Číselné označenie liniek mestskej dopravy bolo zavedené na Nový rok 1944.
Označovanie liniek bratislavskej mestskej hromadnej dopravy číslami bolo zavedené až po takmer polstoročí od vzniku prvej električkovej linky. Prvé električkové linky od roku 1895 boli totiž označované slovnými názvami, ktoré ich charakterizovali - Hlavná trať, Odbočná trať k Filiálnej stanici, Odbočná trať k Novomestskej stanici, Vedľajšia trať k tabakovej továrni a Odbočná trať k Dynamitovej továrni, resp. sa označovali aj podľa ulíc, po ktorých premávali.
1912: Označovanie písmenami
Jednotlivé linky pôvodne nemali spoločné úseky, preto označenie slovným názvom trate spočiatku postačovalo. Keď však po niektorých úsekoch tratí začalo premávať viacero električkových liniek, takéto označenie začalo byť nepraktické. Preto pre jednoduchšiu orientáciu cestujúcich bolo v roku 1912 zavedené písmenové označovanie liniek. V tom čase v meste premávali 4 linky, ktoré dostali označenia od písmena A po písmeno D. V roku 1918 k nim pribudla linka E, ktorá vznikla rozdelením linky C.
V roku 1927 sa po zavedení autobusovej dopravy pokračovalo v zaužívanom písmenovom označovaní liniek. Prvé autobusové linky dostali označenia M, N, O. Neskôr vznikli aj autobusové linky P, T, R, H, L a F. Okrem písmenových označení sa pre niektoré, najmä príležitostné, linky použilo aj slovné označenie (napr. Železná studnička, Lido, Biskupice).
V roku 1929 po výstavbe električkovej trate ku Karlovej Vsi vznikla na krátku dobu električková linka K, ktorú vzápätí nahradila predĺžená linka C a neskôr aj D. Električkové linky C a D, premávajúce z väčšej časti po spoločnej trati, boli následne označené spoločným písmenom C a na ich rozlíšenie bolo použité doplnkové písmeno. Vznikli tak linky s označením CK (Karlova Ves - Stollwerck) a CD (Vitézova ul. pod hradom resp. neskôr Karlova Ves - Dynamitka). Začiatkom 40-tych rokov boli obe linky zlúčené do jednej s označením C (Karlova Ves - Dynamitka). Podobná situácia vznikla neskôr aj na autobusovej linke R (Kamenné nám. - Ružová dolina - Prievoz, hranica mesta), ktorá sa v roku 1941 rozdelila na linky R (Kamenné nám. - Prievoz, hranica mesta) a RP (Kamenné nám. - Ružová dolina).
V roku 1941 vznikli prvé dve trolejbusové linky, ktoré nahradili pôvodné autobusové linky. Nové trolejbusové linky prevzali označenia liniek, ktoré nahradili - M (Reduta - Hlavná stanica) a P (Žabotova - Patrónka). O dva roky neskôr bola na trolejbusovú zmenená aj linka H z Červeného kríža na Kolibu.
1944: Označovanie číslami, ale aj písmenami
V roku 1943 nastala významná zmena v tarife mestskej dopravy, kedy sa pre vnútromestské trate zrušila pásmová tarifa a zaviedli sa jednotné cestovné lístky - jednorazový neprestupný a prestupný na dva prestupy. Pre tieto linky premávajúce v hraniciach mesta boli pre zlepšenie orientácie cestujúcich zavedené číselné označenia. Pre každý druh dopravy bola vyhradená samostatná desiatka čísiel. Električkové linky A, B, C dostali čísla 1, 2, 3, trolejbusové linky M, P, H dostali čísla 11, 12, 13 a autobusom O, R, Rp, T sa ušli čísla 21, 22, 23 a 24. Zmena označenia z písmen na čísla sa udiala 1. januára 1944. K električkám zakrátko pribudla aj linka 2z, ktorá premávala po rovnakej trase ako linka 2, avšak až po zastávku Zátišie (v roku 1947 ju plne nahradila linka 2).
