Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Inverzne nestačí, keď povieš niekomu "choď na 201", tak pôjde aj na tú inverznú a jeho to na stanicu nedovezie...

Navrhol by som za cislo linky pridat pismeno, tak ako je to v Kosiciach alebo v Presove, ak sa niektore spoje lisia od kmenovej linky, tak maju pridane pismeno, napr. 32A, 34S a je hned jasne, ze ta trasa sa v niecom lisi od zakladnej trasy.

Keď bol marathon, išla električka zo stanice do Rače bez čísla ☺

No však ok, ale tí čo nie sú blbí, nepotrebujú to označenie. Proste treba to robiť pre tých blbých a nie pre tých, čo to nepotrebujú.

stacilo by inverzne cislo linky alebo ciela... alebo preblikavanie

201 - Dojazd/Amfiteater

alebo ju oznacit piktogramom trolejbus

cestujuci su blbi, pretoze necitaju... kto cita, nie je blby a trafi tam kam chce...

jedina vec, ktoru by som na trasnparentoch zmenil je
1) zobrazovanie mestskej casti (okrem elin)
nie "Volkswagen 2" ale "Devinska Nova Ves - Volkswagen 2"

2) na vnutornom > viac okrem nasledujucej zastavky aj dalsie dve, co nasleduju po nej... aby cestujuci mohli skor zistit polohu nasledujucej zastavky voci ostatnym zastavkam linky....

napr. na 21ke svieti "Patronka"... neviem ci stoji na Mokrohajskej alebo nie...
ak by tam svietilo "Patronka" a "dalej nasleduje Mokrohajska" tak by som vedel, ze ci, ked sa chcem dostat na Mokrohajsku, mam vystupit na Patronke alebo mi staci ist na Mokrohajsku

Podľa mňa je zavádzajúce, keď spoj nejde až po konečnú po trase tej linky, ktorú má zobrazenú. Neuznávam napr. 201 Amfiteáter, to nie je 201, pretože to nejde na hlavnú stanicu. Taký spoj by som nejak odlíšil, napr. v Linzi to robia hviezdičkou, to je celkom vhodné. Keď si už človek zvykne, že hviezdička znamená nejakú takúto "zmenu trasy", nebude taký prekvapený, keď ho tá 201ka neodvezie na tú stanicu.. To, že tam je Amfiteáter predsa automaticky neznamená, že na hlavnú stanicu nejde.

Jednoznačne je logickejšie dať napr. teraz L 9 z KV do Juráku ako L 4 po Jurajov Dvor. (aj tak jazdia určité spoje L 4). Predsa vlk nerozlišuje a je mu úplne jedno či ide vozom z L 9, ktorý končí, alebo s vozom z L 4, ktroý končí. Ale v DPB je to tak, že sa to nedá.

S tým nesúhlasím, veď čím "blbší" človek je, tým mu treba v takých veciach poskytnúť viac informácií.. Keby sa vozili len géniovia, tak by nemuseli byť na zastávkach CP, a spoje by sa mohli označovať kľudne aj nejakým zašifrovaným kódom dynamicky generovaným podľa polohy zastávky a času..

No, moj nazor je, ze vzhladom na to, aku obrovsku linkovu redundanciu tu v E trakcii mame, by bolo z pohladu cestujuceho prirodzenejsie oznacit to ako linku, po trase ktorej to ide, cize 9 po Vinohrady ako 5. Ale za este rozumnejsie by som povazoval oznacenie X5 (prip. X9), kedze to nejde celu trasu ako dana linka, ale konci skor.
No suhlasim ze "bolo by to bars zlozite" pri ratani kilometrov, a mozno aj pri programovani...

Ale v kazdom pripade si myslim, ze v sucasnom stave tuto vec nema zmysel riesit. Najprv treba totiz postavit z brusu nove linkove vedenie s vyrazne mensim poctom liniek a s tym, ze sa v nom rata aj s potiahnutim vybranych liniek do Petrzalky (aby sa po jej dobudovani nemuselo znova prerabat). Potom, ked bude nove linkove vedenie, ma zmysel sa zamyslat nad tym, ako budu oznacene dojazdove spoje konciace vo vozovniach

Hoci, kedze nove linkove vedenie este urcite rok nebude, ako provizorium pre dojazdy by som sa dovtedy priklanal k oznaceniu X9 a pod. Cestujuceho totiz tym donutime precitat si aj zvysok transparentu, kedze zvycajne nebude rozumiet, co je tym X9 myslene

Číslo linky bolo zrejme vymysledné práve preto, aby ľudia nemuseli pozerať na cieľ. Však inak by to mohlo byť ako na SAD a bolo by "po probléme".

