Budapešť má novú trať metra

Linka M4 spája od 28. 3. 2014 Keleti pályaudvar a Kelenföld vasútállomás.

Po dlhých rokoch plánovania (od roku 1972) a dlhých rokoch výstavby (základný kameň bol položený 27. marca 2006) sa hlavné mesto Maďarska dočkalo linky metra M4, tzv. zelenej linky. Trať spájajúca Keleti pályaudvar (Východnú železničnú stanicu) v Pešti a Kelenföld vasútállomás (železničnú stanicu Kelenföld) v Budíne bola uvedená do prevádzky s cestujúcimi 28. marca 2014 o 12:00. V tomto čase boli naraz otvorené všetky stanice, do ktorých okamžite zavítali davy nadšených obyvateľov i návštevníkov Budapešti. Pasažieri sa mohli počas prvých troch dní premávky zviezť bezplatne.

Trať prechádzajúca i pod Dunajom je dlhá 7,34 km a nachádza sa na nej 10 staníc (vrátane koncových). Na stanici Keleti pályaudvar sa linka M4 stretáva s linkou M2, na stanici Kálvin tér s linkou M3. Pri stanici Kelenföld vasútállomás sa nachádza depo. Stanice sú umiestnené v hĺbke 14,5 - 31 m a všetky majú ostrovné nástupisko s dĺžkou 80 m. Zaujmú svojím nápaditým architektonickým riešením, no nie sú zbytočne príliš okázalé. Tunely majú vnútorný priemer 5,2 m, koľaje štandardný železničný rozchod - 1 435 mm. Vlaky môžu na trati premávať rýchlosťou najviac 80 km/h a sú napájané napätím 750 V DC z tretej koľajnice. Cesta z východiskovej stanice na konečnú by im mala podľa cestovného poriadku trvať necelých 14 minút.

Pre prevádzku na linke M4 má budapeštiansky dopravný podnik BKV k dispozícii 15 štvorvozňových plne priechodných elektrických jednotiek Alstom Metropolis AM4-M4, podobných tým, ktoré už obsluhujú linku M2 (Alstom Metropolis AM5-M2). Ovládanie vlakov linky M4 je automatické, no zatiaľ pod dohľadom vodiča; prevádzku bez vodičov zavedie BKV neskôr.

Pred tým, ako sa po novej trati odviezli prví cestujúci, musela byť dôkladne odskúšaná, takisto ako nové súpravy. Nie je bez zaujímavosti, že prvé skúšobné jazdy, ktoré prebiehali od 28. novembra 2012 v úseku Kelenföld vasútállomás - Móricz Zsigmond körtér, sa uskutočnili so súpravou štyroch vozňov Ev3 z produkcie Mytiščinského strojárskeho závodu. Skúšobná prevádzka bez cestujúcich bola úspešne zavŕšená 22. marca 2014.

Celkové náklady projektu linky metra M4 dosiahli sumu 452,5 mld. HUF (1,48 mld. EUR) z čoho 180,8 mld. HUF (591 mil. EUR) pokryli eurofondy, 193,7 mld. HUF (633 mil. EUR) štátny rozpočet a 78 mld. HUF (255 mil. EUR) mestské financie.

Výstavba novej trate metra si vyžiadala rozsiahle výluky povrchovej dopravy a aj jej sprevádzkovanie dopravu na povrchu významne ovplyvnilo. Zmeny, ktoré vstúpili do platnosti 29. marca 2014, sa dotkli 4 električkových, 3 trolejbusových a až 54 autobusových liniek. Celkový rozsah povrchovej dopravy však ostal nezmenený. Na nepoznanie boli zmenené priestory nad niektorými stanicami metra, pri Keleti pályaudvar boli prestavané trolejbusové obratiská, vďaka čomu stoja od 23. marca 2014 trolejbusy troch liniek bližšie k železničnej stanici.

Dĺžka trate nie je konečná, v pláne je predĺženie zo stanice Keleti pályaudvar na Bosnyák tér a zo stanice Kelenföld vasútállomás na Madárhegy.