Písmenové označenie zostalo na linkách, ktoré premávali mimo hraníc mesta a zároveň na nich neplatila spoločná mestská tarifa. Počas druhej svetovej vojny bola takouto linkou len autobusová linka F do Prievozu. Po skončení vojny boli k Bratislave pripojené niektoré okolité obce a do týchto pripojených obcí boli postupne zavedené nové, tzv. "vonkajšie", autobusové linky. Pri zavádzaní taríf pre tieto linky sa podnik pridržiaval celoštátnych zásad, podľa ktorých sa pre autobusové linky zavádzala pásmová tarifa. Zapojenie týchto tratí na jednotný lístok by podniku prinášalo vysoké straty. Keďže tieto linky neboli zaradené do mestskej tarify, dostali písmenové označenia - postupne vznikli linky P (Šafárikovo nám. - Petržalka), Ž (Patrónka - Železná studienka), D (Patrónka - Dúbravka), Dn (Karlova Ves - Devín), L (Patrónka - Lamač), V (Zátišie - Vajnory), Pk (Šafárikovo nám. - Kopčany), Ph (Šafárikovo nám. - Starý Háj), Po (Šafárikovo nám. - Ovsište) a B (Šafárikovo nám. - Pod. Biskupice).
Postupne však vznikol veľký tlak na odstránenie tarifných rozdielov medzi vnútromestskými a vonkajšími linkami MHD. Obyvatelia pripojených obcí sa cítili diskriminovaní vyššou tarifou. Túto diskrimináciu odstránila nová jednotná tarifa, ktorá vstúpila do platnosti od 1. januára 1953. Súčasne so zapojením vonkajších liniek na túto tarifu sa zmenilo ich označenie na číselné (linky 25 až 33). Linky D a L do Dúbravky a Lamača, ktoré mali spoločnú značnú časť trasy dostali spoločné označenie 30 s pôvodným písmenovým rozlíšením, t.j. 30/L a 30/D. Podobne sa neskôr rozlišovali aj rôzne trasy račianskej linky 31.
Aj po zavedení jednotnej tarify však zostala výnimka. Bola ňou linka B do Podunajských Biskupíc, na ktorej zostala kilometrická tarifa. Táto písmenová linka bola zrušená až 1. januára 1959, kedy ju nahradila nová linka 22 s mestskou tarifou.
Písmenové označenia sa neskôr opäť použili v 60-tych a 70-tych rokoch pre linky, ktoré mali samostatnú tarifu. Išlo napríklad o linku V do Vrakune, Č do Čunova, Z do Záhorskej Bystrice alebo D do Devínskej Novej Vsi, ale aj všetky nočné linky. Písmenové označenia dostali aj prvé expresné autobusy, ktoré mali taktiež osobitnú neprestupnú tarifu - napr. linky Ex a Ex-Š. Čisto písmenové linky definitívne zanikli od 1. apríla 1976, kedy bola zavedená jednotná neprestupná tarifa v celej sieti MHD.
1976: Označovanie takmer výlučne číslami
Od 1. apríla 1976 boli písmenové expresné autobusy prečíslované do radu od čísla 101 vyššie (neskôr aj s číslom 100). Tento rad však vznikol už v roku 1975 po zavedení expresov 106 a 107. Pre nočné linky, ktoré boli dovtedy označované písmenami, boli rezervované čísla od 131 vyššie (neskôr taktiež bolo použité aj číslo 130).
Od roku 1976 sa písmená na označovanie liniek MHD používali a dodnes používajú už len vo forme doplnkovej informácie. Zväčša išlo o posilové, alebo iné doplnkové spoje základnej linky (napr. 33/X, 39/X, 27-S, 47-S). Písmeno X sa používa aj na označovanie liniek náhradnej dopravy. Od roku 2007 sa písmenom N pred číslom linky označujú nočné spoje. Čisto písmenové označenia A a B boli neskôr rezervované pre metro resp. rýchlodráhu.
