Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

okrem IC Hron

Ked uz tu debatujeme o vlakoch, nahodou som narazil na stranku s odkazmi na weby svetovych zeleznic: http://www.railjournal.com/li
nks/major.html
Napr. po kliknuti na prislusnu linku sa objavi cestak Rumunska

To je vecou obchodnej politiky ZSSK, ale je to tak.

Nepochopil, nema zmysel vysvetlovat

Re #17388 Martin Fundárek: Na Slovensku ma take vozne napr. IC 530/531 Hron (Bratislava - Galanta - Surany - Levice - Ziar nad Hronom - Zvolen - Banska Bystrica)

Re #17390 Andrej (Anndy008): Kratke useky: Kosice - Kysak (Tatran alebo Krivan, neviem presne ktory), Banska Bystrica - Zvolen, Zvolen - Ziar nad Hronom (Hron)

No neviem - nexcelo sa mi to pausalne prepocitavat. Pamtam si, ze volakedy - mozno dva roky dozadu, to bolo tak, ze bolo zakl cestovne podla km, potom priplatok za R, a za IC/EC dalsi priplatok.

Teraz som pozeral, ze na EC/IC su osobitne cenniky podla poctu km. Tak isto ako na obyc. R. Kdezto R je podla km, ako OS a potom priplatok za R, tak u EC/IC je to len podla km.

Co plati plosne vsade je, ze 1Tr. je vzdy +50% z ceny 2Tr.

Ono sa tazko porovnava na kratke vzdialenosti, lebo napr. IC najblizsi stoji az v ziline (ak nahodou uz nie aj v trencine) co je dost cez 100km, resp. 203km. A tak isto sa s EC odviezt menej, ako 40km sa snad ani u nas neda - tak max BA-Kuty, alebo Ba - Sturovo (co je ale dalej, ako 40km).

Ale ked si clovek porovna 2Tr.:
BA-Zilina - obyc. R-242,- aj s DPH. IC - 313,- co je rozdiel 71,- SKK.

BA-KE - 445km - R - 476,- IC - 560,- - rozdiel 84 SKK

Co ma zaujalo - pri EC/IC je v polozke cenniku - 451 a viac km - jednotna cena. A pri obycajnom je nejaka za kazdych zacatych 50km. Asi to bude tym, ze EC, ani IC u nas na dlhsej trati nejazdi a ked si kupujete listok na EC, iduci cez viacere krajiny platite podla tarify daneho prepravcu v danej krajine, resp. len na uzemi SR sa pocita podla cenniku ZSSK.

sorry, za offtopic

Ale nooo, sak dockaj casu, vsetky updaty raz uvidis

Našťastie sa používajú iba v medzinárodnej preprave (v domácich IC je vagón buď celý fajčiarsky, alebo celý nefajčiarsky).

vravis ze ist vlakom s bratislavy do ziliny je vyhodnejsie ked to vezmes ICckom cez kosice ?

Jasne, ze je kupe lepsie, da sa do neho lahnut (Teda aspon do starsich typov s lavicami, nove so samostatnymi sedackami sa na tento ucel nehodia ...)

Konstatne priplatky iz nie su hodne dlhu dobu (vyse roka) - cim ides dalej, tym vacsi IC/EC priplatok. Ale plati, ze dlhsia cesta je vyhodnejsia....

hmm to verim, ja som sa s tym este nestretol . Sa priznam, ze sa asi rozmaznavam a kedze nemusim casto chodievat vlakom, tak si zvacsa priplatim za 1Tr. a tam aj tak skoro nikto nejazdieva. A castejsie, ako IC pouzivam EC a tam su zvacsa 1Tr. ako kupatka klasicke - ale s vacsim komfortom, takze tam je to idealne - clovek je sam v kupe -nikym neruseny a pohoda.

Celkovo sa mi moc nepaci trend velkopriestorovej kabiny, skor sa mi pozdavaju kupe.

J: konkretne v DPB nedosahuje strata zo zliav ani 300 mil, zvysnych 700 mil Sk je z obsluhy uzemia. V MHD prevadzkovanych SAD sa da povedat ze strata je len zo zliav.

