Reakcia na: Peter K #2099:
Filozofia dopravy vychádzala z AVTD, ktorá bola spracovaná VÚD v Žiline, odskúšaná a následne sa pristúpilo k budovaniu TD. Doprava bola sústredená do hlavných koridorov a všetky jalové A linky sa zrušili. Za osem rokov bol vybudovaný trolejbusový dopravný systém, ktorý v plnom rozsahu zabezpečil dopravu v meste. Autobusové linky zostali len doplnkové, a to na zabezpečenie dopravy z mestských častí, bývalých obcí. Aj tie sú zjednodušené, lebo jedna linka zabezpečuje dve prímestské časti. Čisto mestské autobusové linky zostali len dve L26 a L28. Dopravný systém je tak dokonalý, že nevyžaduje takmer nijaké doplnkové autobusové linky. Nepotrebujeme teda linky pre sestričky, vojakov a podobne. Skús si porovnať počty liniek a pozri sa na plán liniek MHD v Žiline a porovnaj tú jednoduchosť. Každý sa dostane kam chce a včas, nikto nezostane na zástavke. Trolejbusový systém sa ešte zdokonalil v tomto roku zokruhovaním trolejbusovej dopravy. Ktoré mesto na Slovensku si mohlo dovoliť vytvoriť tri dopravné okruhy? Na jednej strane čítam, že sa splnil sen dopravákov a na druhej strane ho z iných miest, čo ho nevyužívajú, odsudzujú.
Čo sa týka toho intervalu. Nie som obhajcom DP, ale zbytočne mi tu bude niekto podsúvať na porovnanie L4 prešovskú a L4 žilinskú. Ty si to jasne a zrozumiteľne napísal, že trolejbusy v PO majú takmer rovnomerný celodenný interval a v špičke sa vypravujú autobusy. Tak potom môžu byť intervaly na Tr linkách pekne uhladené. V Žiline sa ***** posilňuje trolejbusmi, tak samozrejme, že keď sú nasadené ďalšie Tr, tak ten interval nemôže oku lahodiť. Keď si zoberieme žilinskú klasickú L3 a L4, tak je to tam vidieť. Môžem povedať, že mesto mám prejdené všetkými smermi, stál som s fotoaparátom takmer na všetkých zastávkach, obratiskách a otočkách. Dopravu som sledoval v rôznom čase na rôznych miestach. Ten systém spracovaný dopravnými odborníkmi pracuje dobre, je jednoduchý a praktický. Samozrejme, že nič nie je dokonalé a stále je čo zlepšovať.
O energetike nabudúce.
Peter K
Pod inou filozofiou zabezpecena dopravy v spicke som myslel to, ze v PO sa vypravuje viac A, a T maju celodenne rovnake alebo malo rozdielne intervaly. V Ziline je vyraznejsie posilnenie T v spicke.
Podla mna nie je podstatne, kolko je kde liniek, ale ci je na dolezitych usekoch (zvacsa zatrolejovanych) atraktivny interval. A ked sa spoje viacerych liniek akosi nedari prekladat, tak je lepsie menej liniek a lepsi interval. Pocet cestujucich v sedle ovplyvnuje aj tarifa.
K energetike:
cas platnosti spickovej, vysokej a nizkej tarify sa tyka len odberatelov zo siete vvn. Ak DP odobera EE z 22 kV, tak ma len vysoku a nizku tarifu. Sadzba sa da tiez vybrat rozna. :
Dohodne sa technicke maximum a mnozstvo energie. Za 15-minutove mesacne maximum sa moze platit A) podla nameranej hodnoty (vacsia cena); alebo sa odhadne (lacnejsie, ale hrozia penale za prekrocenie)
Cim je dlhsi cas vyuzitia maxima, tym sa platba za vykon "rozpocita" na viac kWh a EE je postupne lacnejsia.
Cas vyuzitia maxima moze ovplyvnit nerovnomernost odberu a cas trvania odberu.
Kazde mesto je inac rozlozene a moze byt pre neho vhodne nieco ine. Ja som rad, ze v Ziline sa ***** zabezpecuje trolikmi. Svojho casu bola v Presove spickova trolejbusova linka 30, na ktorej zacali postupne jazdit autobusy (dnes sucast inej linky). Ak sa pridanym spojom nezvysi vykonove maximum, tak palivove naklady na T su asi tretinove ako u A . Kedze dnes je vysoka cena nafty, tak by aj mna zaujimalo, ako dlho by mal trvat spickovy odber EE, aby sa to trolejbusmi oplatilo v porovnani s A. {20-krat do mesiaca by mala ***** trvat kolko minut ?}
Na vypocet by boli potrebne presne udaje z DP.