Takže úplne po lopate: Máme postaviť železničnú trať, ktorá pôjde Filiálky na ŽST Petržalka, čiže najmenej od Filiálky za Einsteinovu tunelom, a trať električky/metra, ktorá pôjde tunelom niekde od TPD na Hlavnú stanicu. Máš aspoň hmlistnú predstavu, ako "vecou projektu" vyriešiť, aby sa tieto tunely nekrižovali?
Bože môj, zasa tu nejaký dilino píše pseudoargumenty o rozchode? Žasnem nad niektorými, ktorí píšu svoje domienky a myslia si aké argumenty to sú. Však aj najväčší zástancovia 1435-ky uznávajú aj nevýhody tohoto rozchodu, lebo niečo vedia. Každý rozchod má svoje výhody aj nevýhody, ale to čo som tu čítal sú absolútne momotiny, trieskané jedna cez druhú, častokrát vôbec nesúvisiace s rozchodom. A stále tu žiaden zástanca 1435-ky nepredložil výpočet ekonomickej návratnosti prehochodu na 1435-ku ani relevantné dopravno-technické odôvodnenie takejto zmeny v súvislosti s organizovaním, nebodaj aj integrovaním dopravy. Samozrejme, stavať novú prevádzku na 1000 mm rozchode dnes by som robil iba vo veľmi výnimočných prípadoch, ale prestavávať BA na 1435 je úplne neopodstatnené, nepotrebné, zbytočné a drahé.
to myslim plati pokial uvazujes vzajomnu pritazlivost 2 telies; avsak pritazlive sily medzi kolajnicou a samotnym vozidlom maju velmi zanedbatelne hodnoty oproti silam vyvolanym gravitacnym polom zeme...
Re #56086 HB real: takze nevies ono je to v podstate z historickych dovodov; volakedy davno ked este zeleznice tak ako ich poznas dnes neexistovali; avsak neaky inteligent si uvedomil ze pokial bude tahat vozy po kolajniciach tak bude mat nizsi valivy odpor a s tym istym mnozstvom koni v zaprahu dokaze prepravit viacej materialu na voze (ono uz aj predtym sa tohto vyuzivalo v baniach, ale na povrchu sa k takemuto dostali o dost neskor - myslim ze to bolo niekedy v rokoch 17xx) a na zaklade tohto sa pristupilo k vybudovaniu "trate" po ktorej premavali konske povozy s materialom (kolajnice boli vlastne zliabky v tvare U v ktorych sli kolesa voza), no a kedze bolo vhodne aby po tejto trati mohli chodit existujuce vozy a nebolo potrebne vyroby neakych specialnych a vozy v tom case v anglicku mali "rozchod" 1435 mm....
Napriek neuveriteľnej predvídavosti súdruhov normovačov je Ružinovská radiála pripravená hádam najhoršie, pretože, narozdiel od VÚIS panelu, alebo pražcu s dierami pre 1000 aj 1435 sa pri prekládke koľajnice (do zabetónovanej diery pre 1435ku) zväčší osová vzdialenosť, takže sa budú musieť prerábať aj nástupné ostrovčeky, ktoré sa touto modifikáciou mierne zúžia (jedine že by sme chceli nakúpiť vozy o šírke skrine 2300mm)
Keby boli súdruh projektant metrofil pozornejší, tak by vedeli, že či už ružinovský dunibetón, panely VÚIS, alebo aj obyčajný prachsprostý zvršok otvoreného typu (aký je napr. v Karlovej Vsi) je na rozchod 1435 mm fakticky pripravený.
Pán inžinier, pôsobenie na zvršok je rovnaké, pretože máme obvykle rovnaký pražec (tie sú univerzálne pre 1000 aj 1435).
Pokiaľ sa bavíme napríklad o vybrusovaní koľajnice v oblúku, tak to sme úplne inde, pretože sily ktoré tam pôsobia idú trochu iným smerom.
Povedz mi konkrétne čo sa na tej trati opotrebúva a vyrátaj mi, či je toto opotrebovanie natoľko závažné a aká je ekonomická návratnosť rozchodu 1435 mm, odhliadnuc od jeho ostatných výhod a nevýhod.
Tak to tazisko pri rozchode 1000mm sposobi na kolaj vecsou silou ako ked je rozchod 1435mm.Pockaj pre teba to vysvetlim takto cim si dalej od taziska tym je mensie posobenie telesa na danu vec.
Lenže električka môže fungovať dočasne aj bez tunela (napojenie na sieť na Šafku), ale metro takto fungovať nemôže.
Re #56070 HB real: Ružinovskú ani veľmi prerábať nemusíš, keďže taký ako typlánovali pri jej poslednej rekonštrukcií plánovali prestavbu siete na 1435 mm, a tak tam je aj tretia koľajnica, pre rozchod 1435 mm. ?
To je v pohode, proste dilatačka ... myslím že toto ohrozuje bezpečnosť minimálne, voz tam prinajhoršom, keď sa to vyjazdí, prejde okolkom v žliabku, ako na srdcovke. V Bratislave som už videl aj lepšie
si
Re #56086 HB real: takze nevies ono je to v podstate z historickych dovodov; volakedy davno ked este zeleznice tak ako ich poznas dnes neexistovali; avsak neaky inteligent si uvedomil ze pokial bude tahat vozy po kolajniciach tak bude mat nizsi valivy odpor a s tym istym mnozstvom koni v zaprahu dokaze prepravit viacej materialu na voze (ono uz aj predtym sa tohto vyuzivalo v baniach, ale na povrchu sa k takemuto dostali o dost neskor - myslim ze to bolo niekedy v rokoch 17xx) a na zaklade tohto sa pristupilo k vybudovaniu "trate" po ktorej premavali konske povozy s materialom (kolajnice boli vlastne zliabky v tvare U v ktorych sli kolesa voza), no a kedze bolo vhodne aby po tejto trati mohli chodit existujuce vozy a nebolo potrebne vyroby neakych specialnych a vozy v tom case v anglicku mali "rozchod" 1435 mm....