Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Suhlasim, ze doprava na kratke vzdialenosti vramci centra (zatial) nie je priorita. (Zatial preto, lebo s postupnym vylucovanim individualnej a automobilovej dopravy -- v co silne dufam! -- bude prirodzene silniet aj dopyt po tomto smere dopravy a nerad by som dopadol tak, ako v Prahe, ked v centre mas zvacsa len dve alternativy: sfarat do metra alebo sa vybrat peso, pricom obe su casovo silne neefektivne.) Ale nic to nemeni na fakte, ze aj so sucasnou elektrickovou sietou v centre by sa dala vyrazne skvalitnit doprava zmenou linkoveho vedenia a vybudovanim prestupnych terminalov s mensimi nakladmi a rychlejsie, nez bude vobec mozne zacat nosny system v centre umiestnovat pod zem. Linkove vedenie podla mna ani tak nezavisi na (ne)existencii nosneho systemu, ako na jednom oddeleni v DPB a vari v este vyraznejsej miere na iniciativach roznych poslancov mestkeho a miestnych parlamentov. (Iniciativny blbec je horsi, nez triedny nepriatel...)

Odvážim sa tvrdiť, že v KE je lepšie zorganizovaná nočná doprava. V BA je totiž kopec liniek ale len 3 odchody za noc (23:50, 1:05, 3:25), pričom denná doprava končí už okolo 23:00. Radšej bysom zniesol polovicu nočných liniek, ktoré by celé mesto preštrikovali s o polovicu dlhšou jazdnou dobou ale chodili by po pol hodine.

A okrem toho je aj polonofil, hungarofil, helvetofil a vlastne all_except_bohemofil:-P. Ale inak na jeho definíciu poznám aj krátky, výstižný, jednoslovný výraz ale to by mi tu zase niekto vynadal, že urážam:-D.

Myslíš si, že terajší primátor chodí MHD? ? Silne pochybujem! ?

Napadá ma preferencia, ale ani tá sa nedá urobiť všade. ?

s tými povrchovými trasami v centre pre "rýchlo-čokoľvek" je to ťažké... najmä ak sa zastavajú aj prirodzené koridory (napríklad po železničných tratiach).
Podzemnému vedeniu by som sa nebránil, mimoúrovňové križovanie na estakáde tiež nie je lacné. Rýchlostná trasa na povrchu bude tvoriť dopravnú bariéru kdekoľvek (alebo nebude rýchlostná).

Ak sa nebude riešiť nosný systém podzemnými trasami, potom jediná ambícia "rýchloelektričky" bude, ako sa bez väčšej ujmy pomaly, ale aspoň plynule preštrikovať cez centrum.

Čo by sa mohlo dať robiť na povrchu? Nosný systém určite nie, ale aspoň niečo by sa dalo urobiť. Ak sa uskutoční mnou predpokladaný scenár (t.j. petržalská električka zastaví výstavbu segregovaného nosného systému na ďalšie dekády), bude potrebné aspoň
- vylúčiť tranzitnú dopravu z užšieho centra: Vajanské nábrežie od nám. Ľ. Štúra až po Šafárikovo námestie (po výstavbe mosta Košická a diaľnice Einsteinova bude tranzitná trasa vedená cez Petržalku), Štúrova, Kamenné námestie, nám. SNP, Špitálska - samozrejme, autá v niektorých trasách budú chodiť - do garáží, dopravná obsluha atď. - ale trasy nesmú umožňovať tranzit. V prípade dostavby trate ďalej cez Dostojevského rad by doprava bola obmedzená aj na úseku Dostojevského (ostatná doprava z Nív odkláňaná na Landererovu a most Košická)
- preferencie a iné úpravy pre zabezpečenie plynulosti MHD. Tam, kde sa nedajú z trasy vylúčiť chodci, aspoň ich "regulovať" stavebnými prvkami tak, aby nebehali po celej trati. To je problém napr. Obchodnej.
- aj napriek Allianzu, stále by sa dala realizovať trať v línii Dostojevského/Karadžičova až po Filiálku (s možným pokračovaním ďalej)

Z toho vychádza, že smer západ- (severo)východ by na tom nebol tak zle, ale úplne chýba možnosť povrchovo riešiť dopravnú os trasy B - teda severo-južné vedenie. Z toho mi naozaj vychádza oprávnenosť požiadavky na kompletné riešenie trasy B od začiatku.

