Discussion Forum › General Discussion

Keby DP nepoužíval krátke hrazdy na zrkadlá a vodiči by si ich nenastavovali nezmyslelne dopredu, tak bočná smerovka vôbec nebráni vo výhľade. Ak je interiér spracovaný tak pekne ako na 7304 tak ďakujem, už som zvracal.
I.

Pretože ak by to náhodou niekto strhol, tak ten imbecil, čo šéfuje VRBUSTom by sa z toho išiel posr.ť ešte viac a pokúšal by sa dať mu to k náhrade, čo aj predviedol keď sthli výhybku z Gagarinky na Mierovú (pred cintorínom). Zatiaľ mi nikto z DP nebol ochotný odpovedať na otázku, prečo:
1) Kupujú tie shity ESKO (Vkonštr.=40 km/h) a nie Elektroline (50 km/h)
2) Na nich potom ešte obmedzujú rýchlosť na 30, poprípade 20 km/h.
Bratislava je typickým príkladom toho, ako nemá vrchné vedenie vyzerať a ako sa nemá vrchné vedenie rekonštruovať. S výnimkou zatiaľ nepoužívaných odbočiek z Gagarinovaj na Mierovú a od Ruž. cintorína na Gagarinovu sa v Bratislave nenájde komplikovanejšia vzdušná zostava bez pevnej svorky. Obzvlášť hanebné sú potom križovatky pod hl. stanicou a Mlynské Nivy/Karadžičova.
Ale vrchnosť je spokojná, pretože je to lepšie, než tie kremnické Ohio Brass a Kummler&Matter armatúry, čo tam viseli predtým.
I.
I.

No len sa divim, ze sa idu pustat do takej veci. Mi take "robotisko" na nich nejak nesedi. Sak jasne, ze cely vyrez som myslel. Presne ako 7085. Podla mna Krasnany dopadnu tak, ze tam budu same K2S (nie su zle), T6A5 (pomaly zacnu byt viac a viac poruchove) a T3 TV1 a TV8 (tie budu podla mna dobre este dlho).

Asi budu mat hore novy vyrez ako 7085. Ake vozy to budu neviem. Naco by davali iba ciselny transparent, vsak smer by si musel rucne otacat, to nedava zmysel - btw., takto to maju v Ostrave... Co sa tyka vlaku a dobierky, tak to neviem.

Tie T3 v Krasnanoch co budu mat tie BUSE transparenty, ich budu mat kde ? Hore v cele spravia otvor ?

All: Neviete mi povedat - ked poslem balik ako spesninu vlakom, da sa poslat na dobierku, ze dotycny tam zaplati a oni mi poslu prachy nazad ?

Moja rec ! Suhlas !

S tym suhlasim, treba elektricky!!! Gumokoly tiez, ale kua, tramvaje by to trebalo. Nove, nie modernizovat stare serble. Vsak napr. 7103 je z roku 1971!!! Treba nove vozy, moderne, nizkopodlazne!!

Pocujte ludkovia aky 15cm autobus???? co to trepete co tak nakupit konecne nove elektricky trojklbove prepravna kapacita cca 300. No a trolejbusom by tiez nezaskodilo vynovit. Co tak uvazovat nad tym????

Zabudol som Vam dnes napisat. Rano na trase linky 52 (3501) Východné - Rača kontrolovali revizori cestovne listky Nezvycajna oblast na kontrolovanie ale oplatilo sa im to chytili tusim 4 ci 5 ciernych pasazierov dobre im tak mysleli si ze tam revizor nezavita a zial mylili sa mali by tam chodit castejsie. Dobry napad. Dufam ze co dnes zarobili pouziju na skvalitnenie dopravy v tejto oblasti.

piesok - ked mas znizenu adheziu medzi kolesom podvozku a kolajnicou (teda sa ti koleso presmykuje) je moznost sypat si piesok pod kolesa - teda medzi kolajnicu a koleso) a potom sa uz zvacsa kolesa nepresmykuju

Vysvetlenie pojmu piesok a pieskovanie.

Pieskovanie sa pouziva nielen pri brzdeni, ale aj pri rozjazde vozidla pri zlych adheznych podmienkach. Kazde vozidlo ma zasobniky piesku, ktore su umiestnene pred podvozkom v smere jazdy. V praxi hovorime o tych sedych bednach, na ktorych su umiestnene sedadla. Nachadzaju sa nad prvym podvozkom. U vozidiel T6A5 sa pieskuje aj pod druhy podvozok, ale iba lava strana. Piesocnik sa uvadza v cinnost bud mechanicky (tiahlo z kabiny vodica) alebo elektromechanicky, tlacitkom, pripadne pedalom (T6A5). Moderne piesocniky davkuju presne mnozstvo piesku pod koleso, starsi system iba sype pieskok na kolajnicu.

Este vysvetlim pojem zhorsene adhezne podmienky.
Pod pojmom zhorsene adhezne podmienky rozumieme vsetky nasledovne situacie:
1. Polomokra kolajnica (tesne po zacati dazda)
2. Listie na kolajniciach (na jesen).
3. Prasne prostredie (komunikacie v meste so zatvorenym zvrskom a pod).

Pri dazdi, ked sa vytvori suvisle mokra kolajnica, pieskovat netreba. Ono to vela vodicov nevie, ale suvisle mokra kolajnica ma lepsiu adheziu ako sucha. Preto by sa malo pieskovat iba vo vynimocnych pripadoch - spomenutych vyssie. Pieskovanie sluzi tak na brzdenie, ako aj na rozjazd zo zastavky.