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Myslím, že to prevádzkuje BKK a na Kálvin tér sa stretáva s M3
Velmi dobra architektura. Kotas by sa mohol ist kuknut ako nerobit vsetko na jedno kopito.
Ach jaj, kiez by tam bolo namiesto slova Budapest napisane Bratislava... Ale u nas samozrejme nie je mozne postavit ani jednu elektrickovu estakadu.
Reakcia na: ross #3:
Dajte uz pokoj s tym metrom v Bratislave. Bratislava ma o viac nez milion obyvatelov menej ako Budapest.
Reakcia na: ross #3:
Len pre porovnanie: náklady na M4 boli 1,5 mld. EUR, za tie peniaze sa dá postaviť 20x trať Štúrova - Bosákova ☺
V BA by sa mala dobudovať električková sieť, aby sa znížila jej zraniteľnosť + samozrejme preferencia.
Akú má prepravnú kapacitu metro? cca 20 000 ľudí za hodinu? Karlovesská električka, ktorá je jedna z najvyťaženejších častí MHD má kapacitu cca 9000 ľudí za hodinu. Z toho vyplýva, že by metro chodilo poloprázdne. Zmysel by možno malo akurát na úseku DNV-Dúbravka-Karlova ves-Mlynská dolina-CMO , kde by nahradila okrem elín aj 21 a 31/39. To by však musel byť zabezpečený aj prestup na ďalšie trasy, keďže každý nekončí v CMO, ale ide ďalej. Tam ďalej by však už tak využité nebolo. Z toho vyplýva, že v Bratislave je metro nepotrebné. Úplne nám stačí kvalitná električková sieť. Metro je vhodné tam, kde už klasická MHD nestačí a nedá sa viac posilniť, u nás niečo také nepociťujem a myslím, že posilňovať by sa dalo všade
Reakcia na: Tedomík #6:
Čisto teoreticky sa dá predpokladať, že keby existovalo metro, ktoré by z okrajových častí (DNV, Ivanka pri Dunaji, Rovinka, Petržalka) rýchlo prevážalo cestujúcich do centra, tak by tí cestujúci nechávali svoje vozidlá na záchytných parkoviskách a zvýšil by sa dopyt po MHD a metro by mohlo byť vyťažené omnoho viacej. To by ale chcelo väčšiu sieť, viac súprav a možno nejakú integráciu so ŽSR... Nič reálne v dohľadnej dobe ?
Reakcia na: Tedomík #6:
Zalezi podla toho, kolko voznov/ake dlhe bude to metro. Ale na druhej strane, stacilo by, keby to bolo to "polo metro" tj. elektricka zapustena pod zem ako NY metro (tj hned pod ulicou). Tym by sa mohli velke ulice zmensit, ci stredovy pas nahradit zelenou 🙂
Reakcia na: MatejBA #8:
Ja osobne nie som zástanca podzemného električkového systému. Isteže je rýchlejší, spoľahlivejší.... ale treba si uvedomiť, ako hovorí aj hlavná architektka Ingrid Konrad, že električka je mestotvorný prvok a bez neho by to nešlo. Ja osobne si napr. takú Obchodnú ulicu bez električiek neviem predstaviť. Áno dopraváci ju nemajú radi, lebo je to strašný spomalovák, lenže podľa mňa nie je dôležitá len samotná cesta, ale aj cieľ. Bez električiek by Obchodná neskutočne stratila na rušnosti. Tým však nehovorím, že chcem takú Obchodnú všade 😃 Alebo aj taká Špitálska. Sama o sebe nie je ničím zaujímavá, ale tie električky ju akoby "zobúdzajú". Bez nich by bola akási mŕtva zóna. A druhä vec je, že u nás by sa to nenahradilo zeleňou, ale cestou. Budeme mať krásne novée reprezentatívne električky, bola by ich škoda schovávať. Inak aj električky by mohli byť rýchle, to by však nesmeli mať zastávky každých 300 metrov ala Karlovesská a mať kvalitné trate s preferenciou a vysokorýchlostné výhybky
Reakcia na: Tedomík #1:
Prevádzkovateľom všetkých liniek metra v Budapešti je BKV. BKK je koordinátor dopravy (s podstatne väčšími právomocami ako má napríklad pražský ROPID, o BID ani nehovoriac) a žiadnu linku MHD neprevádzkuje.
Reakcia na: Tedomík #9:
Električky v centre pod zem zakopali v priebehu posledných cca 20 rokov vo všetkých mestách nemeckého porúria (v Dusseldorfe tak robia práve teraz), ale mimo toho aj napr. v Stuttgarte. Na Ukrajine funguje takýto systém napr. v Krivom Rogu.
Reakcia na: Tedomík #9:
