Mesto vyhlásilo ďalšiu pozoruhodnú súťaž. Tentokrát ide o obstarávanie Plánu dopravnej obsluhy mestskou hromadnou dopravou.
Plán by mal určiť parametre prevádzky MHD – trasy liniek, ich intervaly, umiestnenie zastávok, prestupné uzly a podobne. Predchádzať by tomu mali prieskumy vyťaženosti liniek a smerovania cestujúcich a ich analýza.
Koľko zaplatí mesto, nie je dopredu známe
Jediným kritériom na vyhodnotenie ponúk je najnižšia cena za plán. Odmena zhotoviteľa však nebude spočívať len v cene uvedenej v ponuke. V návrhu zmluvy sa uvádza, že zhotoviteľ má právo na doplatok vo výške 3% z usporenej dotácie na MHD. Ak by napríklad došlo k redukcii MHD na úroveň roka 2006, zhotoviteľ by dostal navyše približne 110 tis. €. Ak by sa dotácia na MHD zredukovala o 10%, zhotoviteľ by získal až 160 tis. €.
Znenie článku z návrhu zmluvy: „Zhotoviteľ má právo na doplatok k cene diela v prípade, ak na základe ním navrhnutého Nového plánu dopravnej obslužnosti mesta Bratislavy MHD dôjde k efektívnemu uspokojeniu prepravných požiadaviek cestujúcich, k úspore prevádzkových nákladov dopravcu a alikvótnemu zníženiu potreby finančného príspevku z rozpočtu mesta na MHD oproti stavu pred uplatnením Nového plánu dopravnej obslužnosti mesta Bratislava MHD a to vo výške troch percent z absolútnej hodnoty skutočne usporených priamych prevádzkových nákladov v prvom hospodárskom roku prevádzky MHD po realizácii návrhu.“
Teoreticky tak môže zhotoviteľ dať ponuku na plán za symbolickú minimálnu cenu, s ktorou následne vyhrá. Zárobok však napriek tomu dosiahne vysoký, ak výrazne zoškrtá MHD.
Možné je umelé zvýšenie aj zníženie odmeny zhotoviteľa
Naviazanie odmeny na úsporu nákladov mesta na MHD a vágne formulácie v návrhu zmluvy umožňujú hneď niekoľko trikov, na ktorých môže zhotoviteľ zarobiť i prerobiť.
Prvou možnosťou je zavádzanie nových liniek, prípadne rôznych predĺžení existujúcich liniek do konca roka 2012. Takéto linky zvýšia nutnú dotáciu mesta v tomto roku a ak ich zhotoviteľ navrhne od budúceho roka zrušiť, získa 3% z ich tohtoročnej dotácie.
Druhou možnosťou je plánovanie výluk. Ak sa napríklad v roku 2012 nebude vykonávať rekonštrukcia električkovej trate do Dúbravky a naopak električky budú jazdiť dlhšími odklonovými trasami cez nábrežie počas výluky tunela (tak ako teraz), náklady a teda aj potreba dotácie stúpnu. Naopak, ak sa v roku 2013 bude rekonštruovať trať v Dúbravke, pričom električky už budú jazdiť cez tunel, potom sa len z titulu takejto zmeny dopravy usporí množstvo prostriedkov. Opäť by tri percentá z nich dostal zhotoviteľ, hoci v takomto prípade by nemusel vykonať žiadnu zmenu v doprave.
Na druhej strane, ak by mesto výrazne investovalo do obnovy vozidiel a tratí v roku 2013, bolo by otázkou, či by sa takéto zvýšenie dotácie mesta premietlo do zníženia objemu úspor. V súťažných podkladoch sa tieto prípady nekonkretizujú.
Kvalitu plánu nebude možné posúdiť, keďže chýba korektné zadanie
Nový plán dopravnej obsluhy nebude navyše možné objektívne zhodnotiť. Mesto v súťaži síce definuje požiadavky na pešiu dostupnosť zastávok (maximálne 360 metrov) a maximálnu obsadenosť vozidiel (4 osoby/m2), no chýbajú ďalšie kvalitatívne požiadavky. V súťažných podkladoch sa magistrát odvoláva na technickú normu (raz dokonca na jej chybné číslo), avšak táto norma konkrétne štandardy neuvádza. Nie je požiadavka ani na splnenie štandardov Bratislavskej integrovanej dopravy.
