Discussion Forum › General Discussion

Som si isý, že bol schválený predbežný projekt čo sa dopravy na Dlhé Diely týka a má to by lanová dráha


si: mohli by sme stou elinou do P. skočiť za Ďurkovským podľa mňa tie voľby vyhrá aby čo to otom vedel. Proste mu dať niečo do hlavy aby ho potom tažšie presvedčili na metro. Mohli by sme isť ty ja a ten kto stebou robil ten projekt(neviem kto to bol)

Turbo: Za Romanom pojdem až o taký mesiac, dva lebo najprv musím rozbehnúť jedno verejnoprospešné občianske združenie, ktoré by sa malo starať o skrášľovanie BA a to za pomoci dobrovoľníkou. Nechcete sa niekto pridať? Povedal mi aj že s pánom Kovalčíkom sú priatelia ale to jeho hospodárenie je strašné, že sa stým bude musieť niečo spraviť.

CeCo: najhlbsia stanica metra v Prahe je nam.Miru a tam chodi A.

Elektricky na Dlhe diely podla mna tiez mozu v pohode jazdit. Ked chce niekto vidiet,co dokaze elektricka bez ozubnice,nech sa prevezie vyse 50 rocnymi voznami elektricky z Linza na Pöstlingberg. Je to strme minimalne ako nasa zubacka na Strbske pleso.

Ja osobne ako "obycajny cestujuci" uprednostnujem cestu s co mozno najmenej prestupmi, aby to islo priamo, casto atd... v Prahe totizto musim zvladat prestup na trasu B, ktora vedie hlboko pod zemou (ide najhlbsie...)a niekedy ma to dost otravuje, ked sa veziem 5 min a 10 min slapem do a z tunela... takze elina v P-trzke je dobry napad... len treba tomu urobit trate...

barky> Pokiaľ to nebude K2, T3AS, T3Mod, alebo RT6N1, nevidím v električke na Dlhé diely žiadny problém.

barky> Chod sa pozriet do Prahy alebo Brna, ake stupanie eliny zvladnu Ale tiez si myslim, ze elina na Dlhace nie je prave to najlepsie...

aj po precitani prispevkov, si stale nedokazem predstavit ako by dokazala elektricka vyliez na dlhe diely tou istou trasou ako idu 32 a 33 z molecovej do kopca a okrem toho, kde by sa tam postavila trat, ak by sa postavili dve samostatne kolajove drahy, tak by prakticky nezostalo miesto pre auta a co v pripade nejakej poruchy elektricky, to by musela cuvat naspat dole, lebo pochybujem ze pokazena elektricka by dokazala dalej pokracovat do kopca.

andrej (anndy008): ja by som tomu pomohol, len mi povedz ako? hm? lebo mam pocit, ze ludi s mojim politickym nazorom je na slovensku drviva mensina...

no asi sme sa nepochopili. Ja som nevyhadzoval na periferiu tbusy, ale iba busy. A len som chcel povedat, ze tbus je z prepravneho hladiska skoro to iste ako bus, cize tbusy zasadne problemy nevyriesia, ako napr. eliny. Taktiez som nepovedal, ze na zel. studnicku by som zaviedol eliny! Ved ta patri do tej kategorie, co som pisal.

Teoreticky pri dobrej (re)organizacii by v uzsom centre okrem elin nemuselo jazdit nic ine. A tbusy by obsluhovali iba tie casti, ktore nemozu eliny a az tam kde nie je vyhodne dat tbus, sa da bus.

