Discussion Forum › General Discussion

Nie je ničím podložené, že by pendleri zvýšili počet obyvateľstva o 50% - 100%. Predpokladom je, že počet obyvateľov bude stagnovať, prípadne mierne klesať (sťahovanie do satelitov).

Na to ze 1000 ka bola lepsia

Hehe, som zvedavy, co by sa stalo, keby sa tu 1435 mm vybudovalo a problemy bratislavskych trati by pretrvali. Na co by sa potom zase vyhovaralo

Uplny suhlas. Nehovorim, ze netreba byt optimisticky, ale zaroven netreba byt naivny. Casy komunizmu a presidlovania obyvatelstva do BA sa uz skoncili, budovanie velkych sidlisk tiez.

viď môj príspevok #42393, záverečný odstavec.

K tomu na doplnenie, treba uvažovať s Bratislavou na najbližšie desaťročia ako s trištvrtemiliónovým mestom, možno o tých 50-80 rokov to pôjde k miliónu. Ale záleží práve na tom, ako sa budú vyvíjať dopravné prepojenia do regiónov aj v rámci mesta, pretože značnú časť prírastkov budú zabezpečovať "pendleri". Z tohto hľadiska vidím začatie výstavby trasy B ako nevyhnutné a dobre odôvodnené.

S tými 100 rokmi si trochu mimo, nie? Porovnávať dopravné nároky na začiatku 20. storočia a teraz...
K tomu môžem rovnako dodať, že ak by boli podzemné trasy v centre už postavené - povedzme v rovnakom čase ako metro v Prahe - nezdá sa ti, že by to bola silná výhoda pre Bratislavu a dnes by mnohé veci boli inak?

Napríklad by bolo zaujímavé vedieť, v akom stave by bola MHD dnes v prípade, že by v roku 1986 začali podľa vtedajšieho projektu chodiť vlaky metra cez Starý most na Pribinovu. Vtedy bola stará železničná trať popri Karadžičovej ešte voľným koridorom...

V prípade druhého pokusu sme už dnes mohli mať prvú trasu VAL v prevádzke. Tiež si myslím, že by sme boli v lepšej situácii ako dnes, aj keď nie som fanúšikom "pneumatikových koľajových" vozidiel.

Všetci vychádzate z úplne nepodloženého predpokladu,že počet obyvateľov Bratislavy v najbližších 50-80 rokoch nejako prudko porastie.Demografia hovorí opak.

Body 1,2: môj názor je, že treba stavať definitívne riešenie od začiatku. T.j. ak tunel pod Dunaj, potom riešiť ten a Starým mostom sa nezaoberať. Ak Starý most, potom riešiť jeho kompletnú prestavbu a prechod do podzemia na ľavom brehu - a nemuselo by to v prvej etape stáť príliš viac, ako súčasný plán. Dôležité je, aby nevzniklo ďalšie trvalé provizórium.

Bod 3: trasa nosného systému je už dlhšiu dobu pomerne dobre fixovaná, minimálne o trase B sa už príliš nepolemizuje, takže ako začať, je jasné.

Bod 4: je to tvoj názor. Ja považujem metrá za výrazný mestotvorný prvok, ktorý úplne mení priestorové a časové vzťahy v rámci mesta.

Re #42390 Emo: Nerozumiem tvojej predstave, prečo by o 50-80 rokov nemalo metro stačiť? Myslím, že nebude kapacitný problém, ale skôr bude treba pokryť ďalšie časti mesta - čo už nemusí byť nutne podzemný systém, ak sa ako doplnkový systém využije napr. železnica (vetva DNV-Lamač, vetva Podunajské Biskupice, západ Petržalky). Aký rozvoj mesta by si predpokladal v rozsahu 50-80 rokov?