To je super ze sotousi maju mestotvorny prvok, len ten mestotvorny prvok sa tade suchce 20kou. Ale dobre, podstatnejsie su radialy. Tam je nutna segregaia trati, menej zastavok a vyssia tratova rychlost. Az potom moze byt elektricka konkurencieschopna.
Reakcia na: MatejBA #8:
Metro s jednym sukafonom raz za 30 minut, to je to prave, hej?
Reakcia na: 810zssk #12:
A čo má električka na povrchu spoločné s tým, že niekto sa rozhodol, že električka bude rovnako rešpektovať Zónu 30? Nemusí.
Reakcia na: Solider #14:
Nejde o zonu 30 - na Obchodnej je navest obmedzujuca MPR pre elektricky na 20 km/h. A predstava ze by elektricka jazdila po Obchodnej 50kou je uplne nerealna, to by z pohladu bezpecnosti bolo uplne nevyhovujuce.
Reakcia na: 810zssk #15:
Rovnako preto, lebo Obchodná je pešia zóna a najvyššia rýchlosť na pešej zóne je... predsa 20 km/h. Preto Ide o pešiu zónu a zónu 30, pretože ak si to pozrieš na mape, presne to rešpektuje uvedené dopravné značenie, t.j. nejedná sa o náhodu, ale úmysel. A na Obchodnej nikto o 50-tke nehovorí. Ale 20 km/h je vyslovene vyhliadková jazda.
Reakcia na: Solider #16:
Vyssia rychlost ako 20 na Obchodnej za sucasnych podmienok skutocne akceptovatelna nie je.
Reakcia na: 810zssk #17:
Môžeme sa však baviť o opodstatnenosti 30 na Špitálskej či Štúrovej.
Reakcia na: Solider #18:
Mozeme, ale neviem naco by sme sa o tom bavili, ked tam to nikto nespochybnuje a temou bola ta Obchodna.
Reakcia na: Tedomík #9:
Dakujem za taky mestotvorny prvok, ktorym som s naposledy trepal z Krasnan do Karlovky 40 minut.
Reakcia na: Lukino #20:
Ako uz spomenul zlosuk, hlavne radialy by sa mali zrychlit (a to poriadne)...
Reakcia na: Tedomík #9:
Obchodná bola dlhé, dlhé roky bez električiek, jazdili po nej autá, trolejbusy, autobusy a bola možno ešte živšia ako dnes, pretože bola plná obchodov, ktoré nebolo vtedy možné nahradiť návštevou obchodného centra na periférii.
Reakcia na: Mike #11:
A aby sme povedali aj bééé - napríklad v takom Dortmunde znamenalo zakopanie posledných električkových liniek v centr pod zem totálne vymretie centra. V Düsseldorfe už teraz papuľujú obchodníci na trase "Wehrhahnlinie", že prídu o kšefty. Zahrabávanie električiek pod zem tam, kde to nie je nutné, je dávno prežité. Omnoho viac sa mi páči žabožrútsky nezakopávací model.
Reakcia na: 810zssk #12:
Obchodná je v prvom rade PEŠIA zóna.
Reakcia na: S499.1023 #24:
A kde, prosim, tvrdim nieco ine? Vyssie som aj napisal ze ta rychlost je tam primerana.
Reakcia na: endrucio #7:
Musim suhlasit s tym co uz bolo povedane - kiez by to bola bratislava. S pohladu cloveka, ktory kazdodenne cestuje z jedneho konca na druhy(v sucastnosti pre velky casovy rozdiel autom) - je jedno ci to nazvete metrom podzemnou elektrickou ci ako kolvek. Bratislava potrebuje spolahlivy dobravny system, ktory umozni rychlu prepravu cestujucich medzi okrajovymi castami a centrom BA. Pochopitelne s dobrym prepojenim/prestupom na autobusy a elektricky a etc. To sa obavam elektricka nieje a zacinam celkom pochybovat ze bez zakopania pod zem vobec niekedy bude. Verejna doprava je v sucastnej dobe proste prilis pomala, nespolahliva a nekonfortna. A ak ma vyhnat ludi z aut presne taka nesmie byt.
Reakcia na: S499.1023 #23:
To je sice zaujimavy argument, ale podobny zaznel aj od podnikatelov, ktorym klesli zisky po dobudovani R1. Bolo teda vybudovanie R1 chybou? Podla mna rozhodne nie, odhliadnuc od istych okolnosti za ktorych sa budovala.
Reakcia na: vaky #26:
Čo tak napríklad vlak?
No kuknime ďalšie metro no a my čo Bratislava radšej postaví električku do Petržalky ( ale nie to zlý nápad) ale v tej Petržalke to mohli dať pod zem.
?
Reakcia na: ado8 #29:
metro máš v Devínskej Novej Vsi aj v Ivanke pri Dunaji.. málo ti?