Aké požiadavky napríklad chýbajú:
- definovanie najhorších prípustných intervalov liniek, prípadne najnižšieho prípustného počtu spojov
- ak sa táto požiadavka neuvedie, napríklad niektoré nosné linky môžu mať opäť neatraktívny interval 20 minút, linky do okrajových mestských častí môžu ísť večer raz iba za hodinu a podobne
- definovanie použiteľných intervalov (musia byť deliteľmi čísla 60, aby boli pre cestujúcich zapamätateľné)
- ak by spoje jazdili napríklad v 13- či 39-minútových intervaloch, odchody by sa nedali zapamätať a spoje nadväzovať či koordinovať s inými linkami
- požiadavky na nadväznosti liniek
- ak by spoje nenadväzovali, nedalo by sa medzi nimi efektívne prestupovať
- požiadavky na obsadenosť vozidiel mimo špičiek (na Západe „štandard iba sediacich cestujúcich“)
- mohlo by sa stať, že sa budú cestujúci tlačiť aj v tých časoch, kedy má dopravný podnik dosť vozidiel na posilnenie dopravy
Pri vynechaní uvedených požiadaviek tak v praxi môže zhotoviteľ zosekať MHD na ťažko použiteľnú úroveň v čase víkendov či večerov, kedy cestuje menej ľudí. Pritom však splní všetko to, čo magistrát v súťaži požaduje.
Tieto parametre si zvolí sám zhotoviteľ a ovplyvní tým výšku svojho príjmu. Paradoxne práve súťažné podklady uvádzajú povinnosť stanoviť štandardy dopravnej obsluhy, čím sa zhotoviteľ čiastočne postaví aj do úlohy „objednávateľa“ – sám si čiastočne určí, aké dielo odovzdá. Chýba pritom požiadavka, aby zhotoviteľ pri stanovovaní štandardov predložil aspoň analýzu najlepších skúseností z porovnateľných miest.
Súťažné podklady uvádzajú množstvo iných požiadaviek v 21 bodoch. Chýba v nich nielen väčšina pre cestujúcich potrebných požiadaviek, ale aj požiadavka na zohľadnenie služieb vodičov v grafikonoch. Zníženie počtu vypravených vozidiel nemusí automaticky znamenať úsporu celkových nákladov. Cena práce je nezanedbateľnou nákladovou položkou dopravného podniku.
Súťaže sa môžu zúčastniť len niektorí
Ďalším sporným bodom súťaže je požiadavka, aby uchádzač počas uplynulých troch rokov zrealizoval podobnú zákazku za minimálne 10 tis. €. Tým mesto zo súťaže vylúčilo všetkých lacnejších zhotoviteľov, prípadne zhotoviteľov, ktorí realizovali podobné zákazky pred viac než 3 rokmi.
Na Slovensku existuje viacero dopravných odborníkov a ich združení, ktorí majú dostatočnú prax i skúsenosti s podobnými projektmi, no pri takýchto podmienkach sa nemôžu súťaže zúčastniť. Do súťaže sa dokonca nemôže zapojiť ani Bratislavská integrovaná doprava, a. s., ktorá zamestnáva odborníkov a jej úlohou je aj určovať plán obsluhy.
Vylúčením takýchto zhotoviteľov zo súťaže sa mesto pripravuje o možnosť získať skutočne najlacnejšiu ponuku.
„Utajená“ súťaž?
Informácia o súťaži bola zverejnená síce vo Vestníku Úradu pre verejné obstarávanie, avšak stránky mesta o nej dodnes mlčia, hoci už je dávno po lehote na žiadanie o súťažné podklady.
Očakávaná cena plánu je 30 tis. € plus spomínané 3 % z úspor. Pri rozsahu požiadaviek je podľa našich informácií ťažko reálne vytvoriť plán v požadovanom rozsahu (najmä na rozsah požadovaných smerových i profilových prieskumov na náklady zhotoviteľa), ak by zároveň nedošlo k jeho financovaniu cez bonus za úspory v MHD. Ak by však došlo ku škrtom v MHD, je to v protiklade s vyhláseniami mesta v súvislosti so zavádzaním novej parkovacej politiky. Mesto totiž už avizovalo, že počíta so zvyšovaním rozsahu výkonov a nie s ich redukciou.
Samotný fakt, že mesto obstaráva Plán dopravnej obsluhy MHD, je nesporne pozitívny. Ak si však zhotoviteľ môže určovať časť podmienok sám a je motivovaný škrtať MHD, je otázkou, či takýto plán bude skutočne taký, aký Bratislava potrebuje.
Valec
Naproti tomu si tu ako príklad navrhol linku, ktorá by mala viac ako polovicu trasy s električkovou dopravou a to najmä v takej trase, kde z jedného konca trasy na druhý cestuje len málo cestujúcich, s intervalom ktorý je pomaly kratší ako interval nosnej električkovej dopravy. S max. jedným prestupom sa dnes v BA dostaneš do centra z ktorejkoľvek časti mesta.
V BA je práve ten problém, že každý potrebuje priamu linky odvšadiaľ všade, lebo prestup sa tu nenosí (na rozdiel napr. od toho Mníchova), a preto tu máme taký veľký počet liniek s tak mizerným intervalom.
Naozaj sa obávam toho, že keby sa tu raz postavilo metro, tak okrem linky B by sme mali ešte aj nejakú linku autobusu, ktorá by premávala v súbehu s metrom, lebo však nebudem sa viesť autobusom od domu k stanici metra a potom zas od stanice do cieľa...