Aktuálny stav modernizácie Karlovesko-dúbravskej radiály

Mesto naďalej predpokladá, že posledná etapa bude prebiehať od 2. mája.

O necelé dva týždne by sa podľa pôvodných plánov mala začať posledná etapa modernizácie Karlovesko-dúbravskej radiály v úseku od tunela po Jurigovo námestie. Magistrát aj dopravný podnik sme preto požiadali o priblíženie aktuálneho stavu tohto projektu.

Na rozdiel od rekonštrukcie električkovej trate v Rači, ktorá sa podľa Mateja Michlíka z Dopravného podniku Bratislava nezačne skôr ako v júni z dôvodov na strane zhotoviteľa (ktorý sa podieľa aj na modernizácii Karloveskej radiály), magistrát zatiaľ oneskorenie poslednej etapy modernizácie radiály nepredpokladá.

Práce pri tuneli sa mierne oneskoria

Od 14. marca tohto roka prebieha modernizácia koľajovej trate v triangli pri tuneli. Stavebné práce síce v úvode mierne pribrzdili opatrenia v súvislosti s koronavírusom, no v súčasnosti sú v pokročilom štádiu. Napriek tomu však mesto očakáva, že predpokladaný termín ukončenia prác, ktorým bol koniec apríla, sa dodržať nepodarí. "Dôjde k menšiemu zdržaniu, avšak toto zdržanie nebude mať vplyv na začatie prác na poslednej etape," uviedol hovorca hlavného mesta Peter Bubla.

V tejto etape sa rekonštruuje približne 100-metrový úsek trate, pričom dokončenie výhybiek z nábrežia do tunela je nevyhnutné pre obnovenie premávky električiek po nábreží počas poslednej etapy modernizácie radiály. Zároveň prebieha aj rekonštrukcia cestnej svetelnej signalizácie.

Dopravný podnik by chcel tiež čiastočne zrekonštruovať električkovú zastávku Chatam Sófer, na ktorej by malo prísť k výmene existujúceho zábradlia za nové, ktoré bolo použité aj na Karloveskej radiále. Rovnako majú byť použité nové označníky zastávky. Existujúci prístrešok v smere do centra mesta DPB v uplynulých dňoch už zrekonštruoval.

Začne posledná etapa 2. mája?

Hlavné práce na modernizácii posledného úseku radiály v úseku tunel - Jurigovo námestie sú od začiatku plánované v termíne od 2. mája do polovice septembra tohto roka. V súčasnosti už na tomto úseku intenzívne prebiehajú práce na výmene trakčných stožiarov a rekonštrukcii trakčných káblov, čo si vyžiadalo čiastočné dopravné obmedzenia na chodníkoch a vozovke na nábreží a Botanickej ulici.

Magistrát hlavného mesta zatiaľ naďalej počíta s pôvodným harmonogramom, aj keď posun začiatku nevylučuje. "Termíny zatiaľ ohrozené nie sú, teda naďalej počítame s tým, že práce na poslednej etape trate v časti Molecova - tunel pod hradom by sa mali začať 2. mája s termínom ukončenia september 2020. Samozrejme, bude závisieť aj od toho, ako sa bude vyvíjať situácia v súvislosti s opatreniami kvôli koronavírusu," informoval Peter Bubla.

Ako bude vyzerať náhradná doprava do Karlovej Vsi a Dúbravky a aké dopravné obmedzenia nás čakajú počas poslednej etapy modernizácie zatiaľ mesto ani dopravný podnik nekonkretizovali. "Keďže počítame s tým, že práce na poslednej etape sa začnú v čase, keď ešte budú finišovať práce na triangli pri tuneli, bolo potrebné aktualizovať plán organizácie dopravy. Ten je momentálne na pripomienkovaní polície," uviedol za magistrát Peter Bubla. Dopravný podnik zatiaľ informácie o náhradnej doprave nemá sfinalizované.

Dokončovacie práce prvých dvoch etáp meškajú

V tomto roku prebieha, resp. bude prebiehať aj nemálo dokončovacích prác na úseku od Jurigovho námestia po Hanulovu ulicu v Dúbravke, ktoré nestihli byť zrealizované v minulom roku. Mesto priznáva, že niektoré dokončovacie práce sú v sklze a nepostupujú podľa plánu. "Áno, evidujeme zdržania na úprave komunikácií aj pri podchodoch. Zhotoviteľ bol vyzvaný na akceleráciu prác na podchode Borská. Na podchode Damborského sa bude dať pokračovať až po vylúčení električkovej dopravy," spresnil hovorca magistrátu.

Okrem úprav cestných komunikácií v okolí električkových zastávok a dokončovaní rekonštrukcií podchodov zostáva na spomínanom úseku dokončiť aj nasledujúce práce: rekonštrukcia nadchodu Nad lúčkami, dokončenie výťahov na zastávke Kútiky, realizácia zeleného krytu trate v úseku Jurigovo nám. - Nad lúčkami, vegetačné úpravy pozdĺž električkovej trate, dokončenie nového chodníka z Kuklovskej ulice k zastávkam v obratisku Kútiky, trvalé dopravné značenie, modernizácia verejného osvetlenia v úseku Jurigovo nám. - Kútiky.

Pri realizácii prvej etapy sa objavil problém s použitím iného podkladu pod rozchodníkový koberec na električkovej trati. Zhotoviteľ vtedy namiesto štrkodrvy použil riečny štrk. Mesto stále nevie, či bude možné tento podklad ponechať, alebo ho bude potrebné vymeniť. "Momentálne je to v štádiu posudzovania," uvádza magistrát.

Spustenie cestnej svetelnej signalizácie na už zmodernizovam úseku sa najnovšie očakáva v priebehu mája po doriešení jej pripojenia k elektrickej energii. "Zmluvy so Západoslovenskou distribučnou, ktoré boli uzavreté za predchádzajúceho vedenia, obsahovali nesprávne technické podmienky pripojenia. Hlavné mesto muselo tieto zmluvy vypovedať a uzavrieť nové. Momentálne boli zaslané na Západoslovenskú distribučnú revízne správy a predpokladáme, že v priebehu mája bude signalizácia funkčná," upresnil Peter Bubla.

Vyrieši sa hlučnosť novej trate?

Ako sme už informovali, naďalej prebieha zisťovanie príčin nadmerného hluku na zmodernizovanej trati. Začiatkom apríla boli realizované na viacerých úsekoch jadrové vrty v nosnej betónovej doske trate. Podľa hovorcu magistrátu aktuálne prebiehajú kontrolné merania, ktoré by mohli odhaliť, v čom spočíva problém.

Zaujímali sme sa tiež, či sa neplánuje kvalitné prebrúsenie zmodernizovanej trate, keďže hluk spôsobuje aj prejazd električiek zvarmi koľajníc a oblúkmi. "Zhotoviteľ prebrúsil celý úsek novej trate. V prípade, že sa preukáže ako nedostatočné, bude požiadaný o opätovné prebrúsenie," píše sa v stanovisku magistrátu. Čo si mesto predstavuje pod pojmom nedostatočné, nie je jasné. Doplníme, že prebrúsenie trate pred spustením premávky električiek bolo realizované iba ručnými strojmi, namiesto obvyklého prebrúsenia špeciálnym brúsiacim vozidlom.

