Discussion Forum › General Discussion

Myslím si, že najlepšie by bolo zakúpiť kĺbové nízkopodlažné vozidlá, veď na Košickej vo vozovni je ešte miesta dosť vedľa odstavených kĺbových Karos, ktoré už ani nevedia ako vyzerá mesto.

S vlečkou do automobilky KIA sa uvažovalo hneď od začiatku výstavby závodu ako aj s prístupovou komunikáciou. Oneskorenie výstavby bolo spôsobené okrem iného aj nevykúpením pozemkov pod infraštruktúru. Ak bude predpokladaná výroba 200 až 300 tis automobilov ročne, k tomu však musíme pripočítať nielen finálny výrobok, ale aj logistiku, tak preprava bude veľmi zaujímavá. Teraz má veľkú šancu aj Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a. s., ale nemôže čakať so založenými rukami ako jej sestra Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. Tá by chcela voziť cestujúcich do automobilky, ale je nepripravená a s argumentmi typu chceli by sme, malo by sa, Kia s nami nedebatuje a podobne, to ďaleko nedotiahne. SAD-ka a DPMŽ, s.r.o. konajú a hoci sme si to na diskusnom fóre predstavovali s dopravou hlavne cez ZSSK, tak týmto dvom prajem, nech si zarobia.

Podla ZSSK 20 vlakov denne.

Kia bude mať aj vlečku? ? Po tej medialnej búrke o tom, aké problémy im spôsobí chýbajúca diaľnica v Pov.Bystrici som mal dojem, že všetko budú expedovať kamiónmi. ?
Inak čo tá 30 miliónová socha Hurbana? Nechceli ste radšej v Žiline ďaľšie 4 nízkopodlažné autobusy? ? ? ? ? ?

Projektantská firma Geoconsult, s.r.o. Bratislava vypracuje dokumentáciu pre stavbu diaľničného privádzača Lietavská Lúčka - Žilina v dĺžke 4,85 kilometra. Ide o 2. časť II. etapy výstavby privádzača od budúcej križovatky pri sídlisku Solinky po križovatku s diaľnicou D1 na konci Bytčice. Táto časť privádzača, ktorá oblúkom obchádza mestskú časť Bytčica, už nesúvisí priamo s MHD. V tomto čase sa realizuje v zložitých podmienkach 1.časť stavby privádzača od križovatky pri Saleziánoch po sídlisko Solinky na Rajeckej ceste, ktorá prechádza v intraviláne mesta. V uvedenom úseku nám premáva autobusová linka č. 22 do Bytčice a čiastočne aj linka č. 2.

Vladimir, mam dake fotky z Liberca nechces?

a ešte tu máme nedoriešené aj iné veci, taže pokus č. 3

"Autor: Juraj 8.11.2005 14.09 #6256 Re:
Re #6253 LUK: OK., ale pripomente mi to buduci tyzden, lebo teraz budem 2 dni na sluzobke a v piatok a sobotu som zas v skole. Vdaka."

Menovaní mimožilinčania sú známi svojim negatívnym postojeom ku všetkému, čo sa v Žiline stane, bez ohľadu na to, že sa často jedná o unikátne riešenia, presne prispôsobené žilinským špecifikám, ktoré sa postupne rozšíria do celého sveta ako jedine správne. Menovaní Žilinčania sú známi svojimi iredentistickými postojmi k vlastnému mestu. Preto pán riaditeľ nebude reagovať na tieto štvavé výlevy neúspešných kandidátov na primátorov. Napríklad taký Jozef nič nekritizoval.

Historický kalendár:
2.12.2002 – Výber zo Žilinských novín č. 49 v roku 2002, tesne pred komunálnymi voľbami poslancov do MZ v Žiline. Text je prepísaný presne, vrátane interpunkčných znamienok, tak ako bol uverejnený pred tromi rokmi v Žilinských novinách. Porovnajte príspevok o trolejbusovej doprave od p. Stuchla uverejnený aj v tomto roku #6512

Ing. arch. Antonín Stuchl, autor kolektívu smerného územného plánu Žiliny z 80-tyh rokov minulého storočia napísal o trolejbusovej doprave:
Mesto za 800 miliónov Sk „darovalo“ obyvateľstvu niekoľko trolejbusových tratí. Ich ekologický význam je v mori áut nulový, pretože v meste sa stále viacej a niekde už aj 10-násobne prekračujú limity kysličníka dusíka. A ich ekonomický význam je dokonca záporný. (V Prahe už z estetických a ekonomických dôvodov zrušili všetky trolejbusy). Za 800 miliónov Sk mohla mať Žilina takmer všetky trate už obsadené ekologickými autobusmi na stlačený plyn (sledovali sme ich na pešej Kärtnerstrasse vo Viedni) a vybudovanú až aj väčšinu peších atraktívnych prepojení.