Pointa toho celého je, začať niečo robiť a potom postupne pokračovať, nie neustále odkladať začiatok.
Zaujímavé sú napr. dlhodobé výhľady pražského metra na http://metro.dnsalias.org/metro/BUDOUCNOST.htm

V Amsterdame padol začiatok výstavby metra do doby, v ktorej boli občianske protesty módou. Výsledkom toho bolo, že sa metro nepostavilo v základnej dopravnej osi, ale v inej trase. Dnes metro v pôvodnej trase stavajú a práve v Amsterdame to nestojí práve málo - a určite by boli radi, keby to boli postavili "načisto" už od začiatku. Napriek tomu, že v centre majú krásne električky, vrátane Combina (ktoré nejazdí rýchlejšie, ako ostatné električky), metro na trase sever-juh potrebujú.

V Bratislave nehrozí prudký nárast trvalého obyvateľstva, ale jej rast budú zabezpečovať "pendleri" a prechodne bývajúci resp. dochádzajúci obyvatelia, teda je dôležité, aby existovalo rýchle, dostatočne dimenzované a spoľahlivé prepojenie všetkých prístupových bodov do mesta s centrom a ďalšími dôležitými bodmi v meste. Väčšina z nich leží na trase B, čiže ňou treba začať - a skôr skôr, ako neskôr. Na rozdiel od Amosa si myslím, že náročnosť výstavby čohokoľvek v mestskom prostredí Bratislavy bude prudko rásť - a to ďaleko viac, ako výkonnosť ekonomiky.
Ak sa stavať nebude, v krátkodobom výhľade sa ekonomický život bude presúvať z centra do iných častí, v dlhodobom si začne hľadať iné pôsobisko, ako Bratislavu.

A prečo by sa to nedalo oddeliť? Veď teraz je tam lávka pre peších, dva pruhy pre autá (aj keď nespĺňajú vyhlášku) a časť pre železnicu. Som si istý, že ďalšie 3 metre do šírky to ešte zvládne.
A hlavne ďrukovský hovoril o jednom pruhu pre autá. V tom prípade by viac priestoru nebolo treba. Ale skús napísať koladovi ( namko (zavinac) bratislava.sk ) a spýtaj sa ho na to.

Re #42327 Vševedko: Nie, ja som mal taký názor vždy, len som ho inak prezentoval. Vždy som si uvedomoval potrebu financovania východu, ale vždy ma dokázal naštvať a vytočiť do zúrivosti postoj východu, dajte ešte viac veď Bratislava nepotrebuje. Čo bolo napríklad aj zmenenie veľkostného koeficientu z 2,53 na 2,35. Je to ako keď mi raz vynadal bezdomovec (tým nechcem prirovnávať východ krajiny k bezdomovcovi ide len o paralelu) za to, že som mu dal cca 35 korún v haliernikoch. Že či nemám normálne peniaze.
Re #42328 Vševedko: Neviem. Viem len, že keď sa babrú do politiky nedá sa to čítať(napr. postoj k USA=niečo ako Šebej), keď rozoberajú ostatné veci sú veľmi vyvážení a dokážu pomenovať veci správnymi slovami.

Re #42363 Bradacova: A prečo ste vy čakajúc na konečnej zastávke nešla za vodičom a nespýtala sa ho či nemôžete umyť autobus? Autobus vodičovi nepatrí a vodiči nie sú platení za to, aby ho umývali. Máte však pravdu, že vozidlá by mohli byť čistejšie. Hlavne by mali byť čistejšie tie vypravované z Petržalky. Ale to sme už niekde inde.

Re #42371 BMko: Ale tá firma sa moc nečiní. Teda po novom výberovom konaní je to lepšie ako to bolo, ale aj tak. Veď napríklad ak bus príde z P1 alebo P2 mal by byť kompletne vyčistení. Ale aký je stav? Prichádzajú často ešte špinavšie.

Re #42389 sommelier: Keď stavali električku v Bratislave za koľko rokov kapacitne nestačila a jednokoľajné úseky sa prebudovávali na dvojkoľajné? Ale raz začali a potom bolo lahšie to prerábať. A o 110 rokov sa ten istý systém električky ide prerábať aby mal v sebe výhody metra (rýchlosť, bezkolíznosť,...) Tak nevidím dôvod prečo by sa o ďalších 70 rokov nemohol tento navrhovaný prerábať na niečo zase lepšie. (Nevidím dôvod prečo by sa o 70 rokov nemohla Petržalská trať prebudovávať. O 70 rokov bude takmer potrebovať totižto už tretiu rekonstrukciu.)

