Opis projektu
Úsek električkovej trate Bosákova - Janíkov dvor bude nadväzovať na prvý úsek Jesenského - Jungmannova a oba úseky budú spolu po dokončení vytvárať jeden prevádzkový celok. Sprevádzkovanie druhej časti bolo pôvodne plánované koncom roku 2023, v súčasnosti sa predpokladá spustenie premávky električiek až v závere roka 2024. V druhej časti dvojkoľajnej trate dĺžky 3,9 km sa bude nachádzať sedem zastávok:
- Jungmannova (posunutá bližšie k Rusovskej ceste)
- Gessayova (nová zastávka v centre pripravovaného projektu Petržalka City)
- Zrkadlový háj (medzi dnešnými zastávkami Romanova a Markova)
- Pajštúnska (dnes zastávka Topoľčianska)
- Veľký Draždiak (medzi dnešnými zastávkami Šintavská a Strečnianska)
- Lúčanka (pri dnešnej zastávke Lúčanka)
- Južné mesto (pod podjazdom pod Panónskou cestou)
Zároveň bude existujúca zastávka Farského prebudovaná na združenú zastávku pre električky a autobusy vybudovaním autobusových nástupíšť vedľa električkových nástupíšť, čím sa cestujúcim zjednoduší prestup medzi električkami a autobusmi.
Priebeh projektu a aktuálny stav (k 10/2024)
Pôvodná projektová dokumentácia z roku 2012 sa upravila, aby zohľadňovala pripomienky občanov a možnosti financovania z fondov EÚ. Z projektu boli odstránené rozsiahle súbežné cestné komunikácie, vozovňa tram-trainu, ako aj ďalšie prvky nad rámec bežnej električkovej trate bratislavských parametrov.
Koncom júna 2017 vydal Okresný úrad v Bratislave záverečné stanovisko k výsledkom posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), ktoré prebiehalo od februára 2016. V záverečnom stanovisku sa odporúčalo realizovať výstavbu v modifikovanom variante 2, v ktorom bolo pôvodne plánované mimoúrovňové križovanie Pajštúnskej a Kutlíkovej ulice nahradené úrovňovou križovatkou.
V novembri 2018 hlavné mesto získalo územné rozhodnutie o umiestnení stavby, proti ktorému však boli podané odvolania. Okresný úrad Bratislava koncom apríla 2019 odvolania voči územnému rozhodnutiu zamietol a rozhodnutie potvrdil.
V lete 2019 sa dokončilo spracovanie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie v priebehu leta 2019 až januára 2020 boli podané štyri žiadosti o vydanie stavebných povolení (BSK, OÚ Bratislava, MČ Petržalka a ŠSÚ Bratislava). Jednotlivé vydané stavebné povolenia nadobudli právoplatnosť od novembra 2020 do marca 2021.
V apríli 2020 bola dokončená projektová dokumentácia pre realizáciu stavby (po zapracovaní požiadaviek mesta doplnená do augusta 2020). Pôvodne sa predpokladalo vyhlásiť verejné obstarávanie na zhotoviteľa v 8/2020, ale pre predĺženie kontroly podkladov na MDV SR bola súťaž vyhlásená až 20. októbra 2020, lehota na predkladanie ponúk bola po viacerých predĺženiach stanovená na 23. marca 2021. Projektová dokumentácia a súťažné podklady sú dostupné na portáli Josephine.
Víťazom súťaže na zhotoviteľa sa stalo Združenie MHD Petržalka (hlavný člen Aldesa Construcciones Polska sp. z o.o., ďalej Aldesa Construcciones S.A., CEDIS a HANT BA), ktoré chce trať postaviť za 89 503 193 € s DPH. Magistrát hlavného mesta podpísal zmluvu so zhotoviteľom 4. novembra 2021 a následne 18. novembra mesto odovzdalo stavenisko zhotoviteľovi. Sprevádzkovanie trate sa očakávalo na konci roka 2023 a dokončenie všetkých stavebných prác do februára 2024.