Trolejbusove vedenie musi byt vo vyske min. 3,8m. Na Roznavskej ceste je podjazd, myslim 4,0 alebo 4,2m a T-busy s nim nemaju problem.

Re #59965 Mike: Osobne by som sa priklonil k "erpimav". Ak je jedna linka (L9) vdaka dojazdu do vozovne totozna s inou linkou (napr. L4) , viac by sa mi pacilo keby bola oznacena ako ta druha (L4). Ved na "tabulkovych" vozoch sa aj tak menia tabulky na biele s cervenym pismom. A hlavne by bolo dobre pisat tie dojazdy na zastavkove CP. Napr.: L209 by od zast. Zimny stadion (resp. Kooperativa) mohla byt uvedena v CP L204 aby o tych spojoch cestujuci aj vedeli.

a nejazdi napr. linka 9 na dojazde do krasnan s cislom X9 (transparentovy voz)? bo jednu taku fotku mam...

Tak napríklad na L9 chodí aj veľa ešte tabuľových vozov a keby to mala byť na dojazde ako linka 4, tak by na konečnej musel vymieňať všetky tabule, čo sa často vodičom nepozdáva. Takisto softvéry, v ktorých sa vštky druhy cestovných poriadkov robia to neberú už tak automaticky, keď na dojazde to ide ako iná linka. Takisto keď sa spočítavajú výkony - vozokm sa to počíta tabuľkovo, po linkách ale špeciálne niektoré jazdy (výjazd a dojazd) by museli byť počítané k inej linke. Po viacreých stránkach je výhodnejšie viesť to celý čas napr. ako linku 9, iba zmeniť zastávky od Trn. mýta ďalej.
Lebo keby si sa skúsil vcítiť aj do opačnej strany (empatia) (do DPB) tak tam to možno niektomu príde úplne prirodzené, keď to celý deň behá ako tá linka a dojazdová trasa je iba mierne odklonená od pôvodnej (povedzme L9 TRnko - Ružinov), že sa zmení iba cieľ.
To že vlkä sú naučené čítať iba linku sa môže riešiť na dojazdoch tak, že sa číslo linky zmení (teda možno sa toho v budúcnosti dočkáme; aj dojazdy elín a trolejbusov sa ako dlho "nedali" a až raz to vzniklo a teraz sa to berie ako samozrejmosť). Ale úloha má aj iné riešenie: že sa vlkä postupne naučia čítať aj cieľ (a zvlášť, keď je inverzný by to mohlo niečo znamenať )

A ešte na utvorenie kompletného obrazu presne túto istú dilemu riešili na k-reporte: pri dojazde sa linka zmení na inú linku (ako to xeš Ty eripmav) v Ostrave. Zato linka, ktorá ide do vozovne ako dojazd aj mimo svojej trasy, (ako je to v BA) funguje v Brne a Prahe. ? ? ?

Jedna vec ma uz dlhsie trapy - naozaj nerozumiem, preco napriklad linka 9 iduca z karlovej vsi na zst vinohrady (do vozovne) alebo do jurajovho dvora musi chodit ako linka 9 (a tyka sa to aj inych liniek na dojazdoch ). To je zrejme zamerny trik dopravneho podniku, ako co najviac cestujucich zmiast, samozrejme maju citat pozorne ciel linky, ale nechapem ci je az taky problem namiesto specialnej 9, keby linka isla ako 4 po jurajov dvor, alebo 17 po zst vinohrady, kazdy si vsimne v prvom rade cislo... a uz naozaj vrcholom je 17 ktora "Ide po Kamenné nám. a odtiaľ po trase linky 14 do Ružinova", to naozaj nemoze ist ako 9???

co? neblazni. ad1/ ja sa nezastavam, iba hladam aj ine suvislosti. ad2/neviem,preco by ma mal za to niekto bit. a ad3/vd kto vie, kto som. mozem byt napriklad aj ten dedko alebo rusnovodic metra, co premava pod dunajom ;o)

nedali by sa tie skladacie spriahadla ako ma 7303 dat aj na k2S ? Ten kryt podstatne vylepsuje pohlad na tu tramvaj...

