Daj mi prosim presny vypocet navratnosti. Pokial nebude, netreba o tom diskutovat. Na zaklade svojich nemalych skusenosti si viem predstavit co vsetko by bolo nutne a kolko by to stalo. Ak ma nejaky objektivny vypocet navratnosti presvedci o opaku, tak potom sem s nim.
Ja mam tiez ten pocit, ze tie populisticke zvasty o regione, kompatibilite a rozchode sa tam dostali len kvoli tomu, aby sa zalepili usta takymto "bryndzovym riesitelom" ako ich Udiak vhodne nazval A tiez mam pocit, ze tie reci ani realizovane nebudu, jednak preto, ze su prakticky neuskutocnitelne v plnom rozsahu, a ich realizacia by mala len naklady, a navratnost ziadnu, a dvak preto, ze pri skutocne doslednej realizacii by sa z dvoch pouzitelnych systemov vytoril jeden totalne nepouzitelny, dokonale spajajuci nevyhody oboch
Do toho materiálu sa to dostalo len kvôli takým ako si ty, ktorí neustále bezmyšlienkovite snívajú o metre a hovoria si: "Keby som tak mal na účte 150 mliárd..." Ešte aj tá tisícka dlho v Bratislave ostane. A tým dlho myslím 20 až 30 rokov.
Re #46509 inTony: Hej to je úplne efektívne voziť ľudí popri električkovej trati v autobusoch. Dnešné električkové trate sú vedené v úzkych "koridoroch" mesta. To nie je ako v Prahe či Viedni, kde sa celá časť mesta zváža k jednej linke metra, niečo také bude len v Petržalke aj keď ešte nie je jasné, či to tak bude. Veď v takej Dúbravke máš zástavbu cca 500 - 600 metrov od trate eleketričiek a potom je už les. (Pri ŽST Vinohrady sú od seba vzdialené Vajnorská a Račianksá radiála 1,5km.) Netreba ľudí voziť k zástavkám a predlžovať tak jazdnú dobu - úspory sa vyrovnajú stratám (Viď DD kde je niečo podobné bohužial potrebné) Treba preferenciu, podjazdy/nadjazdy, zmena niektorých zastávok električiek na znamenie (D/H Krčace, Nový záhon, Vozovňa Krasňany) Radšej vrazím vzkm s doplnkových busov do častejších intervalov električiek a som si istý, že to cestujúci viac ocení ako rušenie zastávok.
inak, nie je to naozaj o názve. To, čo som uviedol nižšie ( http://urbanrail.fotopic.net/p4881147.html ) sa volá "Sneltram" ) - čiže rýchla električka. Je to električka? Ak áno, potom taká, s ktorou bez problému súhlasím.
Predovšetkým by to vozidlo od začiatku malo spĺňať všetky požiadavky na prevádzku na podzemnej trati, vrátane zabezpečovacieho zariadenia, inak sú to vyhodené peniaze.
A z hľadiska konštrukcie by nemuselo byť nutne nízkopodlažné, nástup by bol z vysokého nástupišťa v rovine podlahy. Dvere na oboch stranách, aby bolo možné robiť aj stanice ostrovného typu. Ak bude úporná snaha mať vozidlo kompatibilné s existujúcou električkovou traťou, výsledkom môže byť drahý hybrid, ktorý sa aj tak bude ničiť na starej trati a aj tak bude jazdiť pomaly (keďže rýchlosť určuje najmä stav trate) a nepravidelne (keďže na starej trati môže meškať). Tie výjazdy nových vozidiel na staré trate mi na tom projekte dosť vadia, tá kompatibilita tratí navyše povedie aj k opačnému efektu - staré električky budú jazdiť do Petržalky a celé to postupne zdegraduje na klasický expres vŕba-vŕba. Výhoda riešenia s estakádou - miestne zastupiteľstvo nemôže tak ľahko presadiť zriadenie hustých zastávok, ako je to na klasickej povrchovej trati. Ak sa zvolí iný variant, môžete si byť istí že za chvíľu sa budú zriaďovať dodatočné zastávky.
len taka blba otazka, aka je striktna hranica medzi metrom, ktore tak vyzdvihujes do neba a elektrickou, ktoru sa snazis zatratit pod ciernu zem ? Mam taky blby dojem ze oboje su kolajove (zeleznicne) systemy a mozu viest rovnako v podzemi ako aj na povrchu a jediny zasadny rozdiel je len v nazve a v tom ze si nevies predstavit ze elektricka by mohla byt aj nieco ine ako je v sucasnosti v BA...