V prvých mesiacoch výstavby prebehol výrub stromov v koridore trate, zbúral sa tunel nedostavaného metra v Janíkovom dvore a odstránila sa ornica z koridoru trate. Realizovali sa aj preložky mnohých inžinierskych sietí v trase koridoru. Koncom zimy 2021/2022 sa začala výstavba základov dvoch mostov ponad Chorvátske rameno. Postup prác v prvých mesiacoch viazol, zhotoviteľ včas nesplnil dve z troch prác na mostných objektoch, ktoré zahŕňal míľnik č. 1. V máji 2022 sa práce na stavbe prakticky zastavili, najmä z dôvodu zvýšenia cien stavebných materiálov a energií zhotoviteľ odmietol pokračovať v stavbe za pôvodnú cenu. Práce boli obnovené v auguste 2022 po podpísaní dodatku k zmluve o dielo, ktorý umožňuje štvrťročne navyšovať cenu vykonaných prác zohľadnením nárastu trhovej hodnoty prác. Zároveň zo združenia zhotoviteľov odišli spoločnosti Cedis a Hant BA.
V druhej polovici roka 2022 pokračovali práce preložkách inžinierskych sietí, dokončovalo sa odstraňovanie tunela rýchlodráhy v Janíkovom dvore, začali sa práce na úprave terénu pod koľajový spodok, betónovali sa základy stožiarov trakčného vedenia a pokračovala výstavba dvoch mostných objektov. V Janíkovom dvore prebehli práce na zakladaní haly denného ošetrenia (hlbinné pilóty). Na Rusovskej ceste pri budovanom moste sa vybudovala dočasná obchádzková trasa ponad Chorvátske rameno. Míľnik č. 2 (piliere a opory mostov, kompletný koľajový spodok) nebol k plánovanému termínu 18.11.2022 ani zďaleka splnený. Do októbra 2022 zhotoviteľ vyfakturoval práce vo výške 4,72 % zo zmluvnej hodnoty diela, do konca júla 2023 sa táto hodnota zvýšila na 16,3 % (12,17 mil. €). Prehľad fakturovaných prác do konca roka 2022. V máji 2023 nebol splnený ani tretí míľnik (vybudovanie nosných konštrukcií všetkých troch mostov).
Začiatkom marca 2023 získalo hlavné mesto nenávratný finančný príspevok z eurofondov pre práce, ktoré budú zrealizované do konca roka 2023. Zvyšok prác môže byť financovaný z Programu Slovensko alebo Plánu obnovy a odolnosti. Aktualizovaný harmonogram výstavby počítal s ukončením prác do konca septembra 2024. Lehota výstavby bola dodatkom k zmluve z konca septembra 2023 predĺžená z pôvodných 820 dní na 1047 dní. Ako sa zakrátko ukázalo, aj nový termín ukončenia bol čisto iluzórny.
Do konca roka 2023 bola vybudovaná na viacerých úsekoch časť betónových dosiek pre koľajovú trať a začalo sa s budovaním prvých metrov koľajovej trate v úseku medzi Pajštúnskou a Šintavskou. Začiatok roka 2024 poznačilo nepriaznivé mrazivé počasie, počas ktorého sa práce opäť spomalili. Naďalej prebiehala výstavba nosnej konštrukcie združeného mosta na Rusovskej ceste. Pozdĺž koridoru trate boli ukladané káblové vedenia a inštalovala sa technológia v nových meniarňach. Pokračovali zemné práce na križovatkách Jantárovej cesty s Lietavskou a Betliarskou ulicou. Práce prebiehali aj na budovaní električkovej haly v Janíkovom dvore. Pod mostom na Panónskej ceste sa likvidovali posledné betónové zvyšky nedostavanej rýchlodráhy.
Len aby sa zhotoviteľ nezbalil a neodišiel zo stavby, v marci 2024 sa ním vedenie mesta dohodlo na predĺžení lehoty výstavby o dalších 320 dní na celkových 1367 dní s požiadavkou, aby električková trať bola pripravená na predčasné užívanie do polovice decembra 2024 (alebo čo najskôr). Ostatné objekty diela môžu byť dokončené do polovice augusta 2025.
Počas jesene 2024 prebiehalo dokončovanie električkovej trate, zastávok, priecestí a vozovne v Janíkovom dvore.
