Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Nebudem radsej komentovat, Pacherova... Ze sa pod to podpisala, staci.

Ak je to naozaj 5 halierov, tak to by som nerobil ani ja. Podľa mojich informácií napr. v PRahe má predajca-trafikant maržu 4-8%, čo by pri základnom 14,- SKK lístku znamenalo 0,56 SKK až 1,12 SKK. To zase vzhľadom k možnému obratu nie je tak zlé.

Nevytrhali, sú pod asfaltom, zasadené v drevených kockách...

1. To je dobre.
2. To je jasne - ale podla mna by ju potrebovali aj devinskovestania, dubravcania, racania, dolnohonci...
3. To je zle. Odbocka zo Safka na Pribinovu, pripadne trat Vajanskeho - Pribinova si to doslova pyta !

Lístok nad zlato

(26.01.2005; Večerník; s. 2; Matej Novák)

Určite sa aj vám stáva, že ráno, keď sa ponáhľate do zamestnania či školy a pred nástupom do vozidla mestskej hromadnej dopravy si chcete kúpiť cestovný lístok, zostáva pri chcení. Márne sa snažíte vopchať zopár drobných do automatu - je upchatý, alebo jednoducho nefunguje. Žiaden problém! Po chvíľke rozčuľovania vykročíte k blízkemu novinovému stánku, že si tam kúpite bilet na "emhádečku". Veď vždy ste ho tam kupovali. Razom vám ale zmrazí úsmev na tvári predavačka, ktorá povie, že lístky už nepredáva, prípadne nemá a asi ani mať nebude. S hnevom i úžasom odchádzate od stánku, samozrejme, aj bez novín, ktoré ste si zabudli v tom strese kúpiť. Potom pretrpíte v mukách desaťminútovú cestu hrôzy načierno. Po výstupe z autobusu si pokus zopakujete. A znovu tá istá pesnička. Lístky nepredávame. To, samozrejme, už nahnevalo aj mňa, preto som sa predavačky v novinovom stánku spýtal, či majú nejaký problém s distribúciou. Na to mi milo odpovedala, že nie. Ibaže kto by už v dnešnej dobe predával tovar, na ktorom je stratový. Lebo vraj za jeden cestovný lístok "zarobia" v stánku päť halierov. To im, pochopiteľne, nepokryje náklady ani na vytlačený blok z registračnej pokladne, posťažovala si predavačka. Stánkári kritizovali najmä to, že Dopravný podnik Bratislava síce stále zdražuje cestovné, ale stánkari musia trpieť už viac ako desať rokov smiešny zárobok päť halierov. To väčšinu z nich viedlo k tomu, že prestali cestovné lístky predávať. A tak nám, cestujúcim, ostávajú už len automaty. Na tie sa však nedá vždy spoľahnúť. Preto by bolo možno múdre, ak by dopravný podnik zvážil a prehodnotil svoj vzťah k predajcom. Veď v konečnom dôsledku každý predaný lístok je zisk. A o ten by v tejto ťažkej dobe dopravca asi nerád prišiel.

Koladovo puzzle

(27.01.2005; Pravda; príloha Bratislava, s. I; Soňa Pacherová)

Magistrátny Don Quijote sa bratislavskú rýchlodráhu chystá pozliepať po kúskoch. Zoženie peniaze, urobí kilometrík. Za ďalšie pridá druhý. Stavať bude ponad Dunaj, s úzkym rozchodom. Ale ak on či jeho následníci neskôr opäť nájdu nejaké bubáky, ísť pod rieku a rozšíriť koľajnice nebude nemožné. V centre mesta spočiatku trať tiež nepôjde pod zem, ale ak by to raz financie dovolili, dá sa to. Možno aj namiesto rýchlovozňov budú najprv jazdiť iba tie staré. Keď zarobíme, kúpime nové. Alebo aj nie. Veď s čarom dočasnosti máme skúsenosti... Ak by Kolada nebol taký tvrdošijný, podľa vzoru svojich predchodcov by vybudoval veľké nič. Ak sa nevzdá, no ani radní, ani štát ho nepodporia, postaví zrejme zase iba obyčajnú električku do Petržalky. Presne takú, ktorej koľaje sme ani nie pred polstoročím zo Starého mosta z rozmaru vytrhali.

Magistrát chce ozdraviť verejnú dopravu. Dopravný podnik prežíva krušné chvíle pri audite

(26.01.2005; Večerník; s. 5; Matej Novák)

Po zrušení štátnej účelovej dotácie hrozí kríza verejnej dopravy. Jediný akcionár Dopravného podniku Bratislava, a. s. - hlavné mesto - zadalo v priebehu novembra a decembra minulého roku vypracovanie viacerých auditov podniku. Spracované podklady reálneho stavu DPB, rozbor nákladov, plánov financovania a rozpočtu chce mesto využiť pri ozdravení mestskej hromadnej dopravy.