Štefánikova a Šancova sú obsadené pre cestné okruhy a ani po dostavbe Severnej tangenty nemožno očakávať také zníženie záťaže, aby bolo možné cez ne viesť povrchovú trasu. Naopak stavba tangenty je príležitosťou pre výstavbu podpovrchovej trasy, inak sa na povrchu naozaj veľa nedá urobiť - a vyzerá to tak, že ani Fakultná nemocnica v dohľadnej dobe nespadne, aby uvoľnila trasu pre zaústenie priečnej osi na Šancovú.

Do tej doby, na rýchly prechod centrom Bratislavy najlepšie použijete športovú obuv zn. Nike...

S tou flexibilitou, šírkou siete atď. máš pravdu - ale to nehovoríme o nosnom systéme, ale o klasickej vnútromestskej električke, ktorá nemá (na rozdiel od rýchleho kapacitného systému) problém stáť pri každej vŕbe a je k nosnému systému vhodnou doplnkovou dopravou. Centrum Bratislavy vzhľadom na svoju veľkosť zrejme prednostne nepotrebuje riešiť problém dopravy "hop-on hop-off". Naopak si myslím, že ak by sa začal riešiť nosný systém, objavil by sa jasný princíp organizácie pre ostatnú dopravu a začalo by sa logicky "upratovať" celé linkové vedenie v BA. Systémy hub-and-spoke sú pri vyšších dopravných nárokoch prevádzkovo výhodnejšie ako point-point, nemusia ťa dopraviť po optimálnej trase, ale pri raste nárokov v určitom momente treba urobiť zmenu.

Nosný systém zabezpečuje rýchlu dopravu v najviac zaťažovaných smeroch nielen do centra, ale aj cez centrum do ďalších lokalít s vysokými dopravnými nárokmi - a samozrejme spojenie medzi dopravnými uzlami.

Takže to nie je o výhode alebo nevýhode električky, tu hovoríme o inej úlohe dopravy. Otázkou tiež je, čo potom považujeme za električku, lebo to isté vozidlo môže na trati iného charakteru spĺňať inú úlohu (aj keď horšie, či lepšie).

Ved hovoril, to ti predsa nikto neberie, ja len tak - ze to konecne vyslo v najcitanejsom denniku ?

COLOR:A nehovoril,resp.nepísal som to o tom plyne už dávno?A to,že sa plynosmradobusy už zaplatili,budem veriť až keď pán Zachar predloží detailnú analýzu,ktorá bude zohľadňovať aj vyššie náklady na údržbu plynosmradobusov,zvýšenú spotrebu oleja,dojazdy na plničku,vynechané spoje a vypravené zálohy za zeleniny,ktoré museli prerušiť výkon služby za účelom tankovania atď.

Posledne dva dni som nemal cas, chut a silu tuto diskusiu nejako monitorovat a reagovat, tak teraz vsetko naraz.

Re #37449 yale: Ale to je sposobene najma sucasnym linkovym vedenim, ktore tu nikto neobhajuje. Ak pojdu na karlovesku radialu len dve linky (jedna do Dubravky, druha do KV), obe s hustym intervalom (povedzme 3 minuty v spicke), je ti z duse jedno, kde sa v meste postavis, lebo elektricka tvojim smerom ti pride rychlo a ak nahodou potrebujes ist tou druhou, vies, ze do 90 sekund prestupis. A nehovor mi, ze ked to mas napriklad blizsie k Obchodnej, ze za tych 90 sekund, co stravis prestupom, by si sa bol schopny dostat napriklad na Spitalsku. To je presne vyhoda elektrickoveho systemu -- ze je daleko flexibilnejsi, nez zeleznicny (metro, rychlodraha, whatever) a dokazes vytvorit sirsiu siet a efektivne tak pokryt vacsiu plochu a dopravu spravit pre cestujuceho pohodlnejsou, ked ma viacero moznosti, kde nastupit, a nemusi pochodovat k jednotlivym relativne daleko postavenym staniciam.