Letecký pohľad na stavenisko v októbri 2024 zachytáva nasledujúce video (Michal Feik, BSK):
Základné údaje o projekte
- Hlavné predmety projektu: Električková trať od Rusovskej cesty po Janíkov dvor cez centrálnu petržalskú os, súbežné a priečne cyklistické komunikácie, priečne cestné komunikácie
- Dĺžka električkovej trate: 3,9 km dvojkoľajne
- Počet zastávok: 7
- Rozchod: 1000 mm
- Maximálna prevádzková rýchlosť: 60 km/h
- Termín výstavby: 11/2021 - 8/2025
- Zmluvná cena výstavby: 89 503 193 € s DPH (pôvodná); od roku 2022 je priebežne upravovaná, k októbru 2024: 101 861 339 €
- Financovanie: Operačný program Integrovaná infraštruktúra - Kohézny fond EÚ (1. fáza - NFP 18,197 mil. €), Program Slovensko (2. fáza - NFP 63,553 mil. €), štátny rozpočet, Hlavné mesto SR Bratislava
- Projektant: Združenie Reming Consult, a. s., Alfa 04, a.s., PIO Keramoprojekt a.s.
- Zhotoviteľ: Združenie MHD Petržalka (hlavný člen Aldesa Construcciones Polska sp. z o.o., ďalej Aldesa Construcciones S.A., CEDIS a HANT BA)
Opis trate
Nová trať bude pokračovaním už vybudovanej trate od zastávky Jungmannova cez nezastavané územie až po lokalitu Janíkov dvor, v ktorej vyrastá developerský projekt Južné mesto. Popri električkovej trati zostanú iba existujúce cesty a nové sa stavať nebudú, čím projekt rešpektuje požiadavky občanov, ktorí sa vyjadrili k pôvodnému zámeru z roku 2012.
Na trase bude celkovo 7 zastávok dĺžky 65 metrov, na ktoré bude bezbariérový prístup, a dva električkové mosty cez Chorvátske rameno.
Vrchný kryt električkovej trate bude prevažne zelený s využitím rastlín nenáročných na údržbu a závlahu (rozchodníky), v miestach priecestí, priechodov a v koncovom úseku od zastávky Janíkov dvor po obratisko bude betónová úprava povrchu. Zastávkové prístrešky budú mať bezúdržbovú zelenú strechu a ich súčasťou bude integrovaný technologický panel s odpadkovými košmi, automatom na lístky, elektronickou informačnou tabuľou a elektrickými rozvádzačmi. Samotná trať tak nenaruší súčasný charakter územia, ktorým bude prechádzať. Veľká pozornosť bude venovaná aj zelenej výsadbe v okolí trate (stromy, trávniky, lúky, trvalkové záhony).
Celá trať bude umiestnená na úrovni terénu, pričom všetky kríženia s cestnými komunikáciami budú riešené úrovňovo. Úrovňové kríženia budú chránené svetelnou signalizáciou s plnou preferenciou električkovej dopravy a následne aj preferenciou autobusovej MHD. Všetky štvor- a viacpruhové križujúce cesty budú mať pravý pruh vyhradený ako buspruh, aby nedochádzalo k meškaniam ani v autobusovej doprave.
V celej dĺžke je navrhnutá súbežná cyklistická komunikácia šírky 4,0 m, ktorá na Pajštúnskej ul. a Betliarskej ul. križuje električkovú trať. Cyklotrasy a chodníky povedú aj po električkových mostoch cez Chorvátske rameno. Cyklistov tiež poteší doplnenie priečnych cyklistických komunikácií, takže pôjde vôbec o prvý veľký bratislavský projekt, ktorý bude komplexne riešiť aj cyklistickú dopravu.
Úsek Bosákova ul. – Rusovská cesta
Výstavba predĺženia trate sa dotkne aj 1. úseku (Jesenského – Jungmannova). Odstránená bude jedna z najväčších chýb 1. úseku, ktorou je nezabezpečenie prestupov medzi električkami a autobusmi do Ovsišťa na zastávke Farského. Na zastávke Farského preto pribudne prestupný uzol, v ktorom budú autobusy liniek 84 a 99 zastavovať tesne vedľa električkových nástupíšť. Násyp električkovej trate medzi zastávkami Bosákova a Jungmannova bude zatrávnený.
Rusovská cesta bude rozšírená a presunutá severnejšie vrátane vybudovania nového mosta cez Chorvátske rameno, ktorý bude slúžiť pre električkovú aj cestnú dopravu. Tento most nahradí pôvodný provizórny presyp Chorvátskeho ramena.
Pred úrovňovou križovatkou trate s Rusovskou cestou vznikne nová zastávka s názvom Jungmannova. Táto zastávka nahradí súčasnú konečnú Jungmannova. Pri električkovej zastávke budú zriadené autobusové zastávky na Rusovskej aj Jantárovej ceste pre pohodlné prestupovanie medzi električkami a autobusmi.
