Vrtacik
Jesenný projekt Ranného rýchlika zimu neprežil. Spravodajský denník zadarmo v Bratislave stále chýba
(03.02.2005; Trend; č. 04/2005, s. 28; fm)
Menej nároční čitatelia tlače v najväčších mestách Česka, Poľska a Maďarska sa môžu každý deň dostať zadarmo k farebnému denníku, v ktorom nájdu čerstvé a stručné správy z diania v politike, kultúre, športe či ekonomike. Rovnako ako státisíce Európanov z celého kontinentu. Kolportéri s niekoľkotisícovými balíkmi novín každé ráno čakajú na najfrekventovanejších uzloch alebo jednoducho kladú stovky kusov do vozňov metra a mestskej hromadnej dopravy. Hoci napríklad v Prahe oslávia takéto noviny tento rok už svoje ôsme výročie, Slovensko skúsenosť s denníkom, ktorého jediné príjmy by pochádzali z inzercie, zatiaľ nemalo.
ROZDANÝ ZA HODINU
Zmenu tohto stavu ohlásila pred pol rokom spoločnosť Ranný rýchlik, s.r.o., Bratislava, ktorá vznikla v auguste minulého roka. Po tom, ako ohlásila svoj zámer vydávať najprv v hlavnom meste a neskôr aj v ďalších lokalitách Slovenska spravodajský denník zadarmo, pustila sa do prípravných prác. Na prelome leta a jesene začala cez internetovú inzerciu hľadať grafikov, no najmä kolportérov. Na post šéfredaktora povolali dvaja spoločníci Stanislav Brečka a Eliška Šimlovičová niekdajšieho šéfredaktora Nového Času a neskôr vedúceho vydania denníka Národná obroda Ladislava Začku.
Prvé číslo Ranného rýchlika sa v uliciach najväčšieho mesta objavilo v polovici novembra. Miestami, kde ho rozdávali, boli zástavky mestskej hromadnej dopravy či železničné a autobusové stanice. So súhlasom rozdávať denník priamo vo vlakových súpravách sa spoločnosť obrátila aj na Železničnú spoločnosť, a.s. Na odplatu prepravcovi ponúkla inzertné miesto priamo na stranách denníka. Proti rozdávaniu denníka vo vozňoch zástupcovia železníc nenamietali, na využitie možnosti inzerovať v netradičnom denníku si však zobrali čas na rozmyslenie.
O denník bol podľa agentúrnych správ záujem. Nato, aby sa rozobralo šesťdesiattisíc výtlačkov, ktoré sa začali rozdávať ráno o šiestej, nebolo treba čakať viac ako hodinu, informovala na jeseň TASR. Zámerom vydavateľa bolo spravodajsky pokryť najzávažnejšie spravodajské témy vo forme, ktorá by bola prijateľná pre čitateľov "v pohybe", pokračovala agentúrna správa.
IBA ZÁMER
Základnou podmienkou vydávania takéhoto denníka mala byť možnosť rýchlej a jednoduchej inzercie. Ako kontaktné miesto pre inzerentov slúžili dve reklamné kancelárie v centre Bratislavy. Riadkovú inzerciu sľúbil vydavateľ prijímať aj telefonicky alebo faxom. Namiesto vedenia administratívy spojenej s predajom reklamy mali drobní inzerenti využívať audiotexové čísla. Pridanou hodnotou malo byť umiestnenie takýchto inzerátov aj na internetovú stránku spoločnosti v priebehu niekoľkých hodín.
Pôvodný zámer vydavateľa produkovať vlastné redakčné články a expandovať sa však nesplnil, práve naopak. Spravodajský denník zadarmo už niekoľko týždňov nevychádza. Obe obchodné kancelárie sú z technických príčin zatvorené a zastihnúť redakciu či majiteľov spoločnosti sa TRENDU nepodarilo. Ranný rýchlik sa roka 2005 nedožil.
(03.02.2005; Trend; č. 04/2005, s. 28; fm)
Menej nároční čitatelia tlače v najväčších mestách Česka, Poľska a Maďarska sa môžu každý deň dostať zadarmo k farebnému denníku, v ktorom nájdu čerstvé a stručné správy z diania v politike, kultúre, športe či ekonomike. Rovnako ako státisíce Európanov z celého kontinentu. Kolportéri s niekoľkotisícovými balíkmi novín každé ráno čakajú na najfrekventovanejších uzloch alebo jednoducho kladú stovky kusov do vozňov metra a mestskej hromadnej dopravy. Hoci napríklad v Prahe oslávia takéto noviny tento rok už svoje ôsme výročie, Slovensko skúsenosť s denníkom, ktorého jediné príjmy by pochádzali z inzercie, zatiaľ nemalo.
ROZDANÝ ZA HODINU
Zmenu tohto stavu ohlásila pred pol rokom spoločnosť Ranný rýchlik, s.r.o., Bratislava, ktorá vznikla v auguste minulého roka. Po tom, ako ohlásila svoj zámer vydávať najprv v hlavnom meste a neskôr aj v ďalších lokalitách Slovenska spravodajský denník zadarmo, pustila sa do prípravných prác. Na prelome leta a jesene začala cez internetovú inzerciu hľadať grafikov, no najmä kolportérov. Na post šéfredaktora povolali dvaja spoločníci Stanislav Brečka a Eliška Šimlovičová niekdajšieho šéfredaktora Nového Času a neskôr vedúceho vydania denníka Národná obroda Ladislava Začku.
Prvé číslo Ranného rýchlika sa v uliciach najväčšieho mesta objavilo v polovici novembra. Miestami, kde ho rozdávali, boli zástavky mestskej hromadnej dopravy či železničné a autobusové stanice. So súhlasom rozdávať denník priamo vo vlakových súpravách sa spoločnosť obrátila aj na Železničnú spoločnosť, a.s. Na odplatu prepravcovi ponúkla inzertné miesto priamo na stranách denníka. Proti rozdávaniu denníka vo vozňoch zástupcovia železníc nenamietali, na využitie možnosti inzerovať v netradičnom denníku si však zobrali čas na rozmyslenie.
O denník bol podľa agentúrnych správ záujem. Nato, aby sa rozobralo šesťdesiattisíc výtlačkov, ktoré sa začali rozdávať ráno o šiestej, nebolo treba čakať viac ako hodinu, informovala na jeseň TASR. Zámerom vydavateľa bolo spravodajsky pokryť najzávažnejšie spravodajské témy vo forme, ktorá by bola prijateľná pre čitateľov "v pohybe", pokračovala agentúrna správa.
IBA ZÁMER
Základnou podmienkou vydávania takéhoto denníka mala byť možnosť rýchlej a jednoduchej inzercie. Ako kontaktné miesto pre inzerentov slúžili dve reklamné kancelárie v centre Bratislavy. Riadkovú inzerciu sľúbil vydavateľ prijímať aj telefonicky alebo faxom. Namiesto vedenia administratívy spojenej s predajom reklamy mali drobní inzerenti využívať audiotexové čísla. Pridanou hodnotou malo byť umiestnenie takýchto inzerátov aj na internetovú stránku spoločnosti v priebehu niekoľkých hodín.
Pôvodný zámer vydavateľa produkovať vlastné redakčné články a expandovať sa však nesplnil, práve naopak. Spravodajský denník zadarmo už niekoľko týždňov nevychádza. Obe obchodné kancelárie sú z technických príčin zatvorené a zastihnúť redakciu či majiteľov spoločnosti sa TRENDU nepodarilo. Ranný rýchlik sa roka 2005 nedožil.
Jonny