To prvé malo byť bod 3.

Bod 2: mal by som 2 typy: Karlova Ves - centrum a Rača - centrum.

Body 5 a 6: ale keby si postavil metro už dnes, tak aj tak by jeho kapacita o tých 50 - 80 rokov nestačila.

Re #42307 Ámos Keynes: sorry, ale vôbec si ma nepochopil. Re: chemička a rafinéria... keď to amíci už raz zbombardovali, ktorý kretén ten slovnaft presťahoval len o pár km ďalej ? A mám toto mesto veľmi rád a je mi ľúto, že nám tu tieto nádhery skrášľujú život... A preto ma o to via štve, keď ho niekto przní ešte viac. ?

Re: Metro... Je mi to úplne jasné a beriem.
1. Scenár hoNOSNÉHO DOPRAVNÉHO SYSTÉMU je len jeden. Zarobiť bubáky. Keď sa momentálne nenachádzajú v kase miliardy, stačí keď niečo ešte kvapne...
2. Načo sa to stavia, keď sa to bude minimálne ešte raz prestavovať ?
3. Načo sa to stavia, keď nemajú ani potuchy, KADIAĽ budú viesť ostatné 3 radiály ??? To sa urobí teraz kúsok a potom zase príde niekto s niečim iným ? Je jedno, že to bude stáť 6 mld. (určite to bude aspoň 8 - ako s tým geniálnym mostom).
4. napísal som, že metro považujem za drahé a neľudské
5. Bratislava metro bude mať (je mi jedno, že sa v ňom možno ja už neodveziem), lebo kapacitne ten H*vnonosný dopravný systém stačiť nebude, resp. bude to záplata na možno 5 rokov
6. čo by som rád... Aby mi niekto ukázal, kde budú ostatné trate a stanice NDS a ako bude NDS kapacitne zvládať dopravné nároky mesta v roku 2050 alebo 2080... Pretože inak sú to vyhodené peniaze. Nielen do vrecák volených ale aj do ničoho... Ďakujem za pochopenie ?

Mal by si si ujasnit slovne spojenie "vlnkovitost kolaji". Totiz, tato vlnkovitost vznika NEZAVISLE na rozchode, rovnako ako u nas v Prahe, Brne, Kosiciach ci aj vo Viedni. A vzdy ma presne ten isty vplyv a aj ucinky vznikajuce pri jazde vozidla po vlnkovitej trati su rovnake v Bratislave aj vo Viedni. Je rozdiel medzi klesnutou kolajou, prastknutou kolajou, klesnutim celej trate a spominanou vlnkovitostou trate.

Zaujímavý príspevok z diskusie na www.bratislava.sk , týkajúci sa Starého mosta:

http://www.bratislava.sk/diskusia/detail.asp?z=10587&r=1003&k=1003&m=0

Petert: fesacik, skor nez si precitam tie Tvoje slaboduche teorie o zvrsku, dovolim si jednu zakladnu protiotazku: Mas pocit, ze to co tu tliachas, je aspon z 2% pravda? Skusal si aj fyziku, resp mechaniku, statiku, dynamiku a pevnost&pruznost? Ad2: aky je rozdiel medzi kolajnicou a kolajou? Taketo ste v nedelnej skole s panom fararom nepreberali, vsak nie? Na slovencinu sa samozrejme pytat ani nebudem, ta je jasna z Tvojho pisomneho prejavu, Ty moj maly dysgrafik.

Inde sa robi taka cinnost ako je brusenie trati. Robi sa to aj tu, ale podla mojho nazoru malo. Treba sa pozriet na trat pred Polusom - po rekonstrukcii bola ticha, no teraz uspesne napreduje k takemu stavu ako je medzi Bajkalskou a Trnavskym mytom. Ak sa neprebrusi aj tak isto dopadne...

Joooj aka pekna vecna debata ?

Počuj, ty RÚRA ROPOVODNÁ. Pochopíš, že ti proste nie je rozumieť, o čom vlastne píšeš, ty RIPÁK?

nndro:co zas mas proti Ikarusom 280?