Vozidlá › Zubačky › Lokomotívy WLF #1-2

Úzkorozchodná ozubnicová železnica sprístupnila v roku 1896 návštevníkom Vysokých Tatier rozvíjajúcu sa tatranskú kúpeľnú osadu Štrbské Pleso od stanice Košicko-bohumínskej železnice v Štrbe. Pre trať so zmiešaným adhézno-ozubnicovým systémom (v ozubnicovej časti bol použitý systém Riggenbach) boli dodané dve parné lokomotívy z lokomotívky vo Florisdorfe, štyri osobné prívesné vozne a dva nákladné prívesné vozne od budapeštianskej firmy Ganz. V prvých rokoch mala trať zubačky iba hornú a dolnú stanicu, až v roku 1906 pribudla medzizastávka nazvaná Móryho osada.

Ozubnicová lokomotíva s parným kotlom sa líšila od klasických parných rušňov tým, že stanovište strojvodcu a kotol boli mierne nahnuté tak, aby boli v stúpaní vo vodorovnej polohe z dôvodu aby bola voda v kotli rozložená rovnomerne. Lokomotíva mala výkon 133 kW a hmotnosť 18300 kg. Rozchod ozubnicovej železnice bol 1000 mm.

Prevádzka na ozubnicovej železnici začala 27. júla 1896. V začiatkoch zubačka premávala iba v letnej sezóne, časom sa doba prevádzky rozširovala a bola zavedená prevádzka aj v zimnej sezóne. Avšak počas zimy často zubačku odstavila bohatá snehová nádielka. Zubačková súprava mohla mať najviac dva vagóny a lokomotívu, pričom lokomotíva bola radená na dolnom konci súpravy. Komunikácia medzi rušňovodičom a brzdárom na hornom konci súpravy prebiehala pomocou signalizácie ovládanej špagátom vedeným po streche vozňov. Zubačku postavila a prevádzkovala Spoločnosť ozubnicovej železnice Štrba – Štrbské Pleso, od roku 1921 prevzali prevádzku ČSD. Prevádzka parnej zubačky trvala do augusta 1932, kedy bola na nej z dôvodu nerentabilnosti premávka zastavená. Konkurenciu zubačke predstavovala automobilová a autobusová doprava po novopostavenej ceste medzi Štrbou a Štrbským Plesom.

Ozubnicová železnica bola definitívne zrušená a demontovaná v roku 1936. Parné lokomotívy boli odvezené do Vrútok, kde slúžili ako vyhrievacie kotly v železničných dielňach.