Doplnené 27.4.: V diskusii pod článkom sa objavili fotografie značnej vlnkovitosti novej trate v mieste zvarov koľajníc. Požiadali sme preto magistrát o vyjadrenie, či o danom probléme vie a či sa bude riešiť. "Mesto vníma problém hlučnosti električkovej trate v Karlovej Vsi so všetkou vážnosťou. Registrujeme aj nie dokonalé prebrúsenie zvarov. K prebrúseniu koľajníc dôjde hneď, ako to umožní prerušenie premávky električiek v nadväznosti na ďalšiu etapu modernizácie trate," stručne uviedol hovorca hlavného mesta Peter Bubla.

Dopravný podnik v uplynulých mesiacoch dodávateľsky prebrúsil viaceré úseky električkových tratí v meste v nočných hodinách bez potreby výluky električiek, pričom zhotoviteľom bola spoločnosť, ktorá sa podieľa aj na modernizácii Karloveskej radiály. Prečo mesto nedalo prebrúsiť trať v Karlovej Vsi hneď po zistení problému, nie je známe.

Ako sa prebrúsenie zvarov prejaví na celkovej hlučnosti novej trate sa teda dozvieme najskôr na jeseň tohto roka po ukončení modernizácie radiály a opätovnom obnovení premávky električiek.

Comments

Add post

Add reply

Edit comment

Login
Password
You can attach up to 5 files in JPG, PNG, GIF and PDF format (max. 32 MB). You can add description to each file. By uploading files you agree with Terms of use.
Vyzerá to tak, že mesto pokračuje aj v období hygienickej renesancie v presviedčaní ľudí, že vlastne všetko je s kostolným poriadkom. Zhotoviteľ trať prebrúsil, hoci ju pri pohľade na koľajnice vôbec neprebrúsil. Električky skackajú na každom zvare, duní to, ale vlastne to asi len ľuďom duní v ušiach. Zhotoviteľ bez súhlasu objednávateľa použil lacnejší riečny štrk, ale mesto sa ponížene opýta, či "bude možné" použiť štrkodrvu, ktorá bola projektantom naplánovaná a s jej použitím rátal i akustický posudok. Zrazu nikto nič nevie, nikto nie je zodpovedný, žiaden plán neplatí. A ako je to s tou sankciou za nedodržanie termínov pre zhotoviteľov? Prejavilo sa v znížení ceny za reko Amerického námestia alebo sa na to "zabudlo"?
Reply on: Solider #1:
to je tzv. progresívny prístup
Ak už idú meniť zábradli na zástavke Chatam Sofer, bolo by dobré tam dať aj nové prístrešky a koše (ako na Karloveskej), a to v oboch smeroch. Pribudlo tam cestujúcich, tie zástavky treba riadne dovybaviť.
Reply on: gejza #2:
Bohuzial je jedno ci to je prava/lava/progresivna/konzervativna cinnost. Vsetci to rovnako mrvia a tvaria sa, ze je vsetko v poriadku (ja som hlavne zvedavy, ci to bude po dokonceni rekonstrukcie v lepsom stave ako Ftacnikova Dubravka).
Reply on: MatejBA #4:
Obavam sa, ze lepsie to nebude. Ftacnikova trat aspon neduni v Dubravke. 😁
Mna zarazilo toto: "Nad rámec projektu zrejme bude potrebné upraviť aj časť trate na cestnej komunikácii"

To sa v povodnom projekte modernizacie neplanovalo cast trate v cestnej komunikacii vobec vymenit? Slusna fuserina.
Reply on: Solider #1:
Karloveské schody, časť druhá.
V článku čítam, že sa vraj prebrusovallo. Žiaľ na zvary na tejto trati už asi nevydalo. Nech sa páči zoznámte sa s modernými Karloveskými dunidlami.
Reply on: N/A #8:
Prosím ťa, daj si tú námahu a pošli to aj na mesto, nech vidia, že nestačí veriť rečiam zhotoviteľa...
Reply on: N/A #8:
Akurat co vtedy ludi nasierali uprostred noci tym akoze brusenim. X-krat sa to pokazilo...
https://imhd.sk/ba/galeria-media/5405/1-etapa-jurigovo-nam-kutiky-vyhladavanie/231465/Brusenie-trate
Reply on: N/A #8:
Sa mi to zda alebo to vypada ako neskutocny slendrian? Vsak to je pomaly na trestne oznamenie 🤬
Reply on: N/A #8:
Z opacneho konca trate
Reply on: TeBeCe #12:
Len pre porovnanie, ako vyzerá vybrúsená koľajnica:
https://imhd.sk/ba/media/gn/00166466/Kolajnica-S49-po-prebruseni.jpg?1587545064
Reply on: N/A #8:
Možno aj na Ukrajine by si s tým dali viac záležať... 🙄
Reply on: TeBeCe #12:
ďakujem, skvelá názorná pomôcka aj pre mňa ako laika 🙂
Reply on: N/A #7:
To je Kyjev? (Nie,viem na akom fóre som, ale nová trať takto nevypadá snáď)
V zasade sa to nijak nelisi od nezmodernizovanej casti 😁 (prispevok obsahuje aj fotku, ale na novom webe ju nevidno)
Reply on: Solider #15:
Tak tomuto nepomôže len prebrúsiť ale najprv znova vyvariť .Toto na novú trať je čistá katastrofa!!!
Reply on: BRENS #22:
Keďže zastupujete spoločnosť, ktorá je dodávateľom koľajových absorbérov hluku a vibrácií, mohli by ste prosím používať relevantnú argumentáciu namiesto tohto ad hominem štýlu? Radi privítame vaše odborné zdôvodnenie/stanovisko k neúmerne zvýšenej hlučnosti vznikajúcej prejazdom vozidiel po novom koľajovom zvršku.
Vďaka.
Reply on: N/A #23:
Vážený neznámý pisateli.
Rád a vždy jsem jak odborné i laické veřejnosti otevřeně a přímo sděloval své názory a objasňoval funkcionalitu svých produktů.
Na trhu, od revoluce 1989, nikoho nezastupuji, předtím jsem byl státní zaměstnanec ČSD.
BRENS jsem já a jen já, s morální podporou manželky, mých přátel a partnerů. Možná to je divné, ale je to tak.
Nemohu nečinně přihlížet k obecné dehonestaci stavby modernizace tratě, která byla po několik let projednávána, od odborníků počínaje, přes správní úředníky, správce, poradce a aktivisty konče.

Jsem Plzeňák a Bratislava je pro mě hlavní město Slovenského státu. Státu, který umí, městu, které roste, hodně umí a s bratislavčany, kterým mnohdy obsahově nerozumím, ale plně respektuji. To je realita. Fotka a text příspěvku TeBeCe je podpásovka a lež! Ukazovat fotografii styku dvou naprosto rozdílných typů kolejnic z provozované tratě, který je starý víc jak novodobá Slovenská republika považuji za nestoudnost a opovržení hodné!!!
Nevím za koho hovoříte a ani nevím, kdo by přivítal mé stanovisko, ale vězte, že problematika hluku a vibrací jsou témata, která velmi bedlivě sleduji a snažím se předkládat řešení. Bratislavu nevyjímaje. Pokud máte zájem, můj e-mail je veřejný.

