Reakcia na: drink #42432:
1. Ja si zas myslím, že už je neskoro a je naozaj najvyšší čas prestať stále hľadať nejaké dočasné riešenia, ktoré sa stanú trvalými provizóriami.
2. Práve pre okolie BA by tento systém mal značný prínos, ak máš na rýchlom dopravnom systéme napojené všetky dopravné prístupové body do mesta, je to výrazné zlepšenie. S-bahn musí riešiť železnica. Neverím príliš predstavám o tom, že "vlak podzemnej dráhy bude chodiť do Pezinka", pre každý druh dopravy je vhodné iné vozidlo a takéto kombinácie sú dosť divoké.
3. Prvá etapa je vo všetkých variantoch dosť nepresvedčivá, rieši iba Petržalku. Preto ju treba riešiť spolu s druhou etapou. Nemyslím si ale, že električková verzia je lepšia ako dočasný prestup v meste. Cca. 30-40% cestujúcich ide do centra, čiže nepokračuje ďalšou dopravou. Tí ostatní prestúpia, ale to nevidím ako problém (a naopak nevidím neprestupovanie ako výhodu električky, pretože cestujúci si to odstojí na inej zastávke, namiesto toho, aby sa dostal do uzla, kde má väčšie možnosti). Električková verzia má okrem toho veľa iných problémov, ale najdôležitejší z nich je, že bude blokovať výstavbu ďalších etáp.
4. Trasa A je z viacerých hľadísk menej dôležitá. Je pravdou, že hlavné dopravné nároky sú generované z okresov II. a V., ale je tam viac dôvodov.
- trasa B vyrieši dopravu z Petržalky, ale zároveň zabezpečí rýchlu dopravnú obsluhu Hlavnej stanice, perspektívne aj Filiálky a dôležitého budúceho prestupového uzla - ŽST Petržalka-zastávka, plus výhľadovo aj letisko. Dobuduje sa veľmi dôležité a chýbajúce priame spojenie Hlavná stanica-centrum a tiež Hlavná stanica - Trnavské mýto. Toto sú trasy, ktoré sa nedajú povrchovou električkou dobudovať a chýbajú.
Trasa B má dva problémiky - nezachytáva autobusovú stanicu (ide však pomerne blízko - dá sa zriadiť shuttle doprava), a stanica na Trnavskom mýte je vzdialená od Račianskeho mýta (ale záleží od riešenia dopravných vzťahov Filiálka - Predmestie).
- trasa A by mala riešiť dve pomerne dobre fungujúce radiály (na ktorých je preferencia riešiteľná) z lokalít, kde sa nepredpokladá nadmerný rast obyvateľstva, najzaujímavejší z nej je úsek, kde opäť chýba električková trať - v zásade pozdĺž Karadžičovej. Tu sa síce koridor bývalej železničnej trate čiastočne zastaval (aj keď sa stále tvrdí že rezerva tam je, ale nezdá sa mi to), ale aj tak by sa trasa ešte dala realizovať napr. formou plytkého zapustenia pod terén a podzemné úseky tu nebudú príliš dlhé. Navyše táto trasa čiastočne obchádza centrum, čo by znamenalo jej menšiu "popularitu". Z toho mi vyplýva, že podzemná električka (alebo pre-metro) by tu mohla byť vhodná.
yale
V sucasnosti je v BA trvalo pritomnych (teda nielen obyvatelov) cca 600-650 tisic ludi, z toho 140 tis. dochadza.
Cize pocitat s tym, ze v priebehu 20-30 rokov sa tento pocet zvysi o 100 tisic, nie je az take problematicke. Okrem toho sa zvysuje hybnost obyvatelstva a je mozne predpokladat, ze region Bratislavy sa bude postupne rozsirovat.
Preto hlavna poziadavka na nosny system nie je zabezpecenie dopravy zo sidlisk (s vynimkou Petrzalky), ale vytvorenie rychlej a spolahlivej dopravnej zbernice prechadzajucej centrom a spajajucej co najviac dopravnych bran do regionu.