Súčasná zastávka Jungmannova bude po predĺžení trate slúžiť už len ako občasná v prípade mimoriadnych udalostí.
Zdroj: Dokumentácia pre realizáciu stavby, 2020 (Reming Consult, a.s., Alfa 04, a.s., PIO Keramoprojekt a.s.)
|
Úsek Rusovská cesta – Jiráskova ul./Romanova ul.
Trať bude ďalej pokračovať cez budúcu štvrť Petržalka City, uprostred ktorej vznikne zastávka Gessayova s prístupom aj do existujúcej časti sídliska.
Zdroj: Dokumentácia pre realizáciu stavby, 2020 (Reming Consult, a.s., Alfa 04, a.s., PIO Keramoprojekt a.s.) |
Úsek Jiráskova ul./Romanova ul. – Pajštúnska ul./Kutlíkova ul.
Pri úrovňovej križovatke trate s Jiráskovou ul. bude vybudovaná zastávka Zrkadlový háj a v jej tesnej blízkosti budú aj autobusové zastávky liniek 68 a 99. Peší prístup je zabezpečený aj do neďalekého supermarketu.
Električky následne prejdú mostom cez Chorvátske rameno, ktorý bude vybudovaný v miestach pôvodných betónových panelov umiestnených nad ramenom. Pôjde o najdlhší most na trase, ktorý bude dlhý 111 metrov. Na moste bude zároveň aj chodník a cyklochodník.
Zdroj: Dokumentácia pre realizáciu stavby, 2020 (Reming Consult, a.s., Alfa 04, a.s., PIO Keramoprojekt a.s.) |
Úsek Pajštúnska ul./Kutlíkova ul. – Šintavská ul.
Za úrovňovou križovatkou ulíc Pajštúnska – Kutlíkova – Jantárová cesta sa nachádza električková zastávka s názvom Pajštúnska. Autobusy liniek 98 a 99 zastavia v blízkosti križovatky, pri niektorých prestupoch bude potrebné prechádzať cez priechody pre chodcov.
Pred Technopolom bude na Kutlíkovej ulici vybudovaný aj nový cestný most ponad Chorvátske rameno, ktorý umožní rozšíriť Kutlíkovu a Pajštúnsku na štvorpruhovú komunikáciu a nahradí doterajší nevyhovujúci provizórny stav komunikácií.
V pôvodnom stave zostane súbežná Jantárová cesta, po ktorej by v tomto úseku aj naďalej mala jazdiť autobusová linka 99.
Zdroj: Dokumentácia pre realizáciu stavby, 2020 (Reming Consult, a.s., Alfa 04, a.s., PIO Keramoprojekt a.s.)
|
Úsek Šintavská ul. – Lietavská ul.
Za úrovňovou križovatkou so Šintavskou ul. bude umiestnená zastávka Veľký Draždiak v blízkosti zdravotníckeho centra. S prestupom na autobusy sa tu neuvažuje, keďže ten bude možné vykonať na predchádzajúcej a nasledujúcej zastávke.
Zdroj: Dokumentácia pre realizáciu stavby, 2020 (Reming Consult, a.s., Alfa 04, a.s., PIO Keramoprojekt a.s.) |
Úsek Lietavská ul. – Betliarska ul.
V tomto úseku sa v maximálnej miere zachováva súčasné dopravné riešenie. Električková trať bude úrovňovo prechádzať križovatkami Jantárovej cesty s Lietavskou ulicou a s Betliarskou ulicou. Autobusové zastávky Lúčanka zostávajú na súčasnom mieste a v ich blízkosti vznikne električková zastávka Lúčanka. Pri ceste smerom na Betliarsku ul., Jasovskú ul. a k Nemocnici Antolská tak bude nutné prechádzať cez cestu.
Zdroj: Dokumentácia pre realizáciu stavby, 2020 (Reming Consult, a.s., Alfa 04, a.s., PIO Keramoprojekt a.s.) |
Úsek Betliarska ul. – Janíkov dvor
V poslednom úseku vznikne konečná zastávka Južné mesto pod mostom na Panónskej ceste. V rámci tejto zastávky bude možné prestupovať medzi električkami a autobusmi liniek 91 a 191 do Jaroviec, Rusoviec a Čunova. Na moste budú vybudované nové autobusové zastávky, ku ktorým budú zriadené prístupy od zastávky električiek.