KLF:
Suhlasim s tebou, ze treba rozvijat aj trolejbusy. A ta zelezna studnicka - tak to ma byt. Okrem toho by sa dalo uvazovat aj o "elektrifikovani" inych, vnutromestskych aurobusovych linkiek, ktore su velmi vytazene (napr. linka 50 by sa dala po celej trase, po Safko by to uz vobec nemal byt problem). Dlhe diely su ver tomu ci nie, vhodnejsie pre elekricku, lebo keby si tam chcel natiahnut trolejbusy, tak by si ich musel tahat z Patronky cez Mlynsku dolinu, Karlovesku a aj na Dlhe diely. Elektricku staci natiahnut od Molecovej na Dlhe diely a vystavba elektricky by si na rozdiel od trolejbusov nevyziadala ani nakp novych vozidiel, jednoducho tam presmerujes jednu linku konciacu c Karlovke, napr. 9 (to by si tam mozno aj jazdil ). Doma mam prepocty dopravnych vykonov a tych elektrickovych 5 liniek na karloveskej radiale je vytazenych akurat. Ked ale odratam ludi z Dlhych dielov, tak tam stacia 4 linky. Preto je jednoduche jednu linku z Karlovky presmerovat na Dlhe diely a je to. Usetris linky 32 a 33. Linka 32 je jedina, ktora ide az do mesta, ale casto stoji v zapchach (teda aj trolejbus by stal) a premava dost riedko. Druha linka 33 je vlastne iba okruznou linkou a zvaza ludi z Dlhych dielov na prestup na elektricku.
Trat z Molecovej na Dlhe diely je asi o 200 metrov dlhsia ako z Molecovej do Karlovej Vsi. Tento rozdiel nie je veliky a znamenal by narast vozokilometrov (aj ked by sa to malo ratat vo vlakokilometroch) o velmi malu hodnotu (tusim 3% - fakt smiesny narast).

Zhrnutie a porovnanie elektricka / trolejbus:

Trolejbus:
vyhody:
- idealny na kopcovity teren
- nespaluje naftu ani plyn, cize nezadymuje mesto
- ma vyssiu atraktivitu pre cestujucu verejnost.
nevyhody:
- okrem trate na Dlhe diely treba vybudovat aj dlhe pripojne vetvy od Patronky (mozno aj meniaren)
- treba rozsirit vozovy park trolejbusov
- pri opotrebovavani pneumatik dochadza k uvolnovaniu karciogennych latok

Elektricka:
vyhody:
- vysoka kapacita (vyssia nez trolejbus)
- uplne ekologicka
- najatraktivnejsi dopravny prostriedok
- staci vybudovat iba trat na Dlhe diely, ktora sa priamo napoji na trat pri zastavke Molecova
- netreba rozsirit vozovy park elektriciek
- rychlejsie spojenie s centrom mesta (nestoji v zapche)
- pri zvazeni vsetkych faktorov vychadza lacnejsie ako trolejbus (pri vystavbe aj prevadzke)
nevyhody:
- kopcovity teren sa moze zdat niekomu ako nevyhoda, ale staci sa pozreit do Brna, Prahy a inde, do akych kopcov tam elektricky jazdia

este mala poznamka:
Ziaden usek na Dlhe diely neprekracuje stupanie 6,7%, cize elektricka by to v pohode vyslapala (aj kachna). Druha vec je ci by to ubrzdila, lebo keby isla zhora taka dobra kachna a brzdila by elektrodynamickou brzdou do zrychlovaca, ten by mohol zhoriet. V tomto pripade ale staci zastavit na 1 minutu na nejakej lubovolnej zastavke a pockat, kym MG vyfuka zrychlovac (takyto predpis maju aj v Prahe s poznamkou, ze napalti pre tyristorove vozy, lebo tie maju oddeleny brzdovy odpornik ). Aj tak predpokladam ze keby sa ta trat postavala, tak by sa tam presmerovala linka 9 a s nou aj vozidla T6A5, ktore su najvykonnejsimi elektrickami v Bratislave a nemali by mat ani problem pri brzdeni. Verte alebo nie, aj historicka elektricka GANZ ev. c. 104 z roku 1910 by v pohode na Dlhe diely vysla.

Mr. Zahadny : No... tak s Tebou nemozem suhlasit. Vyhoda trolejbusu voci elektricke je: ako si uz spominal - dostane sa na miesta kam sa elektricka viest neda. Takych mame v Bratislave OBYVANYCH dost. Palisady a vyssie az po Patronku, YMCA a vyssie az po Kolibu a Kramare, Dlhe diely. Dalsia vyhoda je, ze sa mozu navsajom v pripade nehody, prekazky v ceste, poruchy OBIST. Rozhodne by nemali byt ako Ty pises vytlacene na periferiu mesta a byt len doplnkovou dopravou. Som zastanca elektriciek, ale nie fanatik (aj ked na nich jazdim ). Tiez si neviem predstavit elektricku na Zeleznej studnicke, ale to tu uz uvadzam len ako glosu.