Cena vykonu by mala zahrnat naklady, odpisy a primerany zisk (na obnovu vozoveho parku). Objednavatel by mal uhradit celu stratu. Tak to bolo pri teple. MF SR urcilo podmienky, OU schvalil cenu a danovy urad vyplatil dotaciu.
Dopravcovia znizuju nepokrytu stratu ziskom z inych cinnosti a zanedbavanim obnovy.

DPB je iny pripad, majitel = objednavatel takze odpada zisk aj odpisy. Totiz kapitalova dotacia ma len pomahat dorovnavat nizke odpisy (vozy su prevazne po zivotnosti) a ucelovo na nove trate ci nizkopodlaznost. Zaklad obnovy z vlastnych prostriedkov maju zabezpecit odpisy (danove/uctovne).

Niektore IC vagony maju tu nevyhodu, ze je cast pre fajciarov a nefajciarov je oddelena len plexisklom bez dveri - pri tomto type sa uz o cistote (vzduchu) neda hovorit

aby bolo jasne - na IC je deregulovana v podstate iba vyska IC priplatku. Cestovne bez priplatku (km tarifa) je rovnake ako pri klasickych rychlikoch.

A ten klimatizovany vozen v IC Ruzin zrejme suvisel s tym, ze im v BA (resp. KE, neviem, odkial si siel) napr. ostal jeden docasne pokazeny vozen a po oprave ho potrebovali surne previezt na druhu stranu republiky. Ono sa totiz neraz stalo, ze v IC suprave boli jeden-dva vozne klasicke stare kupe, dokonca s 8(!) sedadlami v jednom. Dovod - klimatizovane vozne boli pokazene (asi odisla klima), tak ich nezaradili.

Neviem presne, ale vzhladom na nasu krajinu to je naahodicka

heh - nie je -je tam len nejaky smiesny priplatok na IC/EC - ktory je samozrejme tym smiesnejsi, cim dalej ides - lebo je myslim konstatny.

Ale po pravde - cestovanie IC/EC sa da konecne nazvat kluturnym cestovanim. Je to ciste, pohodlne rychle. Clovek sa konecne neciti, ako prasa, ked vylezie z vlaku. Keby este tak obycajne rychliky vyzerali - bol by som spokojny... Tam sa to da ako-tak nahradit prvou triedou, ale este to nestoji za ten priplatok.

Ozaj - minule som siel obyc rychlikom (myslim, ze to bol R600 Ruzin) a mal jeden vozen 1tr. klimatizovany cisty a pohodlny - defatco ako IC. A neviete tu niekto - je to len nahoda, alebo to zacina byt trochu aj zvykom? Diky.

A porovnaj si cenu listka v ICcku a cenu normalneho listka.. az taky velky rozdiel tam nie je...

Ad Hodžovo: Keď som bol prvý raz v živote v Bratislave (1995), prvý predpredaj CL, ktorý som zažil bol práve podchod na Hodžovom nám. Pomaly ešte ani nie hodinu v BA a už na mňa spravil dojem doslova prudký konflikt medzi jednou cestujúcou a pracovníčkou DPB. Konflikt spočíval tuším v tom, že pracovníčka DPB odmietla cestujúcej vydať žiacky mesačník pre jej syna s odôvodnením, že sú letné prázdniny a teda jej syn momentálne nie je žiakom ZŠ (!) Odkázalu ju na september a do tej doby poradila zúfalej matke, aby jej syn používal jednorazové CL. "Nechápavá" matka nevedela pochopiť, že jej syn počas júla a augusta nie je žiakom ZŠ a tak sa hádala a hádala a hádala... "Neomylná pracovníčka DPB sa hádala a hádala a hádala... A ja som sa čudoval a čudoval a čudoval...

Neviem, ako si to myslel, ze "stat navrhuje mestam zvysit dan z nehnutelnosti". Dost nestastna formulacia. O dani z nehnutelnosti pojednava zakon 317/1992 Zb. Ten urcuje hornu hranicu dane z nehnutelnosti, odstupnovane je to tusim podla velkosti obce. Takze nie je problem v tom, ze by sa mestam nechcelo dan zvysovat. Ono by sa aj chcelo, ale najprv by sa musela schvalit novela zakona, inak to nejde.