Reply on: N/A #24:
Není to mínus za dokumentaci skutečného stavu, mé mínus je za to že jak je celá věc naprosto účelově a jednostranně prezentována. Podívejte se na jiné stavby TT v Bratislavě za posledních pár let a uvidíte podobnost až shodu. Styky jsou technickým problémem provedení, s tím souhlasím. Jinak nemám co dodat. Mé produkty BRENS (včetně absorbérů) tam, kam jsem je dodal fungují. Bratislavě jsem je nabízel za posledních x-let několikrát. Tři primátory jsem oslovil.
Pane Daniel za mě výborný a pokud máte chuť řešit mě a mé produkty BRENS tak mi napište, E-mail je veřejný a rád Vám odepíši nebo se s Vámi rád setkám až virus a bezbřezí politici povolí.
Prečo ste odstránili Brensove príspevky? Chcel som si prečítať, ako reagoval na príspevky, ktoré evidentne nedehonestovali jeho odhlučnenie.
Reply on: S499.1023 #28:
Tie jeho dva večerné príspevky by som zhrnul tak, že (obsahovo) 100% nejaké informácie o tuberkulóze, 0% doprava, čiže preto to odbočenie od témy. Proste je asi tak trochu mimo...
Stačí si pozrieť a vypočuť videá, ktoré som urobil (slúchadlá, alebo externé repro takmer nutné, mobil dunenie neprehrá)

https://youtu.be/dURE5mlNosE
https://youtu.be/t6Bmf6M6kd4
https://youtu.be/AazRVMFAKU4

Električky či už staré, alebo nové na obratisku a v zákrutách škrípu, na zvaroch vydávajú td-td, majú ploché kolesá (klep-klep-klep) a kvôli nedodržanému projektu, kde sa do 5h. po betonáži nevybrala cca 1/3 retifikačných skrutiek a teda "trať nesedí" na antivibračnej rohoži, nové električky dunia (čo robil stavebný dozor?)... V Dúbravke na pražcoch neduní, len na zastávke kde je betón.

Tiež sa použil riečny štrk, projekt počítal tuším s drveným kameňom.


Pôvodne v r 2015 RÚVZ trval na posudzovaní podľa EIA, nakoľko hluková štúdia vypočítala, že aj po rekonštrukcii bude hlučnosť prekračovať normy, ale projektant dodatkom žiadal o zmenu stanoviska, nakoľko agrumentoval, že trať bude mať navyše opatrenia:

"budú aplikované navyše oproti úseku trate Hanulova - Pri kríži a hlukovej
štúdii z decembra 2014 v dokumentácii pre územné rozhodnutia, a ktoré prispievajú k zníženiu
hlukovej záťaže:
- polyuretanové obloženie koľajníc vrátane upevňovadiel v celej dÍžke modernizovanej
trate- zníženie hluku za prejazdu LAeq, r až o 4,5 dB
- limitácia maximálnej prevádzkovej rýchlosti na 50 km/h (hluková štúdia uvažovala
s rýchlosťou 60 km/h)- zníženie hluku pri prejazde LAeq, r až o 1,8 dB
- optimalizácia profilu kolesa električky pre zníženie hlukových emisi í, priečnych
pohybov kolesa, opotrebenia kolesa a koľajnice - zníženie hluku pri prejazde
prejazdu LAeq, r až o 2,5 dB
- nasadením nových električiek - 40 % prejazdov bude emitovať LAeq r až o 5,5 dB
nižšiu hodnotu
- v rámci údržby električkových tratí a električkových vozidiel bude zavedený systém
založený na hlukových emisiách, t.j. odstraňovanie plochých miest na kolesách
e lektričiek a vlnkovitosti na jazdných plochách koľajníc.
Uvedené opatrenia predstavujú prídavné zníženie hodnoty emisií za prejazdu LAeq, r
o cca 10,8 dB oproti hodnote uvažovanej v hlukovej štúdii, čo znamená ďalšie zníženie LAeq, noc
o cca 2-3 dB."

Na základe vyššie uvedeného RÚVZ zmenil stanovisko a netrval na EIA.

Ja sa teda pýtam, či sa udiala optimalizácia profilu kolies všetkých električiek a či je zavedený systém založený na hlukových emisiách, t.j. odstraňovanie plochých miest na kolesách
električiek a vlnkovitosti na jazdných plochách koľajníc.

Primátora som 4.3. oslovil, či by nemohli aspoň v noci jazdiť staré súpravy, ale odpísal, že si nemyslí, že je riešením takto dočasne vylúčiť nové vozidlá električiek....
Ono zníženie rýchlosti na 40km/h nemá želaný efekt, práve naopak, dunia rovnako, akurát dlhšie, keďže idú pomalšie 😠
Reply on: BRENS #25:
Tak to chodte vysvetlit ludom, co pri tej trati byvaju. Ti to vidia uplne inak ako vy. Osobne som si to vyskusal po precitani vasich prispevkov aj jednou jazdou v novej elektricke - na trase Nad Luckami - Molecova bola elektricka pocitovo hlucnejsia aj vo vozidle ako na useku Molecova - Lafranconi.

Faktom je, ze na starej trati so strkovym lozkom a rekonstrukciou tusim v 1992 elektricky jazdili relativne tichsie (ak neratame casti trate s poruchami) a vyrazne menej dunili. Nebudem tu robit hodnotenie preco (nie som expert) ale je to jednoducho fakt.

A musite aj vy uznat, ze na trati za 65 milionov eur/1,789 miliardy ceskych korun sa toto prosto NESMIE stat.
Reply on: MatejBA #31:
Souhlasím s Vámi, dunění je slyšet, slyším jej také. Je to typ hluku, který dříve nebyl tak dominantní a to včetně štěrkového lože. Ale není to hluk zcela nový, dříve byl přebit vyššími frekvencemi a navíc útlum hluku je celosvětově vyhodnocován v určitém frekvenčním spektru. Navrženou a provedenou stavbou se stal dominantním, o tom není pochyb. I vaše modernizovaná trať je tišší jak původní trať. A o tom není také pochyb. Trať má vysokou přidanou hodnotu pro budoucnost MHD pro Bratislavu, Karlovu Ves a Dúbravku. Jen je nutné věci racionálně řešit odpovědnými lidmi a naslouchat třeba názorům jiných. Peníze do modernizací tratí nebo do jejich výstavby jdou obrovské. S tím s Vámi souhlasím, ale podívejte se, pokud máte možnost, kolik z toho jde právě na funkcionalitu vlastní kolejové dráhy a zjistíte, že to není "převládající" hodnota stavby. O různých vyvolaných investicích ani nemluvím. Je fajn mít přidanou hodnotu pro čekajícího cestujícího na spoj v intervalu 3-5 minut v podobě internetových připojení, USB, blikajících obrázků a pod. Rozhodně je skvělé mít "živý" jízdní řád nad hlavou nebo v mobilu. Ano toto je nadstavba 21. století, nadstavba pro publikum. Fyzikální zákony však platí na Zemi všude a vždy. A s těmito zákony i já denně pracuji a Bratislavě jsem své návrhy několikráte nabídl. Zapojil jsem se do této de-facto anonymní diskuze proto, že zde vidím pouze jednostranné negativní názory, které vyhrotila fotografie starého, projetého a nefunkčního styku různých kolejnic jako "měrky kvality" od TéBéCé. Jednostrannost diskuze potvrdilo i to, že vše co se nehodí se smaže, protože nesouvisí s tématem a pak se názor bagatelizuje. Jsem již příliš stár a toto, toto jsem již zažil. A opravdu o to mě nejde. Přeji Bratislavě jen to nejlepší i v této nejisté době.👍
Reply on: ssglackey #30:
Nesouhlasím s vaším názorem:
...a kvôli nedodržanému projektu, kde sa do 5h. po betonáži nevybrala cca 1/3 retifikačných skrutiek a teda "trať nesedí" na antivibračnej rohoži....

