Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Vážení páni Žinčicovia

Pamätáte sa ešte na jeden z nespočetných trefných výrokov géniov slovenského humoru Milana Lasicu a Jula Satinského „Kto chce byť ministrom, nech sa prihlási u súdruha Žinčicu“ ? Ľahkou parafrázou môžeme opustiť vody minulé a preplávať do súčasnosti : „kto ešte neupravil ceny, nech požiada o vydanie nového cenového výmeru samosprávny kraj“. Aj vám sa zdá, že súdruh Žinčica na samosprávnom kraji stále funguje ? Že má neustále to „správne myslenie, pevné postoje“ a guľatú pečiatku, ktorú v správnej dobe „prdne“ na správne miesto ?
Nič nové, perióda sa opakuje. Máme to tu zas. A pri inflačných perspektívach to tu bude opäť. A tak dokola. Hrajú s nami kolo-kolo mlynské. Dopravný podnik Bratislava i samosprávny kraj. Len cena lístka sa zvyšuje a biletár si mädlí ruky. Tento krát „len“ o mieru inflácie meranú spotrebiteľskými cenami, t.j. v priemere o 9 percent. Generálny riaditeľ Dopravného podniku Bratislava Ján Zachar označil za hlavné dôvody, ktoré viedli k zvýšeniu cien cestovného v MHD, opatrenia vlády a zmeny v daňovej legislatíve. Pekné a racionálne a kopírujúce celkový trend zvyšovania cien všade a vo všetkom. Skutočne hodné myslenia súdruha Žinčicu. A čo občan. Z hľadiska uvádzaných dôvodov čo môže (si) zvýšiť ? Krvný tlak, adrenalín, cholesterol, žlč, či nedajbože prst ? Ale do akej výšky ? Do výšky miery inflácie – 9 % ? A má o to požiadať súdruha Žinčicu na samosprávnom kraji ? Všetci kompetentní Žinčicovia však (nielen) tento krát benevolentne a veľkoryso umožňujú občanovi prekračovať túto hranicu.
Ako by toho nebolo dosť, akoby neexistovali mantinely. Ožobračovanie pokračuje odvšadiaľ, zo všetkých smerov. Niekde v duchu legislatívy a opatrení vlády je možné všetko, inde v životnej (r)niti občana to nie je možné, nie sú (stále) zdroje. Poslanci, sudcovia, ústavní činitelia si kľudne idú upravovať platy na základe viacročných mier inflácie a občanom „inflačné“ neprináleží. Nezaslúžia si. Sú oni (Žinčicovia) vôbec v obraze, že napr. zamestnanci vo verejnej a štátnej sfére nemajú najmenšiu šancu uvidieť niekoľkoročné spätné „svoje inflačné“, ani keby navštívili očnú optiku ?
Ale to im nehrozí. A tak Dopravný podnik s požehnaním samosprávneho kraja, magistrátu, či mestského zastupiteľstva si „koná“ len to, čo „musí“, aby prežil. Či prežije občan, ich nezaujíma. Ale malo by. Ak totiž neprežije, neviem komu budú tie „úžasné služby“ poskytovať. Možno že konečne sebe samým. Aspoň sa raz tou dopravou zvezú a zistia jej „vynikajúcu“ úroveň. A zbadajú a pochopia svoju chybu, že ju nemali zvýšiť o 9 % ale aspoň o 90 %. Takýto krok by bol systémový s okamžitým účinkom. Vylúčia z nej hneď cestujúcu verejnosť a nebudú mať problémy s frflajúcim obyvateľstvom a riešením nákladov a úrovne dopravy.
Neviem, aspoň mi nie je známe, či a kedy tento monopolný dopravný moloch socialistického typu za účasti samosprávneho kraja urobil vo „svojej“ firme kvalifikovaný a nestranný audit a hľadal riešenie na znižovanie svojich nákladov a vytváranie racionalizačných opatrení i riešenie na zvyšovanie úrovne a kvality poskytovaných služieb. Ako pokazená platňa neustále hovoriť o zvyšovaní nákladov a znižovaní tržieb bez sebareflexie, bez hľadania ciest a opatrení vo vlastnej kuchyni, bez pozametania si pred vlastným prahom, je