Discussion Forum › General Discussion

Na stránke IDS sú len aktuálne CP a kedže sa momentálne jazdí v režime školské prázdniny tak tam tá linka nie je.

Imhd ma inu databazu cp ako idsbk? Lebo tu je cp L510, pricom na oficialnej stranke bid https://www.idsbk.sk/cestovne-poriadky/
taka linka dnes nie je...

Áno a nepopieram to. Pointa bola v tom, že v osobakoch je podiel pravidelných cestujúcich (v zmysle dennej dochádzky) najväčší. Nič to nemení na tom, že osobne poznám jedného človeka co ráno dochádza každý deň rýchlikom z Trenčína a druhého, ktorý z BB autom.

https://e.dennikn.sk/1971042/stat-chysta-miliardovy-tunel-okolo-bratislavy-druha-moznost-je-mestsky-okruh/?ref=side&_ga=2.36110308.571865820.1594929252-690441663.1594929252

Veru, tá základná sieť cyklotrás v Petržalke bola sčasti vybudovaná na veľmi dobrej úrovni. V tomto albume sú niektoré fragmenty spomínaných cyklotrás (https://photos.google.com/share/AF1QipMMPo13uAHZmA4t6K35LcrIPlYTLOnl5UHdUODI69SPHVGMd0vVvMeoPw34IfYmDQ?key=eXZUd3lpeUkzNF9ERkVmcFA0N0VNUjJvSUM3MVJB ).

A to ešte na rade cyklotrás neboli ani vyznačené čiary, hoci bola pripravená bezbariérová úprava (napr. cyklotrasa po chodníku od Fedinovej po "zdvojenom" chodníku k Ševčenkovej.

Žiaľ, najväčšmi sa na zániku týchto cyklotrás podpísalo bezbrehé a divoké parkovanie.

Samozrejme, veľa vecí bolo vtedy robených na kolene, ale napr. cyklotrasa na Mamateyovej a úprava zastávok Bulíkova a Ovsištské námestie tak, aby cyklotrasa viedla poza zastávku, bolo naozaj neuveriteľne pokrokové. A prakticky obdobný prípad doposiaľ nemáme (sfušovaný príklad na Farského rátať nemôžem...)

Vďaka, to potom vysvetľuje aj ten cyklopriechod pred kulturákom.
So záverom súhlasím, nakoniec je dosť tristné, že kostra petržalskej cykloinfraštruktúry bola od počiatku 90. rokov rozšírená prakticky len o zmiešanú trasu popri ramene, Petržalské korzo a teraz Nám. hraničiarov, zatiaľ čo nemálo úsekov (napr. pozdĺž Dolnozemskej a Bosákovej) sa necháva vyšumieť dostratena či priam prestáva s nimi počítať do budúcnosti...

Ale tými EC vlakmi tiež cestuje množstvo ľudí za prácou, prípadne do škôl do Bratislavy. 271 je z celej trasy najviac vyťažená v úseku Kúty - Bratislava, RR 870 má často v druhej triede 85% miest obsadených, na 280 je tiež silná frekvencia v úseku zo Zámkov do Bratislavy. A keď sa tých ľudí spýtaš, prečo nejdú Skom z Kútov/zo Zámkov, tak ti povedia, že im nevyhovuje spoj, ktorý stojí v každej vŕbe.

V princípe máš pravdu ale tie frekvencie jednotlivých ciest si si vycucal z prsta podľa osobných preferencií. Čo ak niekto lieta do Londýna denne a v Košiciach ešte nebol a ani to neplánuje?

To už je tragédia Slovenska s jeho minimálnou peronizáciou, inak by to prímesto zdržiavalo EC len po najbližšiu dopravňu. Ale všeobecne: Prímesto má mať prednosť preto, lebo vozí iné balíky ľudí (čiže osobominúty meškania sú vyššie), diaľkovka má väčšiu šancu ešte to dohnať a frekvencia v prímeste má také isté právo na dochvíľnosť ako v diaľkovke.

Áno.

Pretože je to tak na celom svete, kde prímesto nemá oddelenú infraštruktúru a je to tak správne.