Ing. arch. Juraj Gallo, za regionálne združenie Spolku architektov Slovenska v Žiline napísal o trolejbusovej doprave:
Aký je potom ekologický efekt z novozavedenej trolejbusovej dopravy? Mimochodom, Žilina patrí asi k posledným mestám Európy, kde sa na konci 20. storočia zaviedli trolejbusy ako nový dopravný systém mestskej hromadnej dopravy. Prvý trolejbus na svete vyrobil Siemens v roku 1892 (!) v Berlíne. Vtedy to bola naozaj novinka! Ale o sto rokov neskôr už existovali lacnejšie a flexibilnejšie systémy ekologickej dopravy. V čase, keď vo vyspelom svete sa mestá postupne zbavovali masívnych stĺpov a drôtov, hyzdiacich mestské prostredie, a trolejbusy nahradili elektrobusmi, autobusmi na plynový alebo hybridný pohon. Žilina sa zadrôtovala pavučinami trolejových vedení. Osadením masívnych stĺpov si tiež veľmi neprezieravo zablokovala možnosti úprav komunikácií a križovatiek v budúcnosti.

Ono je to podla ZSSK tak - projektovu dokumentaciu uz ma sice spracovanu jedna bratislavska firma, ktoru vsak o to doteraz nikto oficialne nepoziadal, pretoze zrejme predpoklada, ze sa to bude robit v casovej tiesni a bude treba vytiahnut nejaky projekt co najskor a tejto firme to pride vhod. Zaustenie uz sice zrejme je, ale nie je doteraz vyriesena trasa vlecky medzi oboma zavodmi.

ZSSK mala zaujem o rokovania s Korejcami o tom ake predstavy maju o doprave zamestnancov, ti sa vsak s nimi o tom odmietaju bavit.

Aspon tak to prezentovala ZSSK.

Projekt vlečky je už dávno spracovaný, tak isto ako aj zaústenie do závodu. Veď nedáva logiku, aby automobilka už teraz pred dokončením závodu nevedela, kde má mať vlečku a kde bude zoraďovať vozne. Vlečka už mala byť pomaly hotová, jej výstavba sa oneskorila zo známych dôvodov. Som presvedčený, že zástupca Železnične spoločnosti, a.s. tam táral aj nezmysly, aby obhajoval svoju neschopnosť.

My sme tu diskutovali na základe informácií z masmédií. Ja si veľmi dobre spomínam ako zo Železničnej spoločnosti, a.s. rozprávali ako budú zabezpečovať dopravu. Boli tam spomínané aj vlaky z Rajca do Varína. O vybudovaní novej zastávky na hlavnej železničnej trati sa vôbec neuvažovalo, hoci sme tu o tom disktovali. Bolo niekoľko návrhov na vybudovanie novej železničnej vlečky, ale vybral sa nie najvhodný variant. Uvažovalo sa aj o doprave zamestnancov po vlečke, ale nikto projektantovi nezadal, aby tam bola zapracovaná zastávka a ani sa neopýtal vlastníka závodu či by mohli zachádzať vlaky do areálu. Teoreticky by mohli súpravy končiť aj pred závodom a vracať sa naspäť do Žiliny. Pretože je závod rozsiahlý, tak by tam mohli byť aj dve zastávky. Zaústenie vlečky je plánované, mimoúrovňovo ponad novú komunikáciu na okraji závodui Kia Motors Slovakia a hneď vedľa závodu Hyundai Slovakia. Medzi oboma závodmi vedie aj prepojovacia komunikácia z jestvujúcej cesty v Nededzi na novú komunikáciu. Nová komunikácia v rámci úspor má byť už len obyčajný dvojpruh, na odbočovanie rozšírená o tretí pruh, a preto nevidím ohrozenie zamestnancov prechodom cez cestu.. V minulosti som spomínal, že ešte poslúžia staršie Karosy DPMŽ, s.r.o. na prepravu zamestnancov do automobilky a pravdepodobne to tak aj bude.

Oni (ZSSK) by cheli ako variant c. 1 vozit priamo po vlecke, problem vsak je, ze doteraz sa nevie, kade pojde vlecka medzi zavodmi ani kde bude zaustena do hlavnej trate (resp. uz sa vie, pri odb. Vah, ale vraj to nie je najlepsie riesenie).

Inak UKOvi nezavidim, je tam teraz dusno. Uz som o tom cosi pocul...

hlavne to nevzdať. Nikto z nás, čo sme v "obore" to nemá ľahké, a našim odchodom im dáme viac priestoru...

A už sa to tu omieľalo veľakrát - ideálne by bolo voziť priame vlaky z Rajca, Čadce, Bytče, Martina po vlečke rovno do závodu (okrem doplnkovej autobusovej dopravy samozrejme)

Ináč ten termín bol vybratý bohovsky - pracovný deň doobeda ☠

Kto "dali vedieť"? KIA? A kto sa bude podieľať na financovaní? Tá linka pôjde mimo Žiliny, tak by na ňu mal niekto prispievať, ak ju bude prevádzkovať DPMŽ ?

Tá cesta pôjde aj povedľa súčasnej zastávky Teplička. To ju kvôli tomu zrušia?

Nestiham, nebol som, stale som si myslel, ze je to az o 16.h. "Vraj" je kravina. Navrhli sme 4 linky: Vlcince-KIA, Hajik-KIA, Solinky-Hliny-Kia, spickove a jednu celodennu Hurbanova-Kia. Nakoniec dali vediet, ze im staci len Aut.stanica-KIA.