KLF: no nic proti trolejbusom, ale tie maju niektore podstatne nevyhody voci elektrickam. Najma je to nizka prepravna kapacita, nemoznost (alebo velmi tazka dosazitelnost) vlastneho telesa, tym padom dosiahnutia nezavislosti od ostatnej dopravy (resp. zlozita preferencia t-busov).

Tym vsak nechcem povedat, ze ich netreba pouzivat. Ja by som nimi iba nahradozoval busovu dopravu, kam nemozu eliny, pripadne menej vytazene linky (oproti elinam) a hlavne by sluzili (spolu s busmi) ako napajace k rychlodraznej eline. A busy by som nechal do iba fakt okrajovych casti, kde nema ekonomicky vyznam tahat vedenie pre tbusy, ci eliny.

Turbo: dobry clanok a ja ako odporca elektriciek do Petrzalky som asi prvy krat ustupil a celkom sa mi zapacila myslienka viest ju rychlodrazne po tom koridore kde ma ist metro. Je to dobre. Ale elektricku na Dlhe diely si predstavit neviem, i ked by to bolo SUPER ! Ale zda sa mi, ze zabudame na trolejbusy. Tie by sa mali rozvijat rovnako ako elektricky a nahradit dalsie autobusove linky. HLAVNE (a to snad ako prve) na Zeleznu studnicku. Ako sorry, ale mam prirodu rad... A ak by neslo zaviest elektricky na Dlhe diely, rozhodne by tam mali ist trolejbusy.

Hroch: a co takto tomu pomoct? Lebo cakat, kym niekto iny spravi nie je najlepsie .

jaj, deti moje, je len strasna skoda, ze vsetci zastancovia elektriciek komunikuju tu a ziadny nesedi na nejakom vyznamnom poste na magistrate... omielame tu donekonecna vsetky tie rozumne argumenty, podkladame ich financnymi porovnaniami a zatial primator i prezident zvolavaju ruskych tunelarov a kladu kolajnice do roku 2030...

je mi z toho tak trochu smutno... a bojim sa, ze ani volby s tym nepohnu (mimochodom, tie bratislavske komunalky sa mi zdaju byt vyrazne dolezitejsie ako volby no narodnej srandy...).

obcas si kladiem otazku, preco voleni zastupcovia ludu nerobia to, co lud od nich chce... ale to by som asi musel zit na inej planete...

Rozvoj električky v Bratislave pri porovnaní s Brnom

Naše chápanie električky ako dopravného prostriedku sa musí zmeniť. Väčšina cestujúcich ju pozná iba tak, ako s ňou jazdí v Bratislave. Je pomalá, stojí na každej križovatke a má veľa kolíznych bodov, najmä s cestnou dopravou. Veľmi dobrým príkladom rýchlodrážnych električiek je Brno. Na rozdiel od Bratislavy nesľubovali metro, ale rýchlo nahradili neekologickú a neefektívnu autobusovú dopravu v sídliskách Bohunice, Bystrc, Líšeň a iných modernou električkovou rýchlodráhou. Električka mimo centra mesta je rýchla, spoľahlivá a má mimoúrovňovo vyriešené križovania s cestami. Trať nevedie uprostred cestnej komunikácie ako je to napríklad v Ružinove alebo Karlovej Vsi, ale ide vo vlastnom koridore uprostred sídliska.

Podobný koridor je aj v Bratislavskej Petržalke. Počas výstavby sa rátalo s tým, že v ňom bude premávať rýchlodráha. Neskôr sa označila ako metro, ale stále sa nepostavala a vzhľadom na súčasný stav sa pravdepodobne nepostaví. Prečo teda nezaviesť do Petržalky električku tak, že by využila tento koridor? Mohla by ísť mimoúrovňovo ako v Brne a rýchlo by spojila Petržalku a centrum mesta. Argumenty „odborníkov“, že električka stojí na každej križovatke preto nie sú opodstatnené. Brno je dôkaz toho, že aj klasická električka môže ísť vo vlastnom koridore s mimoúrovňovými križovaniami ciest.