Za poslednou zastávkou pokračuje manipulačná trať, na konci ktorej bude dvojkoľajné obratisko a koľajové spojky. Obratisko bude pripravené na prípadné predĺženie trate južným smerom. Súčasťou projektu bude aj zázemie pre odstavenie 12 električiek v hale pri obratisku, čo by malo postačovať pre potreby nočného parkovania električiek potrebných na ranné výjazdy z Petržalky. Hala bude mať 4 koľaje, každú s užitočnou dĺžkou 100 m a vykonávať by sa v nej mala len ľahká údržba, napríklad čistenie interiérov.
Napájanie trate bude zabezpečené z existujúcej meniarne Bosákova a novej meniarne Panónska, ktorá bude vybudovaná pri zastávke Janíkov dvor. Pre napájanie haly denného ošetrenia pri obratisku sa vybuduje samostatná meniareň.
Zdroj: Dokumentácia pre realizáciu stavby, 2020 (Reming Consult, a.s., Alfa 04, a.s., PIO Keramoprojekt a.s.) |
Očakávané zmeny v linkách MHD
Zmeny počas výstavby
Pre komplikovanosť stavby nebude možné uvádzať jednotlivé časti električkovej trate do prevádzky postupne, ale až po dokončení celej výstavby. Počas výstavby trate budú dobudované definitívne spojnice ciest v úsekoch Nám. hraničiarov - Rusovská cesta a Kutlíkova - Pajštúnska. Pri budovaní uvedených spojení a križovatiek s Jiráskovou ul., Šintavskou ul., Lietavskou ul. a Betliarskou ul. bude doprava presunutá na dočasné komunikácie, prípadne vylúčená úplne. Krátkodobé zmeny počas výstavby sa preto pravdepodobne nevyhnú väčšine petržalských autobusových liniek. Počas prestavby zastávky Farského na združenú zastávku sa očakáva aj krátkodobá výluka električkovej dopravy medzi Šafárikovým nám. a Jungmannovou.
Zmeny po výstavbe
Na novú konečnú v Janíkovom dvore sa očakáva predĺženie linky 3 z doterajšej konečnej Jungmannova. Výhľadovo sa plánuje v čase špičiek prevádzkovať električky na petržalskej radiále v intervale 3 minúty, pričom prepravná kapacita má byť neskôr zvýšená aj plánovaným nákupom dlhších električiek.
Súčasné linkové vedenie autobusov MHD v Petržalke je pripravené na realizáciu električkovej trate bez revolučných zmien. Po vybudovaní trate bude autobusová linka 95 v celom rozsahu nahradená električkovou dopravou. Ostatné linky by mali zostať bez podstatných zmien, uvažovať je skôr možné nad zmenou ich intervalov v špičke v prípade, ak ich odbremení električková linka.
Koncept obsluhy Petržalky bude založený na nosnej električkovej linke a autobusových linkách. Tie budú slúžiť ako napájače na električkovú dopravu, preto na styku električky a autobusov budú zastávky umiestnené blízko seba, aby sa dalo medzi jednotlivými linkami prestupovať. Samozrejme, autobusy budú naďalej zabezpečovať obsluhu po ostatných mostoch. Príklad cestovania si môžme ukázať na spojení Starého Mesta a nemocnice na Antolskej ulici. Cestujúci využije zo zastávky Šafárikovo námestie rýchlu električkovú dopravu a na zastávke Lúčanka prestúpi na nadväznú autobusovú linku 99. Výsledné spojenie bude rýchlejšie než niekdajšou priamou autobusovou linkou 95 a tiež rýchlejšie než autom.
Väzby medzi električkou a autobusmi v Petržalke © imhd.sk |
Dokumenty
- Prezentácia pôvodne navrhovaného technického riešenia s duálnym rozchodom
- Pripomienky občianskej iniciatívy Lepšia doprava k dokumentácii pre územné rozhodnutie Nosný systém MHD, prevádzkový úsek Janíkov dvor – Šafárikovo námestie v Bratislave, 2. časť Bosákova ulica – Janíkov dvor
- Pripomienky občianskej iniciatívy Lepšia doprava k dokumentácii pre územné rozhodnutie na príklade stanice Zrkadlový háj
Nerealizované časti pôvodného projektu
Pôvodný projekt z roku 2012 počítal s električkovou traťou vedenou v celej dĺžke Jantárovej cesty uprostred 4- až 8-pruhovej komunikácie projektovanej už za čias socializmu. Nová cestná komunikácia by však predstavovala pre električku priamu alebo nepriamu konkurenciu. Samotný projekt vykazoval množstvo nedostatkov, obmedzené bolo prechádzanie chodcov a cyklistov cez križovatky, na zastávky bol problematický prístup, električky a autobusy nemali vhodne riešené prestupy. Neriadené cestné prejazdy cez električkovú trať by sa stali rovnakými nehodovými miestami, aké už poznáme z iných električkových radiál v Bratislave. Objavili sa tiež úvahy viesť v celej dĺžke popri električke autobusové linky alebo využiť pravý pruh cesty na parkovanie. Na takto naprojektovaný projekt nebolo možné získať prostriedky z fondov EÚ, preto ho bolo nutné prepracovať.
