Vysoké Tatry - jedno z najkrajších miest nášho malého Slovenska, naše najvyššie pohorie s Gerlachovským štítom, ktorý je najvyšším vrcholom Slovenska, týčiacim sa do výšky 2654 m.n.m. Sú významným centrom cestovného ruchu, centrom športových podujatí a vďaka priaznivým klimatickým podmienkam sa tu nachádzajú aj mnohé liečebné zariadenia. Tatranské osady pozdĺž Cesty slobody tvoria mesto Vysoké Tatry. Veľký rozvoj zaznamenala oblasť Tatier po stavbe Košicko-bohumínskej železnice v druhej polovici 19. storočia, ktorá ich spojila so zvyškom Rakúsko-Uhorskej monarchie a tak ich sprístupnila širokej verejnosti. S tým súvislel aj rozvoj dopravy v Tatrách.
Krátko po stavbe tejto železnice sa v Tatrách objavila zubačka, elektrická železnica a pozemná lanovka. Znie to neuveriteľne, ale pred stavbou elektrickej železnice, v rokoch 1904 - 1906, spájal Poprad so Starým Smokovcom dokonca trolejbus. Opätovný rozvoj zaznamenala doprava v Tatrách až pred rokom 1970, kedy sa tu konali Majstrovstvá sveta v lyžovaní. V tejto podobe zostala takmer až do dnešných dní.
Tatranská elektrická železnica
Málokto si dokáže predstaviť Vysoké Tatry bez ich úzkokoľajnej elektrickej železnice. Tatranské električky zabezpečujú spojenie medzi hlavnými turistickými a liečebnými strediskami vo Vysokých Tatrách - trať vedie z Popradu-Tatier cez Starý Smokovec na Štrbské Pleso a zo Starého Smokovca do Tatranskej Lomnice. Celková dĺžka je približne 35 km. Elektrická železnica s rozchodom 1000 mm sa začala stavať už v roku 1908 (úsek Poprad - Starý Smokovec) a úplne dokončená bola v roku 1912. Od tejto doby sa železnica okrem rekonštrukcií a čiastočných prekládok tratí, zrušenia nákladnej dopravy a dodávok nových vozňov zásadnejšie nemenila.
Do začiatku 21. storočia sme sa mohli stretnúť v Tatrách