Re #37461 m@rtin: S tym, co pises, sa neda nesuhlasit, len vetu "Výhodou hloubených tunelů je ještě podstatně levnější vybudování." mam pocit, ze poprela vystavba IV.C2. Ma naplanovany vyssi rozpocet, nez IV.C1, ktore bolo takmer komplet razene, s prechodom pod Vltavou a este s jednou relativne hlbokou stanicou. Skutocne su pri tom metre do poli nejake sialene zlozite podmienky, ze sa stavba hlbenou metodou ukazuje taka draha? Zaujima ma to, lebo v tych koncinach Prahy som mozno nikdy v zivote nebol a nikde som nenasiel vysvetlenie, preco ma byt IV.C2 drahsie, nez IV.C1, ked je stavane jednoduchsou metodou a este je aj kratsie. Kvoli tej jednej stanici naviac?

Re #37486 Janči: Ty si kus *****a, s tebou sa fakt nema zmysel bavit.

Re #37488 Janči: Ked pojdes k ocnemu, zacnes si liecit svoju vlciu tmu, nasledne zacnes pracovat na svojej dyslexii a budes schopny aspon precitat a pochopit to, co tu ludia pisu, tak, prosim, mozes pokracovat vo svojich fundovanych vyjadreniach. Ja som reagoval na vystavbu hlbenych tunelov, ty si zacal nieco trepat o razenych, pricom si evidentne ani nedokazal rozlisit medzi hlbenym a razenym tunelom...

Re #37526 Max: Photshop? Na schemy a grafikony? Neblazni, len to nie! Nejaky poriadny vektorovy graficky program.

Re #37534 Papyr: Ved to je nejaky slovensky pribuzny -- istropoliso- a slovakofob, prago- a bohemofil.

Re #37552 ufo: No tusim vtedy bola dajaka sutaz, ze ktora skola vyzbiera hmotnostne najviac baterii, tak sa cinil.

A vsetko najlepsie. Ako iMHD, tak Karolom. Hoci s oneskorenim.

Urcite by to bolo skvele,ale v dohladnom case nerealne.Ved aj na tu elektricku a ine priority si musi mesto pozicat 4 mld. korun! ? To sa ma ako zadlzit tak,ze aj krachne ako Kosice po Schusterovi?Aby si sa potom necudoval! ?
Mne ide o riesenie lacneho a NEHLBENEHO prechodu cez centrum,aby to bolo aj v dohladnom case realizovatelne... ?
Niekedy aj malickosti mozu vela zlepsit.Skus aj ty daco vymysliet! ?

A nebolo by lepšie súčasne budovať aj električku aj tunely pod zemou?

A čo takto zrolovt celú stránku až nadol??? Bol by si si prečítal kopu zaujímavých informácii a hlavne to, že TOTO NIE SÚ STRÁNKY DPB.

Keď už ot om hovoríme, nedal by sa ten text "Stránky imhd nie sú stránkami Dopravného podniku Bratislava a.s." premiestniť nad Pridanie príspevku?

Aj Tebe prajeme prijemne straveny koniec tyzdna a nadherny weekend!

? chodte do ****! trhnite si! načo to stale ide hore tie sumy lístkov? naco? vsak to je moc! a co je moc to je moc! a este nieco...rezízori su *****i!!!!!!

? no tak toto je strasné!!!! nenávidim tento podnik. mali by sme vytvorit nový dopravný podnik! toto čo si dovoluje je strasné! prepocitajme si to! v autobuse je 50 ludi, čo si kupia listok a spolu v 1 buse je 1000 sk a predstavte si ked stale je tam tolko penazi...v podstate vobec nemusia zamestnavat tolko ludi co tam kavickuju a hovno robia!!!
mali by sme im zhodit hrebienok!!!!!

Ehm, webmaster bratislava.sk alebo spolocnost STORIN asi nepozna nastavenie kodovania, takze este raz:

Zelené autobusy sú ohrozené! Zemný plyn pre dopravné podniky zdražel o 60 percent

(04.11.2004; Nový Čas; s. 11; Marcel Lincényi)

BRATISLAVA - Vedenie Dopravného podniku Bratislava (DpB) má vážne problémy. Spoločnosť prerobila vyše 160 autobusov z naftového na plynový pohon. Slovenský plynárenský priemysel však v týchto dňoch zvýšil cenu plynu do autobusov o dve tretiny! Aký o čaká "ekologicky priateľské" zelené autobusy?

