S499.1023
Reply on: Papyr #44749:
Načo linkový odpojovač, stačí jedna jediná sekcia, lebo jeden drôt už vo výhybke odizolovaný je.Re #44754 81-71: V BA po prázdninách.
Re #44756 Ámos Keynes: Každý trolejbus môže mať na požiadanie na vstupe Grätzov usmerňovač, takže je mu srdečne jedno, po akej polarite ide. Ale ak aj nemá, tak má na vstupe diódu, takže keď je na zlej polarite, tak len proste nejde ale nič mu to nerobí. Btw., nie cez výhybňu ale cez výhybku, to nie je to isté:-P.
Re #44763 si: Bežne sa stane, že sa zberače vo výhybke zrazia na kríži a za výhybkou je ľavý zberač na pravom troleji ľavej stopy a pravý na ľavom troleji pravej stopy. A diódy, na rádove stovky ampérov boli už dááááávano predtým, myslíš, že taká laminátka diódy nemá.-P? A rozhodne je veľmi veľký rozdiel medzi cenou jednostopého a dvojstopého vedenia.
Re #44766 Andy: It´s a Long Way to the Top if you wanna Kremnica? Alebo Cover you with Transformer Oil:-P?
Re #44768 KLF: Veru všeličo ma okrem MHD zaujíma, le práve futbal nie:-P.
Re #44769 fobust: Jedna stopa = dva drôty. Trojstopé vedenie máš aj hocikde v BA. V Brne a v Plzni býval na manipulačných tratiach tak, že každý smer T-busov mal vlastný plusák a mínusák používal od tramvaje. Trojvodičové vedenie pre trombelusy mi pripadá ako obzvláš obludný nezmysel, lebo nevidím žiadnu výhodu oproti jednostopej trati. Zberače sa pri križovaní musia sťahovať tak či tak a mám pocit, že je úplne jedno, či stiahnem jeden alebo dva. Elektroline pri Vinárskych nebola jediná, bola aj pri ZimnejAréne v smere od Trnávky. Výhybky blbli evidentne preto, lebo boli výpadky napájania. A na to Slovensko si ako prišiel?
Re #44772 Ámos Keynes: Tak budovať jednostopú trať kvôli estetike, to som fakt ešte nepočul.
si
Staticke ucinky su tie, ktore sa s casom nemenia - napriklad vlastna tiaz, tieto na konstrukciu posobia stale. Ich stanovenie je vcelku jednoduche a taktiez nebyva velky problem na ne overit staticku pevnost konstrukcie.
Dynamicke ucinky sa s casom menia, medzi ne sa radia veci ako napriklad vplyv vetra, alebo v pripade trolejoveho vedenia aj prejazd trolejbusu. Je obtiazne ich exaktne vyjadrit, zvycajne sa ich ucinky udavaju pomozou neakej pravdepodobnosti a dimenzovanie sa robi pre neaku vopred dohodnutu hodnotu, pravdepodobnost prekrocenia ktorej je minimalna.
teraz porovnanie tychto ucinkov v pripade trolejoveho vedenia na praktickej ukazke:
ako casto sa stretnes so spadnutym osvetlovacim telesom zo stoziara na ktorom su uchytene troleje a ako casto zo stoziara kde troleje nie su ? (taktiez si sa uz mohol stretnut aj s ohnutym vyoznikom, pretrhnutym nosnym lanom a pod. a na vine to zvycajne mal len jeden trolejbus a siroko daleko nemusel byt ziaden iny) Je z tohto prikladu zrejme, ze dynamicke ucinky mozu vcelku casto dosiahnut niekolkonasobku ucinkov statickych ? A dufam zeby si nerad vytvorit trat kde by kazdu chvilu stala premavka z dovodu ohnuteho stlpu trakcneho vedenia...