len obyčajnou (s)prostou ignoráciou objektívnej reality a požiadaviek i potrieb cestujúcej verejnosti. Nedá mi, ale pohľad na administratívnu budovu generálneho riaditeľstva Dopravného podniku Bratislava, mi okamžite evokuje paralelu siluety budovy STV, akú nemá ani americká CNN. Ak toto sú cesty znižovania (režijných) nákladov, tak pripúšťam, potom tomu nerozumiem. Nerozumiem ani tomu, prečo má tento neschopný moloch na poskytované služby „doživotne“ monopol. Čo robí a kde je protimonopolný úrad. Prečo by aj v tejto oblasti nemohla pôsobiť konkurencia. Alebo je to úmysel ?
Je skutočne lumen ten, kto dôsledky ekonomického vývoja v krajine kopíruje len zvyšovaním cien poskytovaných služieb bez pridania adekvátnej kvality (hodnoty) a zaslúži si skutočne najvyššiu manažerskú funkciu v danej organizácii. Analýzy totiž jasne ukázali, že od posledného zase tak prepotrebného a „odôvodneného“ zvýšenia tržby nevzrástli, ale naopak a malo za následok pri úbytku cestujúcej verejnosti akurát ďalšie roztáčanie cenovej špirály. Týmto „mysliteľským postojom a tvorivým postupom“ sa akurát podarilo odradiť časť občanov od poskytovaných služieb a prijať iné alternatívne spôsoby dopravy. Neviem, či všetci títo súdruhovia Žinčicovia majú zanalyzované, aké to malo (a má a bude mať) dopady napr. na životné prostredie (zvýšenie počtu automobilov a náväzne z toho exhalátov, dopravnú situáciu v meste, nehodovosť, úrazovosť, zvýšenie používania bicyklov ako dopravných prostriedkov na mestských komunikáciách v nezdravom ovzduší pri absolútne nevyhovujúcom počte a dĺžok bicyklových trás atď., atď.). Porovnávajú (si) napr. ceny cestovných lístkov vzhľadom ku kvalite poskytovaných služieb a obsluhovaných km v jednotlivých veľkých okolitých mestách európskeho regiónu (Praha, Viedeň, Budapešť...) a vedia vysvetliť, prečo práve Bratislava je na tom cenovo najhoršie ? Aká je aj napr. ekonomická motivácia občana si kúpiť celoročný cestovný lístok, keď oproti zrátaným sumám za jednotlivé štvrťroky ušetrí pár korún, pričom vlastne úveruje dopredu „zadarmo“ spomínaný moloch. To je skutočne unikátny marketingový ťah, na ktorý treba študovať minimálne pár rokov na renomovanej vysokej škole.
Samozrejme to sú pre socialisticky mysliacich Žinčicov veci podružné a pri neobmedzenej a súhlasnej vôli radných sa môžu donekonečna hrať na vlastnom piesočku. Nebuďme potom prekvapení, keď napr. po prepojení Petržalky s mestom rýchlodráhou prídu na tému dňa opäť tie isté a tak isto zdôvodňované nevyhnutné opatrenia.

Pri komunálnych (ale aj pri akýchkoľvek iných – parlamentných ...) voľbách do samosprávnych, mestských i miestnych orgánov všetci pri kortešačkách sľubujú občanovi, ako sa budú snažiť riešiť veci v jeho prospech, ako na neho nezabudnú. Ako s ním súcitia a chápu ho. Sčítaním hlasov a uzatvorením volebných miestností skutočne začínajú veci riešiť – vo svoj prospech.

Jeden politik zo žinčicového súdku (ktorý sa snáď už raz konečne ocitne na smetisku politických dejín) veľkohubo vyhlasoval – je po voľbách, zvyknite si. A vyzerá to tak, že všetkým týmto Žinčicom vyhovuje, že je po voľbách a zvykli sme si. Alebo si konečne už raz nezvykneme ?

Alebo ešte ináč, znova vypožičanými slovami L&S : „Pozde riť biť, keď sa posrala“.


Česť vašej ničím nerušenej statočnej práci



V Bratislave 26.4.2004 Ing. Miroslav Daniš