Turbo> dik moc, nic proti tebe, ale je tu niekto kto by mi to vysvetlil tak aby som tomu pochopil ? (a ako do toho zapada ten piesok (vid disp. forum: "Uz na 2. zastavke mu nemohol ostat ziaden piesok" a pod.)

jo mas pravdu zhruba - ale nezabudaj, ze elektricky su kolajove vozidla a tie maju kludne zivotnost aj 30 rokov - okrem toho - eliny v BA su jedny z najmladsich v celom byvalom ceskoslovensku - ale, samo, ze ten stav o o tom nesvedci :(((. Takze chyba bude inde.

Elektricka ma 3 neazvisle brzdne systemy:
1. Elektrodynamicka brzda.
2. Mechanicka prevadzkova a parkovacia brzda.
3. Elektromagneticka nudzova brzda (tzv. klat).

Popis:

1. Elektrodynamicka brzda (EDB).
Uvadza sa v cinnost ako prva. Pracuje odlisne pri roznych elektrickych vyzbrojach (Tr37, UA12, TV1, TV2, TV8, TV12, TV13, TV14, TV Progress, ...). Spolocne je vsak jedno: Motory v trakcnych podvozkoch pracuju ako generatory a vyrobeny prud sa mari v odporniku alebo rekuperuje spat do siete. Najcastejsie sa vsak mari v odporniku, tzv. zrychlovaci (Tr37, UA12), pripadne v specialnom brzdnom odporniku (polovodice), ktory je umiestneny v bedni na streche vozidla, vynimocne v podlahe vozidla (vyzbroj TV8 a TV12).

EDB pracuje od beznych prevadzkovych rychlosti az priblizne do 3 kn/h, kedy prestava ucinkovat. EDB je nezavisla, uvadza sa v cinnost aj ked je vypadok napatia v sieti. Potrebny budiaci prud je bud udrzovany v tzv. priprave, vtedy hovorime o prude pripraby alebo sa motory nabudia z kondenzatoru.

2. Mechanicka brzda.
Sluzi ako nahradna brzda v pripade ze by EDB z akehokolvek dovodu vynechala a ako parkovacia brzda. Je to mechanicka brzda a na Bratislavskych elektrickach sa vyskytuje v dvoch variantoch: Ako celustova brzda (T3 a vsetky jej variacie) a ako kotucova brzda (T6A5). Vozidla K2 tvoria zvlastnu skupinu vozidiel, pri ktorych maju krajne trakcne podvozku celustove brzdy a stredny jalovy ma kotucove. Plati to aj o K2S s vynimkou 7112 a 7113, ktore maju vsekty brzdy kotucove.

Mechanicka brzda sa uvadza v cinnost automaticky po vynechani EDB a dobrzdi vozidlo az do zastavenia a sluzi aj ako parkovacia brzda. Uvolni sa az po naslapnuti jazdneho pedal, pripade pri zadani jazdy na rucnom radici. Da sa aj mechanicky odbrzidt v pripade poruchy vozidla (zvonku na podvozku).

Vozdila K2 a K2S tovira vynimku aj v tom, ze pri brzdeni z vysokych rychlosti sa uvadza v cinnost aj kotucova brzda na strednom jalovom podvozku a pomah akrajnym podvozkom ubrzdit vozidlo. Vynimku tvoria K2S 7112 a 7113, pri ktorych sa tato brzda uvadza az vtedy, ked EDB dosiahne plny vykon.

3. Nudzova elektromagneticka brzda.
Jedna sa o nudzovu brzdu napajanu z baterii vozidla (24 Voltov). Tato brzda by sa v premavke nemala pouzivat, samozrejme, casto sa pouziva pri znizenych adheznych podmienkach. Pri zoslapnuti pedalu brzdy (resp. pri zadavani brzdy na rucnom radici) sa pri spodnej polohe postupne aktivuje nudzova elektromagneticka brzda. Najprv padnu zadne klaty, pri dalsom brzdeni aj predne.


Toto je zjednodusene vsetko.

viem, ze uz sa tu na tuto temu asi debatovalo 1OO OOO krat, ale vysvetli mi niekto konecne ako je to s brzdenim elektriciek (piesok, klieste, zuby, kua to co fsetko znamena?)

m@rtin: Inak suhlas do BA by som bral Solaris 12 a 18m.

Len v krátkosti, kedže viem, že je tu kopec ludí so záujmom o starú Bratislavu, tak chcem upozorniť na stránku http://www.bapodhradie.sk kde sa rodí projekt na záchranu Podhradia, proti výstavbe "tatrabánk z Mierka" v Podhradí (od Nového mostu po tunel).

Kua dam za nieco 13 mil. Sk - je to moje a pokial to nemam nejak zmluvne osetrene, tak si v tom Mercedesi mozem vozit aj hnoj. Tym neobhajujem bordel v DPB, len sa mi to nezda ,a by sa mi niekto montoval do toho , ze mu robim zlu reklamu. Ze ten Mercedes nezacne nahanat cele Albansko - ved to je plne Mercedesov v uzasnej kvalite.

osobne si myslím, že je absolútny prepych aby sa do BA kupovali Mercedesy. To by boli úplne vyhodené peniaze. Bola by to totiž liečba šokom jednak pre niektorých vodičov (presadnutím do lepšieho busu sa človek nezmení ak to nie je v ňom) jednak pre niektorých cestujúcich ktorí by nevedeli ako sa majú správať. Takže to chce postupný vývoj a Solaris by bol asi najvhodnejší z hladiska ceny, konštrukcie (nerezová kostra a plastovámi dielmi - čo nezhrdzavie) a jednoduchosti údržby.
Myslím že MB je stavaný na normálne cesty a aj ked je zosilený podvozok tak tento bratislavský cestný humus by ho hneď pochoval. Sem treba fakt tanky alebo aspoň autobusy s tankovými parametrami konštrukcie (Solaris)
A Solaris myslím dáva "za málo peňazí dosť muziky".