Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

Obnova vozového parku je ale veľmi svojský prvom v prímestskej autobusovej doprave pre niekoľko skutočností:
1. V zmluvách, ktoré sa pri porovnaní aké majú jednotlivé kraje moc nelíšia, tak dopravca môže obnoviť vozový park iba so súhlasom objednávateľa výkonov. Súhlas však pre nadštandardné väzby nie je ťažké získať.
2. Ak by náhodou VÚC ako objednávateľ nevydal súhlas, tak niektoré kraje dali svojim dopravcom "poistku" v podobe klauzuly, že dopravca môže aj bez súhlasu VÚC obnoviť vozový park v počte 10% z celkového počtu vozidiel určených na zabezpečenie PAD.
3. Dané vozidlá dopravcovia nesúťažia, ale vyberajú priamo, t.j. väčšinou Crossway. Trochu to je ako v totalite, kedy bol jeden predvolený výrobca na takú a onakú techniku. Pokojne sme mohli ostať v režime pred rokom 1989, pretože v princípe sa prístup nezmenil k lepšiemu, ba naopak a navyše záujem verejnosti o VHD upadá a dokazuje to aj pomer IAD ku VHD. Zodpovednosť hospodárenia sprivatizovaných SADiek pri nákupoch techniky, ND a údržby je minimálne otázna.
4. VÚC zväčša nemá nárok podľa zmluvy sa vyjadriť, resp. prikázať aké vozidlá sa budú kupovať, či 8, 10, 12 alebo dokonca 15m, t.j. podľa potreby pre zabezpečenie tej, ktorej linky vzhľadom k vyťaženosti spojov danej linky.
5. Vzhľadom k bodom 3. a 4. kraj v odpisoch preplatí dopravcovi dané vozidlá v odpisoch, pričom nemá možnosť odkontrolovať hospodárnosť obstarania daných vozidiel a tiež či vozidlá spĺňajú predstavy objednávateľa o istých štandardoch služieb (kapacita, nízkopodlažnosť, klimatizácia, prevedenie interiéru, ...).
6. Okrem preplatenia obstaraných vozidiel VÚC dopravcovi preplatí aj úroky spojené s úverom, ktorý si dopravca zoberie v ľubovoľnom finančnom ústave, pričom ani tu nie je kontrolovaná výhodnosť úveru ekonomickou/finančnou komisiou kraja a teda je iba na slepej viere VÚC, že dopravca si vybral svedomite najlepší úver a pristúpil k veci zodpovedne.

Zhrnutie : Obnova vozidlového parku u "súkromných" dopravcov vykonávajúcih PAD je na báze anarchie podopretá presvedčením dopravcu, že čokoľvek čo nakúpi, kraj preplatí a preto ho to nemusí trápiť. SADky teda dokázali, že dané do súkromných rúk odhalili svoje personálne kvality spočívajúce v bažení po moci diktovať objednávateľovi aké CP si objedná a aké vozidlá bude trpieť na linkách, ktoré platí.