodnes spôsobuje dlhšie cestovanie pre východnú časť Rače a zvýšenú hlučnosť električiek. Linky 3, 5 a 11 začali po predĺženej trati premávať od 21. mája 1988. Pár týždňov predtým bola linka 5 na opačnom konci trasy predĺžená z Karlovej Vsi do Dúbravky.
Tip: Máte historické fotografie z trate na Račianskej ul. a do Rače? Môžete ich pridať vo svojom komentári pod článok.
V roku 1990 začala veľká rekonštrukcia Račianskej radiály. Počas júla 1990 bol zrekonštruovaný prvý úsek medzi Vozovňou Krasňany a Peknou cestou pri úplnej výluke električiek. Od 11. mája do 20. októbra 1991 sa rekonštruoval najdlhší úsek Račianske mýto – ŽST Vinohrady. Premávka električiek v jednotlivých rekonštruovaných úsekoch bola vedená jednokoľajne, úplné výluky električiek boli len počas niekoľkých víkendov. Trať bola zrekonštruovaná s otvoreným štrkovým zvrškom na betónových podvaloch predpripravených na zmenu rozchodu na 1435 mm. Obratisko ŽST Vinohrady a priľahlé priecestie cez Račiansku ul. boli pri rekonštrukcii vybavené duálnym rozchodom pridaním tretej koľajnice. V novembri 1991 bol počas výluky električiek zrekonštruovaný úsek Pekná cesta – Hečkova a o rok neskôr, od októbra do novembra 1992, bol zrekonštruovaný aj úsek Hečkova – Hybešova v Rači.
Pôvodné úvraťové obratisko na Komisárkach Foto © Martin Entner |
Trať slúži už 105 rokov, modernizácia je v nedohľadne
V roku 1994 bolo za úplnej výluky električiek od 13. júna do 4. septembra prestavané trianglové obratisko na Komisárkach na nové trojkoľajné obratisko, ktoré sa začalo budovať už koncom roka 1993. Ďalšie rekonštrukcie úsekov Račianskej radiály prebiehali po kúskoch od roku 2000. Od marca do júla 2000 prebehla rekonštrukcia úseku električkovej trate na Čachtickej ulici. V júli a auguste 2007 bol zrekonštruovaný úsek električkovej trate medzi obratiskom ŽST Vinohrady a Vozovňou Krasňany s otvoreným koľajovým zvrškom. V máji 2009 zrekonštruovali úsek trate pri Vozovni Krasňany.
Od veľkej reformy električkových liniek v roku 2012 premávajú po Račianskej radiále 3 linky:
- Linka 3: Nám. SNP/Kamenné nám. – Rača
- Linka 5: Dúbravka – Rača
- Linka 7: ŽST Vinohrady – Nám. SNP (počas uzávierky Štúrovej ul. dočasne nahradená linkou 6 Karlova Ves – ŽST Vinohrady)
V súčasnosti sa pripravujú rozsiahle modernizácie bratislavských električkových radiál. Modernizácia Račianskej radiály je plánovaná ako posledná – po ukončení modernizácií Karloveskej, Ružinovskej a Vajnorskej radiály.
Vozeň Ganz pre trať k Dynamitke v zbierke historických vozidiel DPB Foto © Matej Kavacký |
Adam3