Električky nezanikli v Prahe, nezanikli by ani v Bratislave. Ak by sa nosný systém realizoval povrchovo v trase električky, samozrejme tam by už električka nejazdila, ale vozidlá by sa použili na iných trasách. V centre električka zostane, tam bude relatívne málo staníc nosného systému. A samozrejme na radiálach s nižšou dopravnou požiadavkou, napríklad na Zlaté Piesky.
Električka by mohla byť vozidlom pre nosný systém, moja osobná predstava je ale skôr vozidlo s vysokou podlahou a nástupom z vysokého nástupišťa, dverami na oboch stranách, napríklad niečo v tomto štýle
Cieľom nosného systému je založiť otvorený, perspektívny, spoľahlivý koľajový segregovaný systém, schopný prispôsobiť sa budúcim podmienkam rozvoja mesta a nárokov na prepravu.
Nosný systém má umožniť vo výhľade maximálnu kompatibilitu mestského a regionálneho systému na báze koľajového rozchodu 1435 mm.
Pre cieľový stav sú najvhodnejšie trasy potvrdené doterajšími prijatými dokumentáciami, ktoré v centre mesta vytvárajú okruh, na ktorý sa napájajú štyri radiály. Radiály sa napájajú na okruh v dvoch prestupových uzloch.
Nosný systém bude segregovaný, v centre mesta v podzemnej úrovni a na radiálach bude segregácia podmienená lokálnymi pomermi územia.
Definitívne napojenie Petržalky na centrálnu mestskú oblasť bude riešené tunelom pod Dunajom.
Radiála v Petržalke má byť vedená v rezervovanom koridore v trase s definitívnym smerovým a výškovým vedením.
a na mape to vidím tak, že zbernica siete je električka. CMO bude mať rýchlejšie určite postavená električka ako metro, lebo sa dá už napájať na radiály. Určite by sa mali zrušť aj niektoré zastávky. Aby vzdialenosť medzi električkovými zastávkami bola 500 - 800 m.
ako neviem kde by tá električka dopĺňala metro, keď plán. trasy metra kopírujú električkové radiály... To by sa mohli električky rovno zbúrať a nechať len trať Šafko - Zlaté piesky...
nosný systém nemôže mať zastávky s hustotou doplnkovej siete. Súčasná sieť MHD v Bratislave je sieťou hierarchicky takmer rovnocenných liniek, tento systém sa musí zmeniť ako prvý. V mape siete musíš vidieť, čo je zbernica siete a čo sú doplnkové linky.
Ako nosný systém si predstavujem metro doplnené električkou.
yale
Predovšetkým by to vozidlo od začiatku malo spĺňať všetky požiadavky na prevádzku na podzemnej trati, vrátane zabezpečovacieho zariadenia, inak sú to vyhodené peniaze.
A z hľadiska konštrukcie by nemuselo byť nutne nízkopodlažné, nástup by bol z vysokého nástupišťa v rovine podlahy. Dvere na oboch stranách, aby bolo možné robiť aj stanice ostrovného typu. Ak bude úporná snaha mať vozidlo kompatibilné s existujúcou električkovou traťou, výsledkom môže byť drahý hybrid, ktorý sa aj tak bude ničiť na starej trati a aj tak bude jazdiť pomaly (keďže rýchlosť určuje najmä stav trate) a nepravidelne (keďže na starej trati môže meškať). Tie výjazdy nových vozidiel na staré trate mi na tom projekte dosť vadia, tá kompatibilita tratí navyše povedie aj k opačnému efektu - staré električky budú jazdiť do Petržalky a celé to postupne zdegraduje na klasický expres vŕba-vŕba. Výhoda riešenia s estakádou - miestne zastupiteľstvo nemôže tak ľahko presadiť zriadenie hustých zastávok, ako je to na klasickej povrchovej trati. Ak sa zvolí iný variant, môžete si byť istí že za chvíľu sa budú zriaďovať dodatočné zastávky.