Je nám jasné, že dopravný podnik je podvyživený a vozový park nevyhnutne potrebuje razantnú obnovu," povedal primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský. Mestské zastupiteľstvo nechce odďaľovať riešenie krízového stavu, ale pred sanáciou a rozvojom MHD chcelo mať k dispozícii nezávislé analýzy. Dopravný podnik si dal vypracovať tri samostatné audity, ktoré robili špecializované firmy z Prahy, Ostravy a Bratislavy. "Všetky spoločnosti majú skúsenosti z realizácie podobných auditov v dopravných podnikoch v Prahe, Brne, Ostrave, či Liberci," uviedol A. Ďurkovský. Už v pondelok 27. januára na rokovanie mestského zastupiteľstva predloží námestník primátora Karol Kolada návrh opatrení na zvýšenie efektívnosti činnosti DPB v tomto roku. "Medzi opatreniami sú aj redukcie v pláne nákladov a výnosov podniku, v oblasti ľudských zdrojov, tarifnej oblasti a oblasti prevádzky techniky," vysvetlil Milan Vajda, hovorca primátora Bratislavy.

1. Áno.
2. rýchlodráha - dráha na rýchlu (pred)mestskú prepravu osôb. Definícia teda neuvádza, že musí premávať cez celé mesto, ale len v rámci neho, prípadne po jeho predmestiach. Najdôležitejšie však je, že by preprava mala byť rýchla - čo má petržalkská trať spĺňať.
3. Nie.

Spravy z Pravdy sem treba kopirovat, lebo inak po 5 dnoch nenavratne zmiznu Uz si to zapamatajte!

27.1.2005 - Bratislava - strana 1
Na rýchlodráhu je šanca získať peniaze od štátu

BRATISLAVA Prispejú na výstavbu budúcej električkovej rýchlodráhy v hlavnom meste daňoví poplatníci z celého Slovenska? Podľa námestníka primátora Karola Koladu sa o tom rozhodne v priebehu dvoch až troch mesiacov. "Dovtedy budú známe výsledky expertíz, na ktorých v súčasnosti pracujú dve ministerstvá - výstavby a regionálneho rozvoja aj životného prostredia. Potrebné podklady sme im zaslali v minulých dňoch," vysvetlil Kolada. Ak budú vyjadrenia oboch rezortov priaznivé, rýchlodráha má podľa neho šancu stať sa takzvanou verejnou prácou. Získala by tak nárok na peniaze zo štátnej pokladnice. "Potom by sme okamžite požiadali ministerstvo financií o zahrnutie rýchlodráhy do štátneho rozpočtu už na budúci rok," potvrdil námestník. "Ak ju chceme postaviť, štát by nám na ňu mal prispieť sumou aspoň dvojnásobnou oproti tej, ktorú do nej investujeme my," mieni. Kolada argumentuje, že "už vo vládnom uznesení z augusta 2003 je zakotvené, že za predpokladu splnenia podmienok zo strany magistrátu je možné prideliť na stavbu rýchlodráhy 2,5 miliardy korún". Keby teraz vláda potvrdila ochotu finančne sa spolupodieľať na výstavbe nosného systému hromadnej dopravy v metropole, mesto by podľa Koladu peniaze mohlo "poskladať z troch zložiek" - z peňazí mestského rozpočtu, z úveru, ktorý si vzalo koncom vlaňajška, a zo štátneho rozpočtu. "Keď bude prísľub v suchu, hneď by sa mohli rozbehnúť projektové práce," tvrdí námestník. Na prvý, takmer päťkilometrový petržalský úsek od Janíkovho dvora po Bosákovu ulicu bolo pritom už v minulosti vydané stavebné povolenie. "Šlo vtedy síce o iný typ trate, ale v rovnakom koridore. Stačí vybaviť zmenu," vysvetľuje. Od Bosákovej po Šafárikovo námestie však podľa neho treba urobiť novú ucelenú projektovú dokumentáciu cez verejnú súťaž. "A na jar budúceho roku by sme mohli začať stavať," plánuje Kolada. Vybudovanie trate až do centra by sa podľa neho dalo zvládnuť zhruba za tri roky. V roku 2008 by sa súbežne mala rozbehnúť rekonštrukcia Starého mosta. "Trasu z Petržalky do centra by sme po dokončení mohli povrchovo prepojiť aspoň s hlavnými ľavobrežnými električkovými radiálami - na hlavnú stanicu, do Dúbravky a do Rače," dodal. Rozchod koľajníc sa zachová súčasný úzky, s perspektívou rozšíriť ho v budúcnosti na normálny železničný 1 435 mm. Pri dostatku financií by sa podľa neho neskôr dalo uvažovať aj o vedení rýchlodráhy pod Dunajom. Výstavbu rýchlodráhy presadilo v decembri roku 2003 mestské zastupiteľstvo. Urobilo tak po desaťročiach snáh predchádzajúcich vedení mesta vybudovať v Bratislave hĺbkové a neskôr ľahké metro. V mestskom parlamente sa však doteraz ozývajú protichodné, často odmietavé hlasy proti Koladovej schválenej koncepcii nosného systému. Otázka poskytnutia štátnych peňazí na bratislavskú rýchloelektričku je teda na stole. "Vyjadríme sa až potom, keď nám bude predložený konkrétny projekt po posúdení odbornými rezortami," povedal hovorca ministerstva financií Peter Papánek. Rovnako stručne a všeobecne zareagoval aj hovorca ministra výstavby László Juhász.

Ako budú stavať električkovú rýchlodráhu

* O jej vybudovaní rozhodlo mestské zastupiteľstvo v decembri 2003.
* Mesto na ňu v roku 2005 plánuje vyčleniť 150 miliónov Sk a v roku 2006 až 1,7 miliardy, a to z vlastných zdrojov, z úveru, ktorý získalo vlani. Aspoň dvojnásobok financií chce však ešte získať zo štátneho rozpočtu.
* Od roku 2006 asi do roku 2009 by sa mal postaviť prvý úsek od petržalského Janíkovho dvora do centra mesta povrchovo cez Starý most. Rozchod koľajníc bude "bratislavský", t. j. 1 000 mm, výhľadovo však s možnosťou prejsť na klasický železničný rozchod 1 435 mm.
* V roku 2008 sa súbežne začne rekonštrukcia Starého mosta. Výhľadovo sa však plánuje viesť trasu rýchlodráhy pod Dunajom.
* Aj centrom mesta by trať mala perspektívne viesť pod zemou. Dočasne by sa však vozne rýchloelektričky mohli na Šafárikovom námestí napojiť povrchovo na jestvujúce trate do Rače, Dúbravky aj na hlavnú stanicu.

Autor: Soňa Pacherová

Chcem sa spytat par veci:

1.) Bude trat v Petrzalke realne prepojena s ostatnou tratou ? Cize - bude teoreticky historicka T2 ev. c. 215 z Krasnan prist po vlastnej osi do vozovne Janikov Dvor ?

2.) Preco sa tu hovori o nejakej rychlodrahe ? Pod pojmom rychlodraha si rpedstavujem nieco, co bude premavat po celom meste a nielen po ghete. Tam tych novych vozov bude skoda.

3.) Planuje sa vystavba trate na Pribinovu ulicu, okolo divadla az k 5. mostu ?

Dakujem.

http://dennik.pravda.sk/sk_dennik.asp?r=Cbratislavab&c=bratislavab_1_4&iddiskuse=skd57800

Pekne si to napisal.

Tam žiadny Siemens nebol:-P.

Klub spoluorganizoval 75 rokov a-busov (DOD vo vozovni Kraksňany), klub sa verejne angažoval na odoborných diskusiach o nosnom systéme v BA a tiež prispel k tomu, že ktorá koncepcia vyhrala, členovia klubu písali pod hlavičkou klubu postrehy a názory (hlavne na budúcnosť NS) do Novín, členovia klubu zabezpečovali posádku historických električiek počas väčších akcii, klub bol spoluúčastný na organizovaní dní bez áut (spolu s Bicybou), klub si vo svojom kruhu pripomenul výročie 10 rokov T6, členovia klubu ho zviditeľnovali v Košiciach, Prešove, Žiline, Ostrave (tam vďaka nemenovaným dvom štrajkujúcim členom aj negatívne), v prípade záujmu môže spoluorganizovať aj 110 rokov MHD (električiek) v Bratislave. Klub nedisponuje vlastnými priestormi, ale disponuje vlastnou knižnicou a vydáva príležitostné tlačoviny. To všetko popri hlavnom poslaní združovať záujemcov o históriu a súčasnosť MHD. (Históriu a súčasnosť preto, lebo takáto MHD v BA nemá budúcnosť (pozn. red. ? ))

No v Ružinove veru za noc viac ako 1 cm nenapadlo..

Vcera v nejakom spravodajstve vraveli ze sa BA neboji snehu a tesi sa na sneh. Predpovedali ze napadne tak 1 cm snehu cez noc. Pekne ich meterologovia sfukli potom. Kto mal pravdu je teraz vidiet ,kolabujuca doprava, nefungujuca MHD a nevraviac o nezvladnuti situacie ?

Ja som pocul taku verziu o tom nadchode ze ked dosli pani od Siemensu? a chceli zapojit cele vyhrievanie a uvideli tu kvalitu prac, tak si zobrali svoje fidlatka a odisli ?

Samozrejme, že vyhrievanie nadchodu na Predstaničnom námestí fungovalo. Potom vďaka socialistickej kvalite prác do asfaltu prenikla voda, vo vnútri zamrzla, roztrhala špirály...
Zastávky nikdy zospodu úmyslene vyhrievané neboli ale občas sa stane, že zastávka náhodne stojí na nie veľmi dobre izolovanom teplovode, tak potom je aj vyhrievaná:-P.

Raz som niekde pocul ,ze vraj niektore zastavky boli zo spodu vyhrievane neviem ci to bol len experiment obdobne ako experiment vyhrievania mostu na predstanicnom(mimichodom tam to nikdy ani nefungovalo ? ) , ale napad to nieje najhorsi ?