Jesenný projekt Ranného rýchlika zimu neprežil. Spravodajský denník zadarmo v Bratislave stále chýba
(03.02.2005; Trend; č. 04/2005, s. 28; fm)
Menej nároční čitatelia tlače v najväčších mestách Česka, Poľska a Maďarska sa môžu každý deň dostať zadarmo k farebnému denníku, v ktorom nájdu čerstvé a stručné správy z diania v politike, kultúre, športe či ekonomike. Rovnako ako státisíce Európanov z celého kontinentu. Kolportéri s niekoľkotisícovými balíkmi novín každé ráno čakajú na najfrekventovanejších uzloch alebo jednoducho kladú stovky kusov do vozňov metra a mestskej hromadnej dopravy. Hoci napríklad v Prahe oslávia takéto noviny tento rok už svoje ôsme výročie, Slovensko skúsenosť s denníkom, ktorého jediné príjmy by pochádzali z inzercie, zatiaľ nemalo.
ROZDANÝ ZA HODINU
Zmenu tohto stavu ohlásila pred pol rokom spoločnosť Ranný rýchlik, s.r.o., Bratislava, ktorá vznikla v auguste minulého roka. Po tom, ako ohlásila svoj zámer vydávať najprv v hlavnom meste a neskôr aj v ďalších lokalitách Slovenska spravodajský denník zadarmo, pustila sa do prípravných prác. Na prelome leta a jesene začala cez internetovú inzerciu hľadať grafikov, no najmä kolportérov. Na post šéfredaktora povolali dvaja spoločníci Stanislav Brečka a Eliška Šimlovičová niekdajšieho šéfredaktora Nového Času a neskôr vedúceho vydania denníka Národná obroda Ladislava Začku.
Prvé číslo Ranného rýchlika sa v uliciach najväčšieho mesta objavilo v polovici novembra. Miestami, kde ho rozdávali, boli zástavky mestskej hromadnej dopravy či železničné a autobusové stanice. So súhlasom rozdávať denník priamo vo vlakových súpravách sa spoločnosť obrátila aj na Železničnú spoločnosť, a.s. Na odplatu prepravcovi ponúkla inzertné miesto priamo na stranách denníka. Proti rozdávaniu denníka vo vozňoch zástupcovia železníc nenamietali, na využitie možnosti inzerovať v netradičnom denníku si však zobrali čas na rozmyslenie.
O denník bol podľa agentúrnych správ záujem. Nato, aby sa rozobralo šesťdesiattisíc výtlačkov, ktoré sa začali rozdávať ráno o šiestej, nebolo treba čakať viac ako hodinu, informovala na jeseň TASR. Zámerom vydavateľa bolo spravodajsky pokryť najzávažnejšie spravodajské témy vo forme, ktorá by bola prijateľná pre čitateľov "v pohybe", pokračovala agentúrna správa.
IBA ZÁMER
Základnou podmienkou vydávania takéhoto denníka mala byť možnosť rýchlej a jednoduchej inzercie. Ako kontaktné miesto pre inzerentov slúžili dve reklamné kancelárie v centre Bratislavy. Riadkovú inzerciu sľúbil vydavateľ prijímať aj telefonicky alebo faxom. Namiesto vedenia administratívy spojenej s predajom reklamy mali drobní inzerenti využívať audiotexové čísla. Pridanou hodnotou malo byť umiestnenie takýchto inzerátov aj na internetovú stránku spoločnosti v priebehu niekoľkých hodín.
Pôvodný zámer vydavateľa produkovať vlastné redakčné články a expandovať sa však nesplnil, práve naopak. Spravodajský denník zadarmo už niekoľko týždňov nevychádza. Obe obchodné kancelárie sú z technických príčin zatvorené a zastihnúť redakciu či majiteľov spoločnosti sa TRENDU nepodarilo. Ranný rýchlik sa roka 2005 nedožil.
A myslis si, ze ine vozy by tu dopadli inak? Pozri sa, v akom stave su TAM-BUSy z roku 1995 a v akom su Ikarusy 435 z toho isteho roku... Rozdiel je priepastny.
To možeš fakt iba uvažovať, peniaze su neni ani na prepojenie Patrónky a Dlhých Dielov cez Mlynskú dolinu a to na Dlhé Diely sa chystaju stavat troláky už od roku 1989...
Pozri ja osobne nemám nič proti Madarom, len vidím ako tu všetky Ikarusy ohavne dopadnú...Skôr by som chcel vediet prečo sa dakomu páčia či nie, technické parametre pred národnostnými útokmi
Inak, ja som Slovák, nie aby ste si dačo mysleli ? ? ?
Ked sa nedokazu dohodnut na integrovanej doprave V RAMCI MESTA s civilizovanym vyuzitim vozidla jedneho dopravcu na doklad ineho dopravcu, myslis si, ze sa to skoordinuje otvorenim hranice?
nndro: Solaris je polsky nerezovy voz, ale elektricku cast ma dobru, cesku. V sucasnosti asi najlepsi trolejbus pouzitelny v nasich podmienkach.
no tak zrovna smer na zilinu je na zeleznici dost vytazeny, takze tam sa asi velmi vkladat neaka osobna doprava z elektriciek neda, ale naopak zas trat na vieden tieto problemy nema (teda urcite nie aspon ta co ide v trase povodnej elektricky), akurat je jednokolajna.
Trocha nerealnej fantazie: ziskat tuto trat pre spolocny dopravny podnik miest vieden a BA od OBB, v BA zmenit rozchod v BA, na trati upravit trakcne napajanie tak aby bolo identicke s trakcnym napajanim siete jedneho z miest (ja osobne by som aj v ramci BA siel s trakcnym napajanim hore na 1.5 alebo 3 kV JS) a medzi mestami moze v pohode premavat osobna doprava so vcelku rozumnym taktom ktora vylozi ludi priamo v centre. Trat casom jasneze zdvojkolajnit.
Dosledok takehoto riesenia:
prepojenie miest - vymena pracovnych sil, zakaznikov, ...; znamenalo by to pravdepodobne aj masivnejsi rozvoj obci popri trati a dost by to pohlo obe mesta k vytvoreniu sumestia.
PS: k tej trati smerom na zilinu: pokial neveris ze to nie je tak jednoduche narvat tam v rozumnom takte dalsiu osobnu dopravu, skus si stiahnut program multikon verzie 3; je to simulacia zeleznicneho dispecera, v 3ke je konkretne trat z prahy smerom na plzen, trat je na dost dlhom useku trojkolajna, ale ked si das taku strednu hustotu nakladnej dopravy, k tomu sa ti tam mota kopa IC, EC, R, Ex, Os, MOs, Nex a inych vlakov ktore musia dodrziavat neaky grafikon, tak je to niekedy fakt dost o hubu... a ked sa k tomu prida nebodaj este volaka vyluka tratovej kolaje na par hodin..... ? ? ?
Samozrejme ze narocny a drahy ale o tom je to, ze z lacneho nic viac necakaj. Co moze byt ako medzinarodna dohoda v doprave , uz nemusi byt medzistatna ale spolocna na skvalitnenie nasej ako metro ci vlaciky cez Karlovku , dlhe diely a spojenie ciest Europy.Treba ist nejako dalej ako opravovat rekonstruovat tie nase stare eliny a uz nevyhovujuce europanom nasim turistom. KOlaje su vlnite pre ich uzkost zranitelnejsie trak sa pre zmenu trasieme a buducnost nas aj tak sama donuti takto prepojit trate pretoze technologia metra napreduje a tymto preprava sa sama skvalitnuje. V tomto uz nie su ziadne hranice, ziadna blbost niekoho ale dokonala rychla preprava cestujucich v buducnosti cez otvorene hranice.Preco tak nespojit stupavu Vajnory Racu s Pezinkom. s polhodin. intervalom a pod. ? To nie je len o peniazoch, Tomu treba vediet rozumiet a nie prepchavat mesta autami ked je tolko buraciek , tak malo penazi . Tak ocakavam proti Buum ?
Moj nazor je rovnaky a aj som ho prezentoval. Tak ako aj mnohi ini si myslim, ze ak bude penazi len na 7 solo vozov, cestujucim to neprinesie nijaky efekt a cela stavba je tym padom uplne zbytocna. Mne je totiz uplne jedno, ci sa tlacim v kratkom autobuse, alebo v kratkom trolejbuse.
Re #40850 Vševedko: A? Tvrdil som nieco ine? Len som sa divil, ze ak to bol pomocny motor, tak ze to jazdilo celu trasu.
Re #40831 galiyosha: Do tendra predsa mozu prihlasit voz aj s takou vyzbrojou, aj s onakou vyzbrojou. A vyhra ten, ktory bude uspesnejsi (ak ale vyhra Solaris).
prepojenie miest a ich MHD by bolo super, ja osobne by som to ale netahal ako metro; avsak zasadny problem je rozchod ktoreho sa tu niektori jednotlivci drzia zubami-nechtami. (dalsim problemom su rozne napajacie sustavy a potom uz len kopa byrokracie...)
SKODA-SANOS S200Tr. Tam nie je v nazve (Tr)? Pripadne SANOS 115Tr, jedine zname sanosie trolejbusove solo, dodnes jazdi v Sarajeve pod ev.c 4101, ani tam nie je Tr v oznaceni? Tr., Ab., Lo., ELo. neskor E su skratky zavedene Emilom Skodom, pre oznacenie druhu vozidla: Cislo a typ. Tr.= trolejbus, Ab.= autobus, Lo.= lokomotiva, ELo.= elektricka lokomotiva, Mt.= metro, atd. Tak ziadna Skoda Ostrov nad Ohri. A typy 1Tr.-6Tr sa VYRABALI VYLUCNE V PLZNI. Ostrovsky zavod bol len manufaktura!
Pokojne tramvaj zvladne toto stupanie.Neviem si predstavit vsak ze trolej je rychlejsia ako zeleznicna doprava ako uvadza nndro. Spomalovanie pri vihybkach pretrhnute troleke, statie v zapchach, nedodrzane intervali. Tu vlastne chyba projektant ktory by konecne presvedcil o prepojeni zeleznicneho metra , napr. s Wien. Historia sa tak stane buducnostou pre spojenie sice 2 miest ale zlepsi sa ekonomicka situacia aj v zamestnaniach pre nase obyvatelstvo a naucime sa rozumiet kulture aj ineho statu. Preco neurobit tento unikat prepojit mesta v Blave a jej okolim metro dopravou so zeleznicnym rozchodom.? prikl. Osterreich Preco neurobit dohodu s Wien ked mame nasu dopravu v kolapse. Ak nezmeni sa myslenie DPB tak to pojde iba k horsiemu. A mozu skusat vsetko mozne , cestujuci si radsej budu stat v poreplnených krizovatkach na cervenej, lebo im ju niekto z D P BA donutil.
Vystavba nebude drachsia ? (ked myslim ze pouzijeme duobusy) a kde sa zmestia kolajnice ? odbocka z uz existujucej trate ... To by sa musela zmenit uplne dopravna situacia na DD ... neviem ... mne sa viacej pozdava varianta s Trolejbusama
Change view
You can search for more expressions divided by the space. Guidance for advanced search can be found here.
Vrtacik
(03.02.2005; Trend; č. 04/2005, s. 28; fm)
Menej nároční čitatelia tlače v najväčších mestách Česka, Poľska a Maďarska sa môžu každý deň dostať zadarmo k farebnému denníku, v ktorom nájdu čerstvé a stručné správy z diania v politike, kultúre, športe či ekonomike. Rovnako ako státisíce Európanov z celého kontinentu. Kolportéri s niekoľkotisícovými balíkmi novín každé ráno čakajú na najfrekventovanejších uzloch alebo jednoducho kladú stovky kusov do vozňov metra a mestskej hromadnej dopravy. Hoci napríklad v Prahe oslávia takéto noviny tento rok už svoje ôsme výročie, Slovensko skúsenosť s denníkom, ktorého jediné príjmy by pochádzali z inzercie, zatiaľ nemalo.
ROZDANÝ ZA HODINU
Zmenu tohto stavu ohlásila pred pol rokom spoločnosť Ranný rýchlik, s.r.o., Bratislava, ktorá vznikla v auguste minulého roka. Po tom, ako ohlásila svoj zámer vydávať najprv v hlavnom meste a neskôr aj v ďalších lokalitách Slovenska spravodajský denník zadarmo, pustila sa do prípravných prác. Na prelome leta a jesene začala cez internetovú inzerciu hľadať grafikov, no najmä kolportérov. Na post šéfredaktora povolali dvaja spoločníci Stanislav Brečka a Eliška Šimlovičová niekdajšieho šéfredaktora Nového Času a neskôr vedúceho vydania denníka Národná obroda Ladislava Začku.
Prvé číslo Ranného rýchlika sa v uliciach najväčšieho mesta objavilo v polovici novembra. Miestami, kde ho rozdávali, boli zástavky mestskej hromadnej dopravy či železničné a autobusové stanice. So súhlasom rozdávať denník priamo vo vlakových súpravách sa spoločnosť obrátila aj na Železničnú spoločnosť, a.s. Na odplatu prepravcovi ponúkla inzertné miesto priamo na stranách denníka. Proti rozdávaniu denníka vo vozňoch zástupcovia železníc nenamietali, na využitie možnosti inzerovať v netradičnom denníku si však zobrali čas na rozmyslenie.
O denník bol podľa agentúrnych správ záujem. Nato, aby sa rozobralo šesťdesiattisíc výtlačkov, ktoré sa začali rozdávať ráno o šiestej, nebolo treba čakať viac ako hodinu, informovala na jeseň TASR. Zámerom vydavateľa bolo spravodajsky pokryť najzávažnejšie spravodajské témy vo forme, ktorá by bola prijateľná pre čitateľov "v pohybe", pokračovala agentúrna správa.
IBA ZÁMER
Základnou podmienkou vydávania takéhoto denníka mala byť možnosť rýchlej a jednoduchej inzercie. Ako kontaktné miesto pre inzerentov slúžili dve reklamné kancelárie v centre Bratislavy. Riadkovú inzerciu sľúbil vydavateľ prijímať aj telefonicky alebo faxom. Namiesto vedenia administratívy spojenej s predajom reklamy mali drobní inzerenti využívať audiotexové čísla. Pridanou hodnotou malo byť umiestnenie takýchto inzerátov aj na internetovú stránku spoločnosti v priebehu niekoľkých hodín.
Pôvodný zámer vydavateľa produkovať vlastné redakčné články a expandovať sa však nesplnil, práve naopak. Spravodajský denník zadarmo už niekoľko týždňov nevychádza. Obe obchodné kancelárie sú z technických príčin zatvorené a zastihnúť redakciu či majiteľov spoločnosti sa TRENDU nepodarilo. Ranný rýchlik sa roka 2005 nedožil.