Súčasťou 2. časti mali byť aj ďalšie prvky, ktoré však realizované nebudú. Trať mala byť s duálnym rozchodom 1000 a 1435 mm, aby ju bolo možné využívať aj pre vlaky do Rajky. Okrem napojenia na železničnú trať sa v Janíkovom dvore malo vybudovať aj depo pre električky a tram-train, ale iba s rozchodom 1435 mm. Celému riešeniu však chýbal udržateľný koncept prevádzky a jej financovanie, preto budú realizované len tie časti, ktoré preukázateľne pomôžu pri rozumných nákladoch zlepšiť MHD v Petržalke.
Prepracovaniu projektu predchádzala urbanisticko-architektonická súťaž na riešenie rozvoja centrálneho územia Petržalky pozdĺž Chorvátskeho ramena a Jantárovej cesty s cieľom nájsť optimálnu koncepciu tohto územia s dôrazom na vytvorenie rôznorodých na seba nadväzujúcich verejných priestorov.
Autori víťazného návrhu vytvorili atraktívne verejné priestory s parkami okolo Chorvátskeho ramena. V tomto novom jadre Petržalky sa vytvorili nové možnosti pre bývanie, služby, pracovné príležitosti, voľnočasové a kultúrne aktivity.
Dopravná sieť má byť postavená na podpore trvalo udržateľných formách mobility, najmä na mestskej hromadnej doprave:
- električková doprava zabezpečujúca nosné severo-južné prepojenie s centrom mesta,
- autobusová doprava zabezpečujúca priečne prepojenia a napojenie na nosnú električkovú dopravu,
- pešia a cyklistická doprava na prepájanie verejných priestorov a uzlových bodov mestskej hromadnej dopravy.
Ďalšie informácie
- Posudzovanie vplyvov na životné prostredie - EIA (Enviroportál)
- Posudzovanie vplyvov na ŽP - zmeny 2020
- Územné rozhodnutie o umiestnení stavby
- Stavebné povolenia: MČ Petržalka (6/2020), ŠSÚ (10/2020), OÚ Bratislava (11/2020), BSK (12/2020)
- Projektová dokumentácia
- Dizajnmanuál pre električkovú trať
- Zmluva o dielo (Dodatok č. 1 - zmena združenia zhotoviteľov; Dodatok č. 2 - možnosť navýšenia ceny prác; Dodatok č. 10 - predĺženie lehoty výstavby)
- Zmluva o poskytnutí NFP pre prvú fázu projektu
- Zmluva o poskytnutí NFP pre druhú fázu projektu
lostrail
Rovnako, ako si zvykneme na tu novu, ktora narozdiel od tej na Zupnom namesti a Obchodnej bude obmedzovat ovela menej ludi (lebo okolo nej bude na kazdej strane ovela viac miesta) a vdaka modernym rieseniam nebude rusit ziadne predstavenie v divadle. Naopak, jej hukot a zvonenie z Landererovej (kde sa na takych protihlukovych opatreniach urcite bude setrit) spolu s autami sa bude rozliehat po sirokom okoli, vratane budovy SND. Vtipne je, ze prave v centre byva omnoho viac ludi ako na tom "hodnotnom, kvalitnom namesti". Na elektricku pri divadlach a inych budovach s kulturou si zvykli ludia v zahranici, tak nevidim jediny dovod, preco by sme si na nu nezvykli my. Dokonca prave pri ceste za kulturou sa ju naucili vyuzivat, kedze ich odvezie rovno k dveram. Ibaze by sme boli na vsetko haklivejsi, povazovali sa za dolezitych a mali vysperkovane ega. Oh, wait...