Trať, respektive nosná železobetonová deska PJD byla zřizována monoliticky systémem Top Down a proto v celé ložné ploše leží na antivibrační rohoži.

Tvrzení že "trať nesedí" vlivem ponechaných rektifikačních šroubů je nepravda.

Časový parametr vyjmutí po 5 hodinách od betonáže je dán tím, že tyto rektifikační šrouby mají být opakovaně používány k ustavení kolejového roštu pro snížení nákladů zvoleného systému výstavby. Jejich funkce v nosné desce po zatuhnutí betonu končí a kolejová dráha je v ložné spáře celoplošně podporována. Ať leží na jakémkoliv podloží nebo materiálu.
Tento nový dunivý nízkofrekvenčný hluk sa do bytov hlavne šíri trochu inak, pôdou, panelmi a v byte ho počuť aj pri zatvorených oknách ako dunenie a rezonanciu.
Predtým stačilo zavrieť okno a bolo ticho a aj tie gumové obloženia mali väčší efekt na pôvodný vysokofrekvenčný zvuk.
Reply on: BRENS #33:
Čiže tvrdíte, že je v poriadku, ak sa nevyberú skrutky, s ktorými projekt nerátal, že tam ostanú?
Systém hmota pružina je podľa Vás funkčný? Ako si vysvetľujete toto tvrdenie?

Vytvorený je systém LMSS (Ľahký systém hmota-pružina), ktorý pozostáva z dvoch hlavných súčastí, z hmoty a z pružiny. Hmota (betónová nosná doska) sa v konštrukcii železničného zvršku električkovej trate nachádza, teda vzhľadom na nefunkčnosť systému je zrejmé, že je vyradená pružina systému LMSS.

Na úseku, kde boli robené vrty trať duní menej (subjektívne). Vrtov je však málo, zdá sa mi, že predná časť električky je už na neodvŕtanom podklade a tak pokračuje v dunení. Uvidíme, aké budú výsledky merania.
Reply on: ssglackey #35:

..... "Čiže tvrdíte, že je v poriadku, ak sa nevyberú skrutky, s ktorými projekt nerátal, že tam ostanú?
Systém hmota pružina je podľa Vás funkčný? Ako si vysvetľujete toto tvrdenie?"...

Pro přisuzovaný následek, tj. dunění, nemají rektifikační šrouby vliv na systém hmota pružina a to ani teoreticky.

..... "Vytvorený je systém LMSS (Ľahký systém hmota-pružina), ktorý pozostáva z dvoch hlavných súčastí, z hmoty a z pružiny. Hmota (betónová nosná doska) sa v konštrukcii železničného zvršku električkovej trate nachádza, teda vzhľadom na nefunkčnosť systému je zrejmé, že je vyradená pružina systému LMSS"....

Nesouhlasím s tímto názorem. Systém LMSS zde funguje, tuhá deska nepřenáší vibrace do ložné plochy, ale vyzařuje je (hluk) do "volného akustického pole" ve své horní ploše, tj. směrem nahoru. Podobný efekt byl například prokázán i u klasické štěrkové koleje u pražců s podpražcovými podložkami, kde ovšem plní i jinou funkci, byť pravděpodobně v jiných frekvencích.
Vegetační povrch má nizkou hlukovou pohltivost a pro nízké frekvence takřka nulovou. Relevantní měření, pokud budou zveřejněny, se jistě objektivně vyhodnotí a očekám je.
Reply on: BRENS #36:
Takže podľa Vás na úseku kde boli vykonané vrty nemáme očakávať namerané znížené hodnoty vibrácií a hluku?

Akým spôsobom je možné podľa Vás eliminovať dunenie škodoviek?
Reply on: ssglackey #37:
Ve vztahu útlumu dunění jsou vývrty nereálná očekávání.

Navrhuji konstrukční změny pro zahajované etapy z hlediska polohy antivibrační rohože a hmotností stavby dráhy s doplněním plošných hlukově pohltivých dílců s vegetačním nebo alternativním povrchem. Odraz hluku a vyzařování vibrací z desky jinak odstranit nepůjde. To bylo již prokázáno a x-krát publikováno. Viz různé přednášky a konference, například loňské FKD v Bratislavě a můj příspěvek (je i ve sborníku).

Použitý systém PJD s pružným upevněním VOSSLOH Wtram bezproblémově funguje v mnoha městech světa, včetně ČR. Nevidím jediný důvod proč by měla být Bratislava do budoucna výjimkou.

Reply on: BRENS #38:
To znamená, že dunenie sa dalo očakávať už počas projektovania?

Čo sa týka už vybudovanej trati, aké vidíte možnosti odstránenia dunenia a zníženia celkovej hlučnosti?
Merania preukázali prekročenie noriem, preto sa pýtam.
Reply on: BRENS #32:
Vy jste něco od základu nepochopil a bezhlavě zaútočil na všechny koleme sebe. Zkuste nelhat, nevítew, s kým přicházíte do kontaktu na tomto zdánlivě anonymním fóru. Co třeba tvrzení, že BRENS jeste Vy a jen Vy od samého prvopočátku světa? Co ŽPSV Uherský Ostroh? Co Prokop Rail?
Reply on: ssglackey #39:
Zdá sa, že pán Eisereich je tzv. Weigloid - akúkoľvek aj dobre mienenú kritiku vníma ako osobný útok na seba. Dosť častá choroba u ľudí, ktorí prišli z prostredia monopolnej železnice.
Reply on: ssglackey #39:
Celý projekt prochází mnoha volebními obdobími. Mnoha tlaky a mnoha očekáváními. První indicie o změnách v emisích hluku z jakékoliv změny vozového parku, nový nebo modernizovaný park byly a jsou vždy rozpoznatelné. Minimálně od doby zahájení provozu na trati do Petržalky bylo zřejmé, že nastala zásadní změna v koncepci električek a čas věci řešit. Vysoký komfort a bezpečnost nových električek je vykoupen těžší konstrukcí. Těžší vozidlo má jinde vlastní frekvenci, nízkopodlažní provedení mění polohu těžiště, mění se trakční výstroj, klimatizace, chlazení agregátů atd. atd. Vše je jinak, než-li to platilo pro lehounké T3.

Takže jsem přesvědčen, že se to dalo očekávat. Bratislava není prvním evropským městem, který hluk z električek po změně typů vozidel musí řešit. Blahobyt není zadarmo a musí se k němu dospět.

Podívejte se na internetu do vyhledávače a zjistíte kolika příspěvky se řeší hluk električek v Bratislavě.