Krásne to veru nie je, nerešpektuje to prirodzené línie mašiny, mriežky vedľa horného reflektoru, ako aj na trúbu nie sú farebne odlíšené, pôsobí to dojmom "nastriekajme to všetko cez to, bude s tým menej roboty". Aj žalúzie je nastriekané durch, prsote fušerská práca. Stavím sa že tá laminátka má na stanovišti staré plesnivé 40-ročné kreslo, fúka tam cez dvere, zo strojovne sa víri prach, pre obsluhu to nič neprienieslo. Čo mi najviac prekáža je spomenuté natretie žalúzia tiež červenou farbou. Po istom čase premávky si to tie stroje aj tak zašpinia a výsledok bude červeno - šedo až čierno - strakatý. Nehovoriac o tom, že na bielej farbe v spodnej časti mašini je najskôr vidieť špinu. Náter narúša harmonický dizajn stroja, ktorý je síce okukaný, ale prostým prestriekaním nezakryje plastiku storja, iba ju nepodarene kamufluje a výsledokm má ďaleko od atraktívneho priemysleného dizajnu. Vyzerá to ešte horšie ako šerbel 7304, ktorý je sám o sebe tiež odporný.

Plne však chápem že pôvodný náter laminátiek je už okukaný. Myšlienku farebne zladiť hnacie stroje jednej spoločnosti podporujem. Nech majú všetky stroje, či už naftové, alebo elektrické akejkoľvek trakcie rovnaký náter. Ale nie takto! Mal by rešpektovať prirodzené línie daného typu storja, ktoré nezmeníme. Tá laminátka pôsobí ako keby bola preseknutá vodorovne, ten stred by sa dal vyriešiť oveľa elegantnejšie, ale s použitím jednotných farebných odteňov - v tom unifikáciu schvaľujem. Ale nie že proste spodná hrada červenej bude vo výške X cm od T.K. a nad ňou nič biele nebue. To je zhovadilosť.

Ďalej tu je rozlíšenie jednotlivých vozňov. Doteraz sa dal WLAB od zvyšku súpravy rozlíšiť na prvý pohľad. Substrát už z diaľky vedel, ku ktorému vagónu má ísť. Fajn, na vozni je piktogram, hej, ale predstav si perón plný substrátu, ako dobre vidíš na ten piktogram? No veľmi dobre určite nie. Včera som sa stretol s Dušanom. Vravel mi ako sa mu do vozňa stále dobíjal substrát v domienke, že to nie je WLAB, lebo už mal nový, unifikovaný náter. Myslím že priame vozne by mali byť od súpravy odlíšené výraznejšie ako piktogramom, zbytočne to mätie substrát, lebo nevie kde je "koniec" bežnej súpravy. Ďalej, prestížne medzinárodné vlaky sú radené s vozňov rôznych spoločností, takže tam akosi zmysel uniká, aj tak bude súprava farebná. Tiež mi vadí, že zvonka pekne namaľované Bhčko ostane vo vnútri s ogrcanými zelenými 35 ročnými koženkami, bez zácloniek a vkusu. Nehovoriac o ochote personálu zločinejckej spoločnosti. Mám skúsenosti s prepravou bicyklov, tie ich sprosté reči, to sa máme so šiestimi bicyklami tlačiť na predstavku a batoživoný oddiel ostane prádzdny počas celej cesty, lebo modré gumy sú lenivé otvoriť dvere a "na to nie je predpis" a "cestujúci to chcú zneužiť". A o ochote niektorých predavačiek lístkov radšej pomlčím, sú múdre ako televízor ale prd poradia. Aj keď ich je dúfam menšina, stačí jedna nepríjemná skúsenosť a pokazí to dojem o celej spoločnosti. Myslím že skôr týmto smerom by ZSSK mala vyvýjať úsilie o zlepšenie.

Zaiste mám vkus, dva semestre som chodil aj na technický dizajn a bavilo ma to. Ale ak sa ti tá laminátka v novom nátere tak páči - a to presne v tom prevedení ktoré je na tej fotke - tak sa tak kľudne nechaj natrieť, rád si ťa pozriem. ? ?

V Brne mali problémy s moc nízkym poajzdom pre trolejbusy na železničnej stanici a potom to riešili frézovaním vozovky ?