"A nie je to celkom porovnateľná situácia, lebo priestor pred SND je koncipovaný tak, aby slúžil SND."
Tento prazdny obsah poprosim vysvetlit. Co sa presne myslim pod pojmom "aby sluzil SND?" Comu presne ma sluzit? Vagne a nejasne "kulturne ucely" si este viem predstavit ako nejake predstavenie v exterieri, ale poprve som tam ziadne doteraz nevidel, po druhe pojde o ojedinele pripady, ktore by sa mohli obmedzit napr. na vikendy, pocas ktorych sa elektricky z lokality na tie dve-tri hodiny vylucia. Juzna cast namestia patri Eurovei, takze o com tocime?
K tomu stretavaniu - Viko k tomu uz napisal trefny postreh, no aj keby sme obmedzili osobnu slobodu ludi na uzemie toho polkruhu, stale je tam kopa miesta. Ked sa hlucik ludi rozhodne ist do casti namestia, ktore patri Eurovei, odrazu vsetkym klesne IQ pod bod absolutnej nuly a nedaju si pozor na elektricku, najma, ked tam budu stlpiky, vystrahy a este aj blikanie?
"Ja som nehovoril o probléme statiky, ale o probléme prenosu vibrácií do budovy SND. Či by vybudovanie trate v tomto priestore vyžadovalo likvidáciu garáží, to neriešim. Ale plocha je dimenzovaná takým spôsobom, že tam nemôže ísť ani hasičské auto."
To ti vobec nevadi, ze miesas hrusky s jablkami? Hasicske auto tam nemoze ist z dovodu nizkej nosnosti a nie z dovodu prenosu vibracii do budovy SND. Ked ta budova bude horiet, prenos vibracii asi nebude podstatny problem. Alebo zasa nepoznam nejaky uzasny fakt alebo argument, ktory mi to vysvetli?
"nie sme Bordeaux, kde električky idú námestím bez stožiarov aj bez káblov."
Nerozumiem, preco hned pochovavas riesenie, ktore by na tom kusku mozno ani nevyzadovalo APS napajanie, mozno by len stacili parcialne elektricky (pouzivaju sa napr. v Spanielsku). Beriem postoj Bordeaux k architekture, no ked porovnam Euroveu a novu budovu SND s tym, co stoji v Bordeaux, tak poviem len tolko, ze toto naozaj nie je tema.
Mimochodom je usmevne, ako prave vytahujes Bordeaux, kde elektricka ide cez najexponovanejsie pesie zony a popred divadlo.
Smutne pritom je, ze si vobec nechces uvedomit prinosy elektricky v tejto lokalite. Ako aj Viko napisal, velmi by pomohla ludom za tou kulturou ist a aj to aktualne poloprazdne namestie zaplnit. Aktualne obsluha uzemia MHD je skor na posmech, obzvlast vzhladom na to, ze je tam nieco tak vyznamne ako SND. Lenze ak to namestie zaplni elektricka (inak neviem co), stane sa jeho neoddelitelnou sucastou tak, ako v mnohych modernych mestach vratane Bordeaux. Ked som tam bol, po celom centre som chodil peso a elektricka mi parkrat prekazala len v uzkych ulickach (ktore su estetickejsou obdobou nasej Obchodnej s priblizne rovnakym priestorom pre chodcov po stranach), pricom okrem chodcov sa tam miesali este cyklisti a Segwaye, ktore su uz dnes na ustupe. Napriek tomu a tiez skutocnosti, ze Francuzi su z hladiska jazdy na bicykli, ci inom vozitku v podstate sialenci (povacsinou s nenulovym promile, lebo ist si do mesta dat nejake to vino je tam v podstate nepisana povinnost), sme sa dohodli a k ziadnym stratam na zivotoch, ci koliziam nedoslo. Inde elektricka prechadzala cez namestia a nikto tam nebrojil s transparentmi alebo peticiou proti nej. Ani tam neboli urazy, kolizie, ci straty na zivotoch kvoli elektricke, lebo ludia maju oci. Elektricku som tam vyuzil, ked nam organizatori prichystali prezentaciu rekonstrukcie socialnych bytoviek v Pessacu, ktory je predsa len kusok mimo. Tam nas este odviezli prenajatym busom, ale naspat pekne kazdy po svojich. A ano, este presun na letisko, mimochodom s prestupom na bus, kedze elektricka az na letisko nezachadza.