Pro ilustraci rok 2016:
07.04.2016, 10:30 / cas.sk
https://www.cas.sk/clanok/385111/merali-sme-hluk-na-tratiach-v-bratislave-kde-robia-elektricky-najvacsi-ramus/
25.7.2016 12:51 | zdroj: TA3 | zdroj foto: SITA/Marko Erd
https://www.ta3.com/clanok/1088022/elektricky-v-petrzalke-sposobuju-problemy-ludia-sa-stazuju-na-hluk.html
25.07.2016, 09:50 | Správy | Domáce správy | Bratislava
https://www.cas.sk/clanok/428683/novy-cas-testoval-hlucnost-novej-trate-do-petrzalky-elektricka-robi-ramus-ako-vrtacka/
2. augusta 2016 12:26
https://dennikn.sk/522253/elektricke-do-petrzalky-uz-vycitaju-skripanie-naozaj-hlucne-su-cesty-mapy-hluku/
až nyní 2020
14.1.2020 15:30 16
https://www.bratislavskenoviny.sk/samosprava/57969-odflaknuta-praca-video-nelichotivo-ukazuje-karlovesku-radialu-po-rekonstrukcii-aka-je-pravda

Jsou to desítky příspěvků.

Reakce odpovědných a volených? Vždy do voleb. Po volbách znovu všichni na strom a vše negovat. Technika jde pouze dopředu a to velmi rychle, nelze ji vrátit zpět. To možná až dnešní vir alespoň ukazuje kam lidstvo doběhlo.

Možnosti řešení na odstranění emisí hluku a dunění budou jsou. Ale až po získání relevantních a pravdivých údajů z technických měření, která probíhají. Dříve je to o skleněné kouli, bohužel.
Reply on: S499.1023 #40:
Pokud jsem se někoho zde dotkl, bylo to nechtěné a omlouvám se. BRENS je jeden a za svými názory si stojím, i před anonymy.
Reply on: BRENS #42:
Z pohľadu obyvateľa je pre mňa trať sklamaním. Nové električky dunia na niekoľkosto metrov, najprv počujem dunenie a až o niekoľko sekúnd príde električka.... Je to nielenže smutné, ale aj neakceptovateľné aby sa takto nová trať chovala. To isté platí o škrípaní v oblúkoch (napr. Segnerova-Nad Lúčkami), kde ako dotknutý obyvateľ nepozorujem posun k lepšiemu oproti trati pred rekonštrukciou. Je pravda, že na cca 2-3 týždne škrípanie ustalo (zrejme po prebrúsení), ale vrátilo sa.

Potom nám tu jazdia súpravy s plochými kolesami, ktoré klepú. Mám za to, že takéto súpravy by nemali byť na trať pustené, keďže vydávajú zvýšený hluk a zvyšujú opotrebenie samotného podvozku ako aj trate (moja domnenka).

Merania preukázali prekročenie úrovne hluku na meraných úsekoch počas celého dňa, večere aj v noci. Preto ma zaujíma, ako a kedy toto bude mesto riešiť a zároveň ako a kedy bude riešiť dunenie.

Mesto síce k meraniam pridalo korekciu 10dB a tým pádom podľa neho už normu spĺňa, avšak podľa mňa na takúto korekciu mesto nemá nárok (zrejme iba RÚVZ) a taktiež neboli podľa mňa vyčerpané všetky technologické a organizačné možnosti. Až keď sú vyčerpané môže RÚVZ uplatniť korekciu.

Samozrejme ma zaujíma, kto nesie zodpovednosť za vzniknutú situáciu (projektant? zhotoviteľ? dozor? niekto iný?) ale hlavne ma zaujíma, ako som vyššie spomenul, (nie som sám) ako a kedy odstránia všetky nedostatky spôsobujúce zbytočný hluk.
Reply on: BRENS #42:
Nerozumiem vasej nezmyselnej obhajobe. Co vlastne obhajujete? To, ze tato modernizacia je kolosalny prepadak, je holy fakt a ak tvrdite opak, startuje to len a len podozrenia, za koho kopete (politicky). To ste museli cakat.
Samozrejme, velku cast viny nesie realizacia. Ak je niekto schopny napisat, ze po zasahu troch chlapov s malou bruskou bola cela trat prebrusena, potom klame a zavadza (teraz narazam na clanok a vyjadrenie mesta).

Je jedno velke stastie, ze na Slovensku existuje stranka ako imhd.sk a ze sa tu zdruzuju ludia, ktori aj nieco vedia (nie je to tak, ze sem chodi len laicka verejnost, ktoru mozete opijat rozkom). Vdaka takejto stranke vznika pomerne podrobna fotodokumentacia postupu modernizacie, ako aj kvality prac. Clovek nemusi mat tri vysoke skoly v odbore, aby videl, ze nieco nie je v poriadku. Tie "argumenty" o tom, ako desiatky odbornikov spekulovali, az nakoniec vyspekulovali toto a my ostatni mame v podstate byt radi a drzat huby (nepriamo na to poukazujete), su akurat dobre na slaby uskrn popod nos.

Ked nie dnes, mozno o par rokov sa najde niekto kompetentny, kto za tie vazne nedostatky vyvodi zodpovednost. Dufam, ze pride cas, ked sa to cele riadne vysetri a najdu sa vinnici, lebo za toto niekto zodpovedny je a uroven odflaknutia roboty je pomaly na kriminal. Skusal som sa nepozerat na minulost a niektore praktiky firiem ako TSS Grade a Metrostav (obzvlast kvoli tej konkurencii, ktoru v sutazi mali), ale zjavne sa na take veci pozerat treba a velmi vazne ich zohladnovat pri vybere.
Po zhliadnuti fotiek od Daniela a TeBeCe mi presiel mraz po chrbte. Takto moze vyzerat trat po rokoch pouzivania, urcite nie uplne nova.

Z hladiska kvality klesla modernizacia tusim uz aj pod uroven trate v Dubravke, ktora ma tiez obrovske mnozstvo nedostatkov. Ale aspon je prebrusena, neduni a kazi sa hlavne to, co sa postavilo popri nej. Trat ako taka je na tom zatial relativne dobre. Smutnosmiesnym faktom je, ze aj napriek tomu, ze je vybudovana s otvorenym zvrskom, je tichsia, ako ta uzasna, odhlucnena PJD so zelenym krytom v Karlovke. A to aj napriek tomu, ze trat v KV huci menej ako predtym (no porovnavat rozmlatenu husenkovu drahu s novou tratou nie je na mieste).