Podľa mňa sa Romanova zrušila kvôli maximalizácii parkovacích miest.
Obojsmerná cyklotrasa po západnej strane vozovky viedla až po túto križovatku https://goo.gl/maps/tZphVzWZkt7mSzLr8, kde vychádzala na chodník vľavo (vidno to aj podľa debarierizácie zo zámkovej dlažby, aká sa používala v Petržalke na cyklotrasy v 90. rokoch) a po chodníku viedla až pred DK Zrkadlový háj.
Projekt bol nakreslený aj na križovatku pri Technopole (cyklopriechody cez všetky štyri ramená).
Bolo to riešenie, ktoré predbehlo dobu o 25 rokov.

Na Pionierskej by mal byť pokiaľ viem viacúčelový/ochranný pruh. Zjednodušene je to pruh rozdelený na dve časti, vľavo jazdia osobné autá, vpravo cyklisti, nákladné vozidlá a autobusy používajú celú šírku vozovky. Predpokladom je, že intenzita nákladnej dopravy je nízka a tiež rýchlosť by mala byť max. 50 km/h.
Obrázok: https://www.cyklodoprava.sk/wp-content/uploads/2016/11/Sn%C3%ADmkas.jpg

Tiež vychádzam len z toho čo si pamätám a zmena parkovania bola v čase hneď po vybudovaní chodníka. Predpokladám, že to ma súvis, ale jediné čo som k tomu vedel dohladať je google earth a rozdiel foto 2002 a 2004.

Nech je už Váš názor akýkoľvek, nemyslím si, že stránka o verejnej doprave je vhodná na diskusiu o škodlivosti/toxicite chemického priemyslu v blízkosti ľudí.

To robia aj v Sladkovicove: ked meska ranny RR z NZ do BA s pokracovanim na EC do prahy nad osem minut, tak cakajuci Os zo stanicevypravia, a ho po nespravnej dobehne RR este pred Sencom, a tak nemeskame.
Alebo novi mladi v Senci minule vyriesili vecne meskajuci Os z NZ, a kvoli rezaniu vecne cakajuci Os z BA pred vchodovym oproti takym sposobom, ze Os z NZ dali do boku na 2. kolaj vlavo, a Os z BA na spravnu 4. kolaj vpravo, a hla, rezanie sa neudialo, lebo vlaky pustili naraz do aj zo stanice. Len treba rozmyslat, no a peronizovat.

A nemozu za caste meskania, pripadne aj neobiehanie vlakov chybajuce kolajove spojky? Preco sa pri rekonstrukcii koridoru uz vlastne nerobia dvojite kolajove spojky na oboch zhlaviach kazdej stanice? Cena?
Nedavno bola pre smrtaka neprejazdna prava kolaj medzi Senkvicami a Pezinkom. Hodinu zmeskanym osobakom sme prisli z Bahona do Senkvic k 1. nastupistu kde prebohol nastup/vystup. Ale kedze na zhlavi pred nami chybala spojka na nespravnu tak sme to museli vycuvat cez cele zhlavie na trat smer Bahon a az tu sme mohli prejst do protismeru. Takze v momente ked vsetko hodinu meska sme este aj prejazdny usek (Bahon - Senkvice) blokovali posunmi v stanici po zhlavi kvoli 1 chybajucej spojke.

ked vas citam, u nas vlaky vlastne ani nemaju sancu zrazit sa pri tolkom meskani a cakani na meskajuce vlaky
cim to je, ze v cr je tolko incidentov a u nas viacmenej len horiace vlaky? iny system?

Tak to v prípade MU a vysokého meškania je to podľa môjho názoru najmä o tej operatívnosti, ktorá u ŽSR a ZSSK veľmi nefunguje. Pri posledných prípojoch fakt ľutujem cestujúcich, ktorí z ničoho neprestupujú a sú na ne odkázaní a často prídu domov o niekoľko hodín neskôr pretože sa čakalo na prípoj. Pritom by stačilo, keby sa pri tvorbe obehov súprav a vlakového personálu myslelo na to, že raz za čas sa proste nejaká veľká MU stane a asi by bolo dobré mať v prestupných bodoch (ako spomínaš napríklad Košice) niečo a niekoho v zálohe na posledné diaľkové spoje, alebo aspoň pripravené nejaké núdzové riešenie. Ale tu sa väčšinou vždy všetko rieši až keď je neskoro.