Bratislavská električka nedosiahla taký rozvoj, ako v iných veľkosťou porovnateľných mestách. Posledný novovybudovaný úsek v roku 1989 je predĺženie trate z Jurajovho Dvora na Zlaté Piesky. Na rozdiel od našej siete sa Brenenská električková sieť neustále predlžuje. Posledný novootvorený úsek v Brne je predĺženie trate do sídliska Líšeň až po Jírovu ulicu v roku 1998. Rozvoj bratislavskej električky ale zďaleka neskončil v slepej uličke. Sú spracované štúdie pre trať na Dlhé diely alebo trať do Devínskej Novej Vsi. Magistrát sa ale bráni akémukoľvek rozširovaniu električkovej siete, čo je obrovská chyba, lebo tým podporuje neefektívnu a neekologickú autobusovú dopravu a automobilizmus. Svoje tvrdenia si magistrát podkladá nádejou, že tu niekedy budeme mať metro. Mali by ale prehodnotiť svoje priority a riešiť stav ktorý tu máme dnes a nie dajaký model v roku 2030.

obrazok k clanku je hore v linku:
Električka typu K2 #1091 na rýchlodráhe smeruje do zastávky Osová.
Foto © Robo Horňanskýň

text Erik Žiak, foto Robo Horňanský, www.imhd.sk


*-------

Tu je dalsi clanok, myslim si, ze ta fotka ma VELMI VELIKU VYPOVEDACIU HONODTU. Lebo ludom TREBA UKAZAT, ZE TAKE DACO EXISTUJE. Bez tej fotky by bol ten clanok horsi. J, co takto predlozit L. Romanovi aj tieto clanky, nech si precita o com to je.

tu je spravny link

hmmm, ten link je uz neaktualny, ale bral som to odtial.

^^^^^^^^^^^^^^
link, dole je preklad

Električky opäť v Londýne

Električky sa majú vrátiť do ulíc centra Londýna po prvý krát po päťdesiatich rokoch. Na stavbu sa ráta s rozpočtom 500 miliónov libier. Londýnsky starosta Ken Livingstone dal zelenú dvom tratiam. „The West London Tram“ bude jazdiť po západnom Londýne, vynaloží sa na ňu 200 mil. Ł. a má byť dokončená do roku 2009. „The River Cross Tram“ za 300 mil. Ł bude križovať mesto zo Severu na Juh a prevádzka by sa mala začať v roku 2011.

122 miliónov cestujúcich

Očakáva sa, že električky odvezú 122 miliónov cestujúcich každoročne. Je to návrat tohto typu dopravy do ulíc centra mesta po prvý krát od Júla 1952. Na financovanie sa použijú súkromné aj verejné prostriedky a cieľom stavby má byť zníženie dopravných zápch, zatraktívnenie hromadnej dopravy a obnovenie mestských častí v hlavnom meste. Električky sú súčasťou 560 mil. Ł balíka určeného k inovácii hromadnej dopravy z dôvodu vyšších nárokov na prepravu.

Rýchlejšia doprava

Starosta dúfa že cestujúci presadnú zo svojich áut na električku a chce zopakovať úspech, aký dosiahla „Croydon Tramlink“ na južnom okraji Londýna. Povedal, že električky budú rýchlejšie a spoľahlivejšie v týchto častiach mesta, ktoré trpia dopravnými zápchami. Bude rokovať z vládou, aby dosiahli čo najrýchlejšieho dokončenia stavby. Súčasťou balíka na inováciu hromadnej dopravy sú aj dve autobusové linky, ktoré majú byť sprevádzkované v rokoch 2006 a 2008.

zdroj: BBC, preklad: Erik Žiak

------

Zaujimave je aj toto:
http://www.pobox.sk/safelink?addr=http%3A%2F%2Fwww%2Esweb%2Ecz%2Fp%2Ejournal%2Fudaje%2Ehtm

Ludom treba ukazat, ze vsade na svete sa k elektricke vracaju, iba u nas sa vdaka Kovalcikovi, Lunackovi, Moravcikovi a im podobnym hovori o metre a elektricka chatra (ako cela MHD).

------------

J: aj toto by sa mal Lubo Roman dozvediet, samozrejme, potom neuvadzat konkretne mena.

#9190> Bol som v Londýne a viem, ako to tam funguje. A viem tiež, že v celom Londýne zrušili električky a zostali im len spomienky a pár exponátov v dopravnom múzeu pri Covent Garden.
Električka v dokoch (DLR - Docklands Light Railway) bola otvorená v roku 1987 ako novostavba. Okrem toho majú električky v Croydone, tie začali v roku 2000 (http://www.londontransport.co.uk).