Zaujimalo by ma, ktora nova elektrickova trat v CR mala take schody, ako na fotkach nizsie pri odovzdani. Ci pre Slovaka aj taka trat dobra?
Reply on: lostrail #45:
Zůstává nepochopeno. Přeji krásné zítřky.😎
Nájsť zvary koľajníc nie je žiaden problém, netreba na to nič, len oči. Tak by to asi nemalo vyzerať po prebrúsení, alebo sa mýlim?
Reply on: N/A #48:
ANO kontinuální přebroušení odstraní hluk vznikající rázem, neodstraní hluk vznikající z valení přenášený nebo odrážený tuhou vyztuženou deskou na pružině. Může nastat i opačný případ, kdy po přebroušení se vlivem příčné mikroprofilace hlavy hluk zvýší, zejména v oblasti vyšších frekvencí. Častokrát je to slyšitelné u nás na železnici po preventivním broušení, zejména v rychlostním pásmu 30 - 90 km/h. Tento hluk po provozním zahlazení kontaktních ploch kola s kolejnicí zmizí. Musíte ovšem počítat s tím, že provozní zatížení bude postupně reprofilovat kontaktní plochy. Je to uzavřený koloběh údržby geometrie kol a kolejnic.
Problém spatřuji v návrhu celé soustavy stavby dráhy a tam hledám východiska. Proto se zajímám o řešení tohoto problému.
Podobné dunění, ale ve vyšších frekvencích jsem slyšel například v Aténách na nových tratích s pevnou jízdní dráhou s kontinuálně podporovanými kolejnicemi. Kolejnice upevněné pružným upevněním FastClip Pandrol na betonových pražcích na našem 2. koridoru vyzařovaly hluk na stovky metrů a přitom u upevnění W14 VOSSLOH byl hluk výrazně menší.
Odstraněním jednotlivosti ještě neodstraním chybu systému.
Reply on: BRENS #50:
Atény - pevná jízdní dráha s kontinuálně podporované kolejnice s intezívní závlahou zatravnění. Nová tramvajová síť fungující od roku 2004.
Reply on: BRENS #38:
Systém PJD s pružným upevnením Vossloh W-Tram sa naposledy použil pri rekonštrukcii električkovej trate Radlinského - Kýčerského. Rozdielne však bolo použitie oceľovej výstuže, kde pri trati Radlinského - Kýčerského šlo len o kari sieť rozloženú medzi jednotlivými sekciami s betónovým podvalom a rektifikačnými skrutkami, v Karlovej Vsi bola výstuž zdvojená. Pre zaujímavosť, pri systéme Rheinfeder sa do betónu nedáva žiadna oceľová výstuž. Môže aj toto mať vplyv na vyžarovaný frekvenčný rozsah?

Pritom čo sa týka vybrúsenia, bavíme sa o základnej veci, ktorá by mala byť úplnou samozrejmosťou, avšak táto záležitosť nebola súčasťou projektovej dokumentácie a preto ani objednaná, čiže pravdepodobne to bude kto z koho - mesto to zo svojho nezaplatí a zhotoviteľ to na svoje náklady sám od seba neurobí. Len na pripomenutie, v projektoch od p. Májeka (Prokos) je vybrúsenie žiadané, aby sa dosiahli požadované parametre novej trate.

Pokiaľ ide o zvary, tak rekonštrukcie tratí sledujem aktívne už 15 rokov a to nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, a také schodové zvary som nevidel na novej (!) trati skutočne nikde.
Reply on: ssglackey #49:
Na tomto sa dá vidieť že zvary prebrúsené sú, bola tam snaha o zahladenie zvaru, ale toto by som nazval iba ako taká predpríprava na definitívne prebrúsenie. Áno, dnes je bežné, že termitové zvary sa prebrúsia ale mohlo by byť už štandardom aj to, že po tomto bude nasledovať skutočné profesionálne prebrúsenie celej trate a tým aj zahladenie zvarov.
Pod tým výrazom profesionálne nemyslím to "udělátko" s motorčekom, ktoré sa pokúšalo provizórne "prebrúsiť" trať v Karlovej Vsi ale vozidlo, ktoré je na to uspôsobené a po práci ktorého zostane na istý čas znateľná stopa - viď niektoré mestské oblasti.

Stav mazacieho zariadenia na Jurigovom nam.
Reply on: Solider #53:
Rozhodnutie Okresného úradu Bratislava
OU-BA-OSZP3-2015/037478-r/LAZ/I-EIA

ktorý rozhodol, že sa projekt nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie,

RÚVZ zmenilo nesúhlasné stanovisko a súhlasí s neposudzovaním na základe vyššie spomenutého zákona, nakoľko projektant dodatkom uviedol:

4.1. Upresnenie technického riešenia protihlukovej ochrany pozdĺž rekonštruovanej trasy,
ako predpoklad ďalšieho zníženia hluku pri premávke nových električiek
z modernizovaného vozidlového parku DPB.
4.2. Súčasne bol deklarovaný záväzok, že po dokončení rekonštrukcie bude vykonané
meranie hluku v kritických bodoch a v prípade prekročenia prípustných hladín hluku sa
pristúpi k vykonaní ďalších opatrení (napr. aj výmena okien za protihlukové na fasáde
dotknutých bytových domov).
4.3. Plnenie opatrení na ochranu pred hlukom bude orgán verejného zdravotníctva podľa
zákona č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a
doplnení niektorých zákonov sledovať v rámci stavebného konania.

No a v dodatku sa píše:

- v rámci údržby električkových tratí a električkových vozidiel bude zavedený systém
založený na hlukových emisiách, t.j. odstraňovanie plochých miest na kolesách
električiek a vlnkovitosti na jazdných plochách koľajníc.


Nespadá teda prebrúsenie trate pod " odstraňovanie vlnkovitosti na jazdných plochách koľajníc"?



