Vo vozidlách MHD je povolená preprava drobných zvierat len v prípade, ak sú umiestnené v klietke alebo schránke s nepriepustným dnom a neznepríjemňujú prepravu ostatným cestujúcim. Schránka so zvieraťom je z hľadiska prepravy považovaná za batožinu.
Bez schránky je možné zo zvierat vo vozidlách MHD prepravovať len psa. Cestujúci môže do vozidla nastúpiť len so psom držaným na krátkom vodidle a s nasadeným náhubkom (neplatí pre vodiaceho psa) a to len po súhlase vodiča vozidla. Pes nesmie byť na obtiaž ostatným cestujúcim, v opačnom prípade má vodič právo cestujúceho so psom vylúčiť z prepravy. Dvere pre nástup cestujúceho so psom sú označené príslušným piktogramom. Pre zrakovo postihnutého cestujúceho s vodiacim psom je vyhradené prvé (dvoj)sedadlo za kabínou vodiča.
Pri preprave zvieraťa, ak nie je umiestnené v taške, alebo malej schránke, je potrebné označiť si dovozný, resp. zľavnený 30-min. cestovný lístok, ktorý platí 3 hodiny vo všetkých zónach IDS BK.
Ike
Dnes je ale svet trocha iný a jednoduchucho nerozumiem, prečo sa toľko pozornosti dáva práve COVIDu. Nikdy som netvrdil, že je za tým nejaké NWO, ale skôr si myslím, že je to masová hystéria.
Na Slovensku väčšina ľudí zomrie na kardiovaskulárne choroby a infarkty. Nezasadá kvôli tomu krízový štáb, večer sa nezverejňujú čísla zomrelých za deň, ani hospitalizácie a ani počty infarktov. Ministerstvo zdravotníctva a Úrad verejného zdravotníctva nevyzýva na Z-MO-CH (zelenina - málo oleja - cholesterol), Zlatica Puškárová nemá pri televíznych novinách na stole tofu so šalátom a jablkom.
Jedna z najhorších chorôb na svete je rakovina a nikto nepochybuje, že keby sa dal dohromady celý kapitál sveta, všetok čas a maximálne úsilie, že by sa dokázala nájsť spoľahlivá kúra. Svet to ale nerobí, pretože financie, čas a úsiel potrebujú aj iné oblasti a kým by riešili rakovinu, ľudia by zomierali napr. na slepé črevo.
Najnezmyselnejšie úmrtia sú dopravné nehody. Nikdy neprišla požiadavka na zastavenie dopravy a nikdy v správach neukazujú krivky vývoja dopravných nehôd doma a vo svete. A pritom šanca zomrieť na dopravnú nehodu je neadekvátne väčšia ako na COVID.
Stali sme sa COVID posadnutými a sme ochotní obetovať aj vlastnú dôstojnosť pre COVID. COVID sa stal univerzálnou výhovorkou.
Tá choroba je nebezpečná, ale venujme jej toľko času, úsilia a financií, koľko je potrebné. Zároveň obmedzujme toľko, koľko je potrebné a hlavne nedusme to, čo netreba.
Je tragédia, ak zomrie mladý lekár v prvej línii na COVID. Ale rovnaká tragédia by bola, keby zomrel v autonehode, ktorá sa nestala jeho vinou. Alebo by dostal rakovinu. Tento rok mi zomreli dvaja známi na rakovinu pred 40kou. Nechali za sebou malé deti a manželky. Boli dlhodobí pacienti, ale nemali zlé vyhliadky. Subjektívne by ma zaujímalo, či tiež neboli obete COVIDu. V zmysle, že sam im nevenovalo dostatok potrebnej pozornosti.
Buďme opatrní, žime zodpovedne a tolerantne, ale nealarmujme spoločnosť tvrdením, že "na COVID sa zomiera". Šancu zomrieť sme mali od počatia a predsa je väčšina z nás stále tu.