Keby sa rozmyslalo racionalne tak sa cez vikend skrati trasa tak aby sa vyjazdilo 30 min jednym vozom. Toto ke take riesenie ze abu bolo co zrusit ked budu chciet redukovat.
Ja by som sa moc netesil. Si si nevsimol ,ze CP su identicke s tym pocas skol.roka. Bude to chyba.
Cez prazdniny je spic.int.12 min u L83 a tym padom aj u L84.
Ta 51 bude zase vyuzivana iba jednosmerne,kvoli hodinovemu int.. /v smere Trnavske myto/.
No bohuzial takyto CP som ocakaval.
Prestup v smere Petrzalka na 98 ok pri Poluse. V opacnom cakanie 13 min.
L4 na tesno no bez meskania tam prestup je mozny v oboch smeroch na Odborarskej.
a prečo mám ja taký blbý pocit, že by dnes už nejazdilo, keďže v BA je problém udržať električkové trate? Dôvodov, prečo metro nebolo a nie je aktuálne vhodné pre Bratislavu je viacero:
[1] z ekonomického hľadiska je výstavba metra vysoko náročnou investíciou, rovnako prevádzka metra je z hľadiska nákladov cca. 3x drahšia ako pozemná električka (zabezpečenie vlakov metra, vetranie, prevádzka eskalátorov, osvetlenie, kontrolné a bezpečnostné systémy...),
[2] z dopravno-inžinierskeho hľadiska mesto Bratislava „nedorástlo“ na metro, nakoľko v roku 2017 je podľa prognóz predpoklad vyťaženia z Jantárovej cesty v Petržalke 11 tis. osôb v špičkovej hodine (stredová os Petržalky), električka má kapacitu približne 13-14 tis. osôb za hodinu, metro má kapacitu od 25 tis. do 36 tis. osôb za hodinu, z čoho vyplýva, že v špičke by jazdilo metro poloprázdne a v sedle skoro prázdne. Aby sa prevádzka takéhoto dopravného systému vyplatila, musí byť v dostatočne hustom intervale (to platí aj pre trolejbusové a električkové trate),
[3] z prepravného hľadiska je pre porovnanie povrchového a podzemného dopravného systému nutné rátať aj časy presunov do a z podzemia, ktoré sa v prípade horizontálne segregovaných električkových tratí líšia iba minimálne
porovnávaš hrušky s jablkami, slivkami a iným ovocím... cena PCL je daná cenovým výmerom, t.j. závisí od objednávateľa, a je závislá aj od nákladov na prevádzku služby a možností rozpočtu... DPP je financovaný tak z mestského ako aj štátneho rozpočtu, rovnako rozpočet hl.m. Praha je financovaný aj zo štátneho rozpočtu... pozri si celkovú skladbu rozpočtu hl.m. Bratislava, z čoho je financovaný a aký kus zhltne DPB a potom porovnávaj ?
Prečo mám taký blbý pocit,že keby sa ten plán výstavby dodržal tak by tu aspoň nejaké metro vôbec bolo?Začalo sa v tom najhoršom možnom čase.V 89 padol socializmus a nastúpila zlodejská banda demokratov (neberte to teraz tak,že som zástanca "komančov"),ale za ich čias sa aspoň výrazne rozširovali sídliská,rozširovala sa MHD a reálne sa aj začalo lež to dnes sa len rozpráva a ,,skutek utek".
Okrem deoptimalizacie v Marianke sa od zajtra vyrazne zvysuje pocet spojov SL ktore pokracuju na inom spoji (spravidla inej linky), vznika napr. zrychleny spoj Bratislava - Studienka a podobne. Tiez su tam nejake drobne zmeny casovych poloh.
Iste, ale v Prahe je električenka v porovnaní s Ba lacnejšia o nejaké tie 3-4 Eurá... A k dispozícii je samozrejme omnoho väčšia sieť... A myslím, že aj podstatne kvalitnejšia... Detto v Brne.
Tusite niekto co je za Ftacnikovou snahou rozdelovat dotacie v BID podla poctu cestujucich? Vyslo by to pre mesto vyhodnejsie? Lebo mne to pride cele ako nezmysel, dopravca ma naklady s odjazdenymi kilometrami (samozrejme naklady sa menia podla typu vozidla), nie s jednym prepravenym cestujucim. Potom by bolo neatraktivne jazdit malo vytazene spoje, ktore su vsak nutne pre atraktivitu systemu.
Skoda ze tie nove EMSrandy nemaju funkciu jednoducheho vydaja karty priamo automatom... v zahranici je bezne ze pridem do automatu, vhodim peniaze a vypadne mi cipova karta ktoru potom mozem prikladat a platit nou cestovne - odlahcuje to predajne, zjednodusuje zakaznikom vybavovanie karty a moze to byt velmi prakticke pre turistov.
S tym ze takato karta by sa tvarila ako prenosna karta DPB, teda umoznovala zakupenie prenosneho PCL + zakupovanie turistickych listkov BID + nahranie kreditu pre BID.
VLK
[1] z ekonomického hľadiska je výstavba metra vysoko náročnou investíciou, rovnako prevádzka metra je z hľadiska nákladov cca. 3x drahšia ako pozemná električka (zabezpečenie vlakov metra, vetranie, prevádzka eskalátorov, osvetlenie, kontrolné a bezpečnostné systémy...),
[2] z dopravno-inžinierskeho hľadiska mesto Bratislava „nedorástlo“ na metro, nakoľko v roku 2017 je podľa prognóz predpoklad vyťaženia z Jantárovej cesty v Petržalke 11 tis. osôb v špičkovej hodine (stredová os Petržalky), električka má kapacitu približne 13-14 tis. osôb za hodinu, metro má kapacitu od 25 tis. do 36 tis. osôb za hodinu, z čoho vyplýva, že v špičke by jazdilo metro poloprázdne a v sedle skoro prázdne. Aby sa prevádzka takéhoto dopravného systému vyplatila, musí byť v dostatočne hustom intervale (to platí aj pre trolejbusové a električkové trate),
[3] z prepravného hľadiska je pre porovnanie povrchového a podzemného dopravného systému nutné rátať aj časy presunov do a z podzemia, ktoré sa v prípade horizontálne segregovaných električkových tratí líšia iba minimálne