Stlačený zemný plyn zdražel o 60 percent, propán-bután o pätinu. Namiesto 10.20 Sk teraz musí DpB za kubík plynu zaplatiť 17 Sk. "Cenu zemného plynu sme garantovali dopravným podnikom tri roky, lehota však vypršala," informovala hovorkyňa Slovenského plynárenského priemyslu Dana Kršáková. Zvýšenie cien odôvodnila nárastom cien ropy na medzinárodných trhoch. "V roku 2005 sa nám zvýšia náklady na pohonné hmoty pre 101 autobusov prerobených na plynový pohon o 60 percent," reagoval na vzniknutú situáciu riaditeľ ekonomického rezortu DpB Viliam Majda. Vedenie podniku muselo 17-milionovú položku zapracovať do plánu nákladov na rok 2005. Generálny riaditeľ podniku Ján Zachar však ubezpečil, že zvýšené náklady sa neprejavia na zdražovaní cestovného. Fakt je však ten, že v posledných rokoch sa zdražovanie palív premietlo vo zvýšení cestovného vždy k prvému máju.

Návratnosť plynofikácie autobusov

Podľa generálneho riaditeľa DpB Jána Zachara sa investície do plynofikácie v roku 2001 vrátili už dnes. Návratnosť nákladov bola vypočítaná na tri roky pri sólo autobusoch a na štyri pri kĺbových. "V prípade, že SPP postaví v roku 2005 novú plničku na plyn, otvára sa možnosť ďalšej plynofikácie asi stovky autobusov, resp. nákupu nových vozidiel na toto palivo," dodáva Zachar.

Na webe to nie je, takze nasleduje prepis:

(04.11.2004; Nový Čas; s. 11; Marcel Lincényi)

BRATISLAVA - Vedenie Dopravného podniku Bratislava (DpB) má váľne problémy. Spoločnos» prerobila vyąe 160 autobusov z naftového na plynový pohon. Slovenský plynárenský priemysel vąak v týchto dňoch zvýąil cenu plynu do autobusov o dve tretiny! Aký o čaká "ekologicky priateµské" zelené autobusy?

Stlačený zemný plyn zdraľel o 60 percent, propán-bután o pätinu. Namiesto 10.20 Sk teraz musí DpB za kubík plynu zaplati» 17 Sk. "Cenu zemného plynu sme garantovali dopravným podnikom tri roky, lehota vąak vyprąala," informovala hovorkyňa Slovenského plynárenského priemyslu Dana Krąáková. Zvýąenie cien odôvodnila nárastom cien ropy na medzinárodných trhoch. "V roku 2005 sa nám zvýąia náklady na pohonné hmoty pre 101 autobusov prerobených na plynový pohon o 60 percent," reagoval na vzniknutú situáciu riaditeµ ekonomického rezortu DpB Viliam Majda. Vedenie podniku muselo 17-milionovú poloľku zapracova» do plánu nákladov na rok 2005. Generálny riaditeµ podniku Ján Zachar vąak ubezpečil, ľe zvýąené náklady sa neprejavia na zdraľovaní cestovného. Fakt je vąak ten, ľe v posledných rokoch sa zdraľovanie palív premietlo vo zvýąení cestovného vľdy k prvému máju.

Návratnos» plynofikácie autobusov

Podµa generálneho riaditeµa DpB Jána Zachara sa investície do plynofikácie v roku 2001 vrátili uľ dnes. Návratnos» nákladov bola vypočítaná na tri roky pri sólo autobusoch a na ątyri pri kĺbových. "V prípade, ľe SPP postaví v roku 2005 novú plničku na plyn, otvára sa moľnos» ďaląej plynofikácie asi stovky autobusov, resp. nákupu nových vozidiel na toto palivo," dodáva Zachar.

Ako postupuju trabusti v Raci???? ? ?
Nestihnu to predcasne do zajtra? ? ?