Samotné číslicové označenie liniek má však za sebou tiež viacero väčších zmien. Spomínaná nočná doprava v roku 1995 prešla z číselného rozsahu 130 - 146 na čísla 501 - 517 (neskôr až do čísla 519), ktoré boli v platnosti do reformy nočnej dopravy v roku 2007. Trolejbusové linky boli v roku 1982 prečíslované z rozsahu (11 -) 13 - 18 pridaním číslice 2 pred pôvodné číslo. Ani "dvojstovkové" trolejbusové linky nezostali bez zmien a v roku 1999 boli linky 206 - 220 prečíslované na 201 - 212, pričom súčasťou bola aj zmena trás niektorých liniek. Pôvodne sa uvažovalo nad prečíslovaním do rovnakého systému, v akom sú od roku 1997 označované autobusové linky, a ktorý je popísaný v nasledujúcom odseku. Zmena sa však v roku 1999 neudiala.
Najkomplikovanejšie zmeny čísiel zaznamenala autobusová doprava. Od roku 1997 sa postupne zavádzal tzv. oblastný systém označovania liniek, pri ktorom každá časť mesta dostala pridelenú číslicu, podľa ktorej sa následne určilo aj označenie liniek, ktoré ju obsluhujú. Napríklad linka premávajúca medzi mestskou časťou Petržalka (pridelená číslica 8) a Ružinovom (pridelená číslica 6) dostala číslo 86. Rôzne varianty trás boli odlišované pridávaním ďalšej číslice pred číslo linky, takže spočiatku existovali linky 57, 157, 257 a 77, 177, 277. Od uvedeného prístupu sa nakoniec čiastočne ustúpilo a na odlíšenie trás podobných liniek sa používajú čísla najviac do 199 - napr. linky 91, 191; 92, 192; 96, 196. Ostatné linky s variantnými trasami majú odlišnosti uvedené formou poznámok v cestovnom poriadku a na elektronických vozidlových tabuliach.
Súčasťou zmien v označení, ktoré prebehli v rokoch 1997 - 1999, bolo aj zrušenie odlišovania expresných liniek od tzv. obslužných. Expresné linky 100 - 123, 126 a 127 postupne buď zanikli alebo dostali nové "oblastné" čísla rovnako ako bežné autobusové linky.
Budúcnosť v znamení čísiel do 199
Aj v budúcnosti možno očakávať zmeny v označovaní liniek, no od číselného označovania sa neplánuje upustiť. V súvislosti s výstavbou nových trolejbusových tratí, zmenami v dopyte cestujúcich a z dôvodu "zabratia" číselného radu 200 linkami Integrovaného dopravného systému Bratislavského kraja, sa predpokladá zmena trás trolejbusových liniek. Nové trasy a pravdepodobne aj nezmenený zvyšok trolejbusových liniek s veľkou pravdepodobnosťou dostanú podobné čísla ako autobusové linky. Prvé lastovičky napokon už dnes premávajú s dvojmiestnymi označeniami - trolejbusové linky 33 a 64. Podobne aj nočné trolejbusové linky N44, N47 a N72 sú už dnes označené v "autobusovom" rade.
Naopak, u električkových a autobusových liniek sa už ďalšie zmeny neplánujú. Koľajovej doprave aj výhľadovo bude postačovať rozsah 1 - 19 a cestnej MHD rozsah 20 - 199.
skopi
A hej, suhlasim ze trat na trencianskej je totalna blbost, ako aj zobojsmernenie patronky bez preferencie, ale zase na druhej strane, kym nebudu nove trolejbusy, nove dlhsie trate by sa asi ani stavat neoplatilo a este do toho ked si zoberiem, ze vsade sa spomina jak je to financovanie ohrozene a ze vdaka schopnosti nasich politikov vacsina trolejbusov ani nemusi prist, bol by nezmyysel obsluhovat nove dlhsie trate starymi 14Tr-kami, ktorych je aj tak malo... Nuz, ale hodilo by sa ?