Reply on: TeBeCe #55:
Predpokladám, že mazadlo je teda buď nefunkčné, alebo má obmedzenú funkčnosť.
Viete niekto ako často sa má mazadlo kontrolovať, dopĺňať a čistiť?
https://cena-dekana.fd.cvut.cz/prezentace/5_rocnik/nemecek/prace.pdf Doporučujem prečítať stať o brúsení koľajníc.
Reply on: ssglackey #56:
Vlnkovitosť vzniká na zjazdených koľajniciach. V KV nie sú zjazdené koľajnice, tam nie je problém vlnkovitosť, ale nevybrúsená nová koľajnica - má inú polohu vyjazdenej stopy. Koľajnice sa brúsia pre dosiahnutie ideálného tvaru hlavy koľajnice, po ktorej sa koleso električky odvaľuje po čo najmenšej ploche, čím sa dosahuje zníženie hlučnosti. Ak to tak nie je, nech ma niekto znalejší opraví.
Reply on: BRENS #51:
Neumíte ani stupidní překlad z Google Translatoru uhladit do spisovné češtiny, vy kontinuálně podporovaná kolejnice?
Reply on: BRENS #46:
Nejsou argumenty, tak se pán urazí a zmizí?
Reply on: BRENS #50:
Takže jste vlastně sám přiznal (evidentně nechtěně), že to, co tady agresivně obhajujete, je systémově vadné. Děkuji za upřímnost.
Reply on: Solider #53:
Na otázku či zdvojená oceľová výstuž nezhoršuje situáciu môžem za seba odpovedať že zvukové vlny sa šíria lepšie prostredím s väčšou hustotou.Zhotoviteľ to rieši jadrovými vrtmi podľa môjho názoru za účelom nejakej úpravy frekvenčného pásma infrazvukov asi ako na basreflexovych reprobedniach. Tiež by asi pomohlo rozdeliť pevnú jazdnú dráhu na menšie úseky nie ako jednu ozvučnicu dlhú stovky metrov.Ale to sú sekundárne problémy ,najviac by pomohlo tú prať ucelene prebrúsiť.
Niekde som v minulosti videl dokument o stavbe železničných tratí a bolo tam zdôrazňované že konštrukcia trate nesmie pri prevádzke vozidiel sa dostať do rezonančnej frekvencie kmitov s prechádzajúcim vlakom,dochádza k zosilneniu vybrácií a môže po čase prísť až k deštrukcii.
Reply on: Quakeman #64:
tak rezonancnym frekvenciam sa v dopravnych konstrukciach vo vseobecnosti asi budes vyhybat vzdy, ono trafit ju je napriklad pre taky most dost zasadny problem... (kdesi ak sa nemylim v amerike to trafil nejaky slaby vanok a zhodil tak cely vcelku novy most....)
Reply on: S499.1023 #62:
Upřímnost je nestravitelná pro toho, kdo jí nechce slyšet, proto možná vznikla diplomacie. Neznám nechtěné a pokud to tak vyznívá, tak se omlouvám.
Od zveřejnění technického řešení Karloveské radiály jsem v rozpacích nad jejím konstrukčním řešení a to minimálně z několika hledisek:
1. Nebývale vysoký stupeň kontinuálního vyztužení subtilní nosné desky armokoši, přičemž generální zhotovitel disponuje (jako jeden z velmi mála) technologií stavby nosné desky s rozptýlenou výztuží makrovlákny (mimo jiného tuto technologii ve stejné době realizoval na stavbě nové tramvajové tratě v Plzni a v minulosti i v Bratislavě v tunelu Pod Hradem) a současná "lehkost" desky nad pružinou.
2. Absence podélných "jistících zemních kotev" nosné desky PJD vzhledem ke sklonovým poměrům.
3. Poloha a umístění antivibračních rohoží (vertikální a horizontální umístění vzhledem k dělené nosné desce PJD).
4. Odvodnění povrchu nosných desek prostřednictvím odvodňovacích prostupů v ose koleje. Nechápu proč nebyl zvolen přiměřený střechovitý skon (a to včetně koleje v převýšení) za využití vlastního, skoro průběžného podélného sklonu tratě tak, aby srážková voda byla odvedena vně koleje (tj. vně nosných desek) do odvodňovacího systému a bylo zvoleno dle mého problémové odvedení vody v ose kolejí pod nosnou desku.
5. Antivibrační rohož je zcela nelogicky vedena napříč celým příčným profilem tratě, nikoliv jen ve vztahu k nosné desce konstrukce dráhy a to i v místě, kde žádné vibrace nevznikají a ani nemohou vzniknout (tj. např. v ose os kolejí nebo vně mimo vlastní nosnou desku)
6. Pokud je antivibrační rohož umístěna v ose os, pak projekt nestanovil parametry vytvoření vodopropustnosti minimálně na úrovni vodopropustných podkladních betonů nebo ještě lépe na úrovni zcela vodopropustného zásypu systému odvodnění (jedná se o konstrukční část, která nemá žádnou jinou funkcionalitu jak tu jedinou, odvést srážkovou vodu do spodního odvodňovacího systému a současně zajistit nenamrzavost, tj. objemovou stálost za deště i mrazu. Pokud tento parametr byl stanoven, pak bude jistě náročné zajistit jeho údržbu dodatečně vrtanými otvory.
7. Pokud antivibrační rohož má splňovat funkci pružiny, pak musí být kontinuálně definována s ohledem na vlastní frekvence vzájemně působících těles nebo alespoň přiměřeně řešeny různé hmoty na pružině ležící, což zjevně není. Např. jsoucí konstrukce úrovňových křížení a hmota desky a její náhlá změna tuhosti nebo právě rozdílné hmotnosti vozidel a jejich frekvenční sy/asymetrie (a vím že to je těžká disciplina, ale Bratislava PJD měla již v minulosti jak deskové tak podélné pasy v 60-tých letech a lze aplikovat i zahraniční).
8. Projektem navržený vegetační pokryv považuji za velké nedorozumění v parametrech očekávání se světem i Slovenskem k ověřené realitě. A to ve všech parametrech, které jsou nasnadě. T.j. v útlumu hluku a vibrací, ve vodozádržnosti srážkové vody a její evaporaci, ve vlivu na tepelné ostrovy města a mikroklima, v nákladech na zřízení a následnou údržbu (LCC), v parametrech uhlíkové stopy a v parametrech principů cirkulární ekonomiky. Poslední a subjektivní je hledisko estetické. A to je zcela závislé na tom kterém jednotlivci. Někdo to rád zelené jiný šťavnaté, třetí ...
9. Zhotovitelem provedené řešení použití předpěstovaných koberců rozchodníků považuji za nejlepší způsob jak byl dosažen alespoň subjektivní vjem a daná estetika veřejného prostoru; patří mu za to poděkování.
10. Je absurdní si myslet, že provozovaná tramvajová trať se stane pěstitelským polem pro výsadbu chudinek rostlinek ve sponu x krát x s následnou intenzívní pěstitelskou péčí růstu vegetace, zejména řízkovaných nebo sadbových aplikací rozchodníků tak, jak uvažoval projekt.
11. Tloušťka vegetačního souvrství nemá nijak významnou protihlukovou charakteristiku a navíc je realizována v nepříznivých malých konstrukčních tloušťkách daných převládající nízkou kolejnici tvaru 49E1 (S49) a to ještě v celém profilu tratě pod výšku hlavy kolejnice.
12. Nijaká souvislost z již projektovaných nebo realizovaných technických řešení staveb TT v Bratislavě specificky související s rozchodem 1000 mm (tzn. sebereflexe a katarze); např. kontinuální uložení kolejnic na novém Starém mostě, diskrétní uložení kolejnic symetrické kolejové splítky rozchodů 1435/1000mm na nosné desce s asfaltovým vozovkovým krytem nebo diskrétní uložení kolejnic symetrické kolejové splítky rozchodů 1435/1000mm na subtilních příčných pražcích v Petržalce. Mnohé zkušenosti byly získány i realizací PJD na ulici Radlinského po křižovatku u MDaH. Zhotovitel má zkušenosti z realizace PJD v tunelu pod Hradem atd.

Když už zde byl odkaz na studentské práce, pak si také dovolím jednu letošní ZAČLENĚNÍ TRAMVAJOVÉ TRATĚ S VEGETAČNÍM KRYTEM DO VEŘEJNÉHO PROSTORU MĚSTA BRNA

https://www.vutbr.cz/www_base/zav_prace_soubor_verejne.php?file_id=201562




Reply on: S499.1023 #60:
překlep s/a - hold nikdo není dokonalý.
Atény - pevná jízdní dráha a kontinuálně podporované kolejnice s intenzívní závlahou zatravnění.
Pokud funguje, tráva je zelená.
A má Bratislava (DPB) stroj schopný kvalitne prebrúsiť našu 1000mm trať?
Reply on: ssglackey #68:
Nema, ale ma uzavretu zmluvu na brusenie
https://dpb.sk/sk/dokument/ramcova-zmluva-o-dielo-c-o-175-2019
Reply on: BRENS #66:
Doteraz som sa to snažil trpezlivo čítať a diplomaticky nereagovať, ale už prestávam tušiť, čo je cieľom...
Najprv vadila "obecná dehonestace modernizace tratě", potom sa ako problém novo uviedlo neodhalenie zmeny podstaty hluku pri nových vozidlách (pričom tu diskutéri vytrvalo dokazujú, že problémy sú so všetkými), pomedzi to vraj ide o nevinné hľadanie riešenia za okatej propagácie vlastnej produkcie a nakoniec sa dozvieme, že pán vedel o nemálo problémoch už od zverejnenia projektu.
Síce som rád, že konečne po iks dňoch neplodnej diskusie vidím spísané problémy - a vďaka za to, ale... Možno bolo treba sa ozvať hneď na začiatku a nie dojsť ako generál po bitke - vtedy pred pár rokmi, keď sa riešilo ako v hydrologicky nepriaznivom prostredí doplniť zazelenanie trate a ďalšie projektové úpravy, bola šanca zlepšiť aj technické parametre samotnej trate. Dnes už treba pracovať s tým čo máme, preto sa otázky točia okolo hľadania zlepšenia brúsením, jadrovými vrtmi či výmenou riečneho štrku.


Len pod čiarou, hádam nám je všetkým jasné, že rozchodník bol použitý primárne ako estetické hľadisko a nie ako riešenie tepelného ostrova na území Karlovej Vsi. Opak by bol rovnako nelogický, ako túžba ukryť sa v tieni skalky. Ako človek mimo fachu si myslím, že ak má zvukovo vychádzať pojazdovaná PJD, nemôžeme sa odvolávať na to, že riešenie s pridaním vrstvy zazelenanej štrkodrvy má hlučnosť zhoršiť (koniec koncov, poloobschnutý substrát by hádam nikdy nebol ťažší než štrkodrva, nie?)

Na záver by ma zaujímalo, ako sa pri rovnakej konštrukcii zvršku a spodku prejaví zmena rozchodu na hlučnosti? Kolesá budú viac dunieť lebo vedia, že voz má inde ťažisko? 😃 Ospravedlňujem sa expertíze za humor, ale bez vysvetlenia mi to pripomína typické šestinoviny... Trať v Petržalke som využíval až do koronakrízy takmer denne a aj po niekoľkých rokoch je ohurujúco tichá (možno s výnimkou mosta) v porovnaní so zvyškom siete, tak úprimne neviem, aké poučenia sme si z nej mali brať.
Reply on: TeBeCe #69:
v prílohe 1, bod 2 sa píše o odstránení vlnkovitosti

v komentári 59 mi bolo odpísané:

"Vlnkovitosť vzniká na zjazdených koľajniciach. V KV nie sú zjazdené koľajnice, tam nie je problém vlnkovitosť, ale nevybrúsená nová koľajnica - má inú polohu vyjazdenej stopy. Koľajnice sa brúsia pre dosiahnutie ideálného tvaru hlavy koľajnice, po ktorej sa koleso električky odvaľuje po čo najmenšej ploche, čím sa dosahuje zníženie hlučnosti. Ak to tak nie je, nech ma niekto znalejší opraví."


Vzťahuje sa na brúsenie trate v KV za účelom zarovnania zvarov rámcová zmluva?
V zmluve som nenašiel podmienku na brúsenie šepciálnym strojom, môžu teda brúsiť aj tými ručnými "udelátkami" ?

Pýtam sa, aby bolo jasno, čo môžeme očakávať.


Reply on: ssglackey #71:
Ocakavat musime hlavne to, ze si to mesto vyreklamuje. Odpoved mesta je uz uvedena vyssie.
Reply on: BRENS #67:
Vy si fakt myslíte, že kontinuálně podporovaná kolejnice je OK?
Reply on: S499.1023 #73:
Ne, nemyslím si to.
Vždy je to o konkrétním řešení toho kterého technického problému.
Kontinuálním podepřením kolejnice se dá minimalizovat konstrukční výška stavby dráhy, tj. např. pro mostovky je kontinuálně podporovaná kolejnice v ocelovém nosníku dobrým řešením, viz Holandsko a mosty přes kanály. Nebo v podlahách průmyslových hal, dep a pod. je možné dosáhnout velmi malou konstrukční výšku koleje, cca do 250-300 mm. Jinak tento způsob nepreferuji, i z důvodu řešení změny tuhosti v přechodových oblastech a hlavně z jejich nerozebiratelnosti a nemožnosti korelace GPK.
Reply on: Miro #75:
Niekto dlho nebol na letisku.
Reply on: ssglackey #71:
V Dúbravke sa to napríklad brúsilo tak, že bager s koľajovým adaptérom tlačil na tyči brúsne vozíky a teda prebrúsilo to celkom slušne.
https://imhd.sk/ba/media/gn/00127814/Dokoncovanie-obratiska-v-Dubravke.jpg?1588249679
Reply on: Solider #77:
To vyzerá veľmi provizórne, taký ruský štýl práce... Čakal by som na to určené vozidlo.
Reply on: color #76:
Prelet, nie odlet/prílet na letisko.
Pri otvorenom okne niekedy nevieme, či ide búrka, prelietava lietadlo, alebo ide električka.

Reply on: Miro #75:
Škoda, že redaktor neuviedol fakt, že 10dB korekciu môže podľa stanoviska Hl. hygienika pripočítať výlučne RÚVZ, takto to vyznelo, že petícia len strieľa od boku...

Tiež nespomenul, že mesto všade prezentuje, že zmodernizovaná trať je o 7-9dB tichšia oproti starej trati. Mesto však tieto merania odmietlo sprístupniť (podaná žiadosť na základe infozákona) s odôvodnením, že neboli ešte protokolárne odovzdané. Prečo teda tvrdí, že je tichšia, keď to nemá ako preukázať?
Tieto merania sa sa ani porovnávať nedajú, keďze ide o odlišné miesta (Botanická vs. pri Miestnom úrade ak sa nemýlim). Mohli však porovnať merania z hlukovej štúdie z 12/2014 s meraním v 12/2019. Obe merania (v zmysle vyhlášky 237/2009) uskutočnila akreditovaná firma na Karloveskej 17 a 33, rozdiel je 1,5dB v prospech modernizovanej trate.... To je však riadny rozdiel oproti 7-9dB, ktoré ani nevie mesto preukázať.

Tiež redaktor nespomenul meranie, ktoré sa uskutočnilo v 1/2020 pre projektanta v byte. Tam akreditovaná firma namerala v noci prekročenie o 13dB. Na tieto merania sa korekcia 10dB uplatniť nedá.


P.S. V hlukovej štúdii z 12/2014 sa predpokladalo zníženie hluku po modernizácii o 3dB, čo je v matematickom vyjadrení pokles o 50%, avšak ľudské ucho to vníma ako pokles o len o 19%.
Aby sme trať vnímali ako o polovicu tichšiu, musela by hlučnosť klesnúť o viac ako 9dB.
Na to si treba spomenúť keď bude mesto tvrdiť, že už pokles o 3dB znamená o polovicu tichšiu trať. Neznamená. (https://www.abdengineering.com/blog/perception-vs-reality/ a http://www.asiproaudio.com/soundproofing_tips/noise_reduction.htm)
Reply on: ssglackey #79:
Teraz sa to celkom lahko rozlisuje. Burky nebyvaju, lietadla nelietaju, tak zostava len elektricka 😁 Navyse medzi zaciatkom dunenia a objavenim sa elektricky sa obvykle objavi aj "medzipristatie" na zastavke, co lietadla nemavaju take caste.