Reakcia na: si #20097:
Na zeleznicne rychlosti v elektrickovej doprave zabudni. Jednak ze na zeleznici sa srdcovky nachadzaju v neporovnatelne vacsich vzdialenostiach od jazykov vyhybky a jednak to umoznuje stavba vozidiel a profilu kolies. Pre porovnanie, klasicka mestska vyhybka ma vzdialenost medzi jazykmi vyhybky a srdcovkou cca 6 az 7,5m, na zeleznicnych tratiach sa pohybuju od 17m a od toho sa odvija aj celkova dlzka celej spojky.
Okrem toho existuju aj kvalitne zliabkove vyhybky, srdcovky sa daju potiahnut Baumitom, takze prejazd cez nich nie je pocut, ani citit a okrem toho do takeho centra si ine vyhybky ani neviem predstavit.
Kolajove spojky by sa pouzivali len pri mimoriadnych situaciach, preto si myslim, ze mysliet na nejaku zabezpecovacku je zbytocne a prilis drahe. Na take nieco staci na jeden obojsmerne pojazdny usek jedno dispecerske auto s dvoma dispecermi (jeden na jednom konci spojky, druhy na druhom) s dohadovanim sa cez vysielacky a prehadzovanim vyhybiek.
Sarko
Na tej kosickej pomalokrivodrahe som sa koncom augusta t.r. viezol s KT8D5 z roku 1986 (17 rocny voz) rychlostou 80 km/h . Ukazoval to digitalny tachograf. Rychla jazda bola dohodnuta, dokazovali sme navsteve z CR, ze uz trochu krive kolajnice maju sice 11 rokov od velkej rekonstrukcie, ale este vzdy sa po nej da prefrcat.
Ale uz odbocujem od toho, co som chcel. Vyhybky po hrote sa mi nezdaju. Operativne cuvat aj s cestujucimi, hoci aj zo zadnej plosiny "B" vozidla a napr. v takom centre sa mi zda prilis velkym hazardom. A napokon, ked sa jednou vyhybkou dostanes proti smeru, nasledujuca musi byt vlastne po hrote, aby si sa z protismeru zaradil do spravneho smeru po hrote. Takto by vsak sa dalo prechadzat len v jednom smere, preto by bola najlepsia asi kolajova splietka, uprostred s kolajovou krizovatkou. Po tej by sa standardne nejazdilo (iba v pripade vyluky), takze to by nebolo az take zle, az na to, ze by to bol pomerne drahy spas. Vybudovat aspon 4 taketo vyhybne by to vsak, podla mna, za pokus stalo.