Lístok nad zlato
(26.01.2005; Večerník; s. 2; Matej Novák)
Určite sa aj vám stáva, že ráno, keď sa ponáhľate do zamestnania či školy a pred nástupom do vozidla mestskej hromadnej dopravy si chcete kúpiť cestovný lístok, zostáva pri chcení. Márne sa snažíte vopchať zopár drobných do automatu - je upchatý, alebo jednoducho nefunguje. Žiaden problém! Po chvíľke rozčuľovania vykročíte k blízkemu novinovému stánku, že si tam kúpite bilet na "emhádečku". Veď vždy ste ho tam kupovali. Razom vám ale zmrazí úsmev na tvári predavačka, ktorá povie, že lístky už nepredáva, prípadne nemá a asi ani mať nebude. S hnevom i úžasom odchádzate od stánku, samozrejme, aj bez novín, ktoré ste si zabudli v tom strese kúpiť. Potom pretrpíte v mukách desaťminútovú cestu hrôzy načierno. Po výstupe z autobusu si pokus zopakujete. A znovu tá istá pesnička. Lístky nepredávame. To, samozrejme, už nahnevalo aj mňa, preto som sa predavačky v novinovom stánku spýtal, či majú nejaký problém s distribúciou. Na to mi milo odpovedala, že nie. Ibaže kto by už v dnešnej dobe predával tovar, na ktorom je stratový. Lebo vraj za jeden cestovný lístok "zarobia" v stánku päť halierov. To im, pochopiteľne, nepokryje náklady ani na vytlačený blok z registračnej pokladne, posťažovala si predavačka. Stánkári kritizovali najmä to, že Dopravný podnik Bratislava síce stále zdražuje cestovné, ale stánkari musia trpieť už viac ako desať rokov smiešny zárobok päť halierov. To väčšinu z nich viedlo k tomu, že prestali cestovné lístky predávať. A tak nám, cestujúcim, ostávajú už len automaty. Na tie sa však nedá vždy spoľahnúť. Preto by bolo možno múdre, ak by dopravný podnik zvážil a prehodnotil svoj vzťah k predajcom. Veď v konečnom dôsledku každý predaný lístok je zisk. A o ten by v tejto ťažkej dobe dopravca asi nerád prišiel.
(26.01.2005; Večerník; s. 2; Matej Novák)
Určite sa aj vám stáva, že ráno, keď sa ponáhľate do zamestnania či školy a pred nástupom do vozidla mestskej hromadnej dopravy si chcete kúpiť cestovný lístok, zostáva pri chcení. Márne sa snažíte vopchať zopár drobných do automatu - je upchatý, alebo jednoducho nefunguje. Žiaden problém! Po chvíľke rozčuľovania vykročíte k blízkemu novinovému stánku, že si tam kúpite bilet na "emhádečku". Veď vždy ste ho tam kupovali. Razom vám ale zmrazí úsmev na tvári predavačka, ktorá povie, že lístky už nepredáva, prípadne nemá a asi ani mať nebude. S hnevom i úžasom odchádzate od stánku, samozrejme, aj bez novín, ktoré ste si zabudli v tom strese kúpiť. Potom pretrpíte v mukách desaťminútovú cestu hrôzy načierno. Po výstupe z autobusu si pokus zopakujete. A znovu tá istá pesnička. Lístky nepredávame. To, samozrejme, už nahnevalo aj mňa, preto som sa predavačky v novinovom stánku spýtal, či majú nejaký problém s distribúciou. Na to mi milo odpovedala, že nie. Ibaže kto by už v dnešnej dobe predával tovar, na ktorom je stratový. Lebo vraj za jeden cestovný lístok "zarobia" v stánku päť halierov. To im, pochopiteľne, nepokryje náklady ani na vytlačený blok z registračnej pokladne, posťažovala si predavačka. Stánkári kritizovali najmä to, že Dopravný podnik Bratislava síce stále zdražuje cestovné, ale stánkari musia trpieť už viac ako desať rokov smiešny zárobok päť halierov. To väčšinu z nich viedlo k tomu, že prestali cestovné lístky predávať. A tak nám, cestujúcim, ostávajú už len automaty. Na tie sa však nedá vždy spoľahnúť. Preto by bolo možno múdre, ak by dopravný podnik zvážil a prehodnotil svoj vzťah k predajcom. Veď v konečnom dôsledku každý predaný lístok je zisk. A o ten by v tejto ťažkej dobe dopravca asi nerád prišiel.
Vrtacik
27.1.2005 - Bratislava - strana 1
Na rýchlodráhu je šanca získať peniaze od štátu
BRATISLAVA Prispejú na výstavbu budúcej električkovej rýchlodráhy v hlavnom meste daňoví poplatníci z celého Slovenska? Podľa námestníka primátora Karola Koladu sa o tom rozhodne v priebehu dvoch až troch mesiacov. "Dovtedy budú známe výsledky expertíz, na ktorých v súčasnosti pracujú dve ministerstvá - výstavby a regionálneho rozvoja aj životného prostredia. Potrebné podklady sme im zaslali v minulých dňoch," vysvetlil Kolada. Ak budú vyjadrenia oboch rezortov priaznivé, rýchlodráha má podľa neho šancu stať sa takzvanou verejnou prácou. Získala by tak nárok na peniaze zo štátnej pokladnice. "Potom by sme okamžite požiadali ministerstvo financií o zahrnutie rýchlodráhy do štátneho rozpočtu už na budúci rok," potvrdil námestník. "Ak ju chceme postaviť, štát by nám na ňu mal prispieť sumou aspoň dvojnásobnou oproti tej, ktorú do nej investujeme my," mieni. Kolada argumentuje, že "už vo vládnom uznesení z augusta 2003 je zakotvené, že za predpokladu splnenia podmienok zo strany magistrátu je možné prideliť na stavbu rýchlodráhy 2,5 miliardy korún". Keby teraz vláda potvrdila ochotu finančne sa spolupodieľať na výstavbe nosného systému hromadnej dopravy v metropole, mesto by podľa Koladu peniaze mohlo "poskladať z troch zložiek" - z peňazí mestského rozpočtu, z úveru, ktorý si vzalo koncom vlaňajška, a zo štátneho rozpočtu. "Keď bude prísľub v suchu, hneď by sa mohli rozbehnúť projektové práce," tvrdí námestník. Na prvý, takmer päťkilometrový petržalský úsek od Janíkovho dvora po Bosákovu ulicu bolo pritom už v minulosti vydané stavebné povolenie. "Šlo vtedy síce o iný typ trate, ale v rovnakom koridore. Stačí vybaviť zmenu," vysvetľuje. Od Bosákovej po Šafárikovo námestie však podľa neho treba urobiť novú ucelenú projektovú dokumentáciu cez verejnú súťaž. "A na jar budúceho roku by sme mohli začať stavať," plánuje Kolada. Vybudovanie trate až do centra by sa podľa neho dalo zvládnuť zhruba za tri roky. V roku 2008 by sa súbežne mala rozbehnúť rekonštrukcia Starého mosta. "Trasu z Petržalky do centra by sme po dokončení mohli povrchovo prepojiť aspoň s hlavnými ľavobrežnými električkovými radiálami - na hlavnú stanicu, do Dúbravky a do Rače," dodal. Rozchod koľajníc sa zachová súčasný úzky, s perspektívou rozšíriť ho v budúcnosti na normálny železničný 1 435 mm. Pri dostatku financií by sa podľa neho neskôr dalo uvažovať aj o vedení rýchlodráhy pod Dunajom. Výstavbu rýchlodráhy presadilo v decembri roku 2003 mestské zastupiteľstvo. Urobilo tak po desaťročiach snáh predchádzajúcich vedení mesta vybudovať v Bratislave hĺbkové a neskôr ľahké metro. V mestskom parlamente sa však doteraz ozývajú protichodné, často odmietavé hlasy proti Koladovej schválenej koncepcii nosného systému. Otázka poskytnutia štátnych peňazí na bratislavskú rýchloelektričku je teda na stole. "Vyjadríme sa až potom, keď nám bude predložený konkrétny projekt po posúdení odbornými rezortami," povedal hovorca ministerstva financií Peter Papánek. Rovnako stručne a všeobecne zareagoval aj hovorca ministra výstavby László Juhász.
Ako budú stavať električkovú rýchlodráhu
* O jej vybudovaní rozhodlo mestské zastupiteľstvo v decembri 2003.
* Mesto na ňu v roku 2005 plánuje vyčleniť 150 miliónov Sk a v roku 2006 až 1,7 miliardy, a to z vlastných zdrojov, z úveru, ktorý získalo vlani. Aspoň dvojnásobok financií chce však ešte získať zo štátneho rozpočtu.
* Od roku 2006 asi do roku 2009 by sa mal postaviť prvý úsek od petržalského Janíkovho dvora do centra mesta povrchovo cez Starý most. Rozchod koľajníc bude "bratislavský", t. j. 1 000 mm, výhľadovo však s možnosťou prejsť na klasický železničný rozchod 1 435 mm.
* V roku 2008 sa súbežne začne rekonštrukcia Starého mosta. Výhľadovo sa však plánuje viesť trasu rýchlodráhy pod Dunajom.
* Aj centrom mesta by trať mala perspektívne viesť pod zemou. Dočasne by sa však vozne rýchloelektričky mohli na Šafárikovom námestí napojiť povrchovo na jestvujúce trate do Rače, Dúbravky aj na hlavnú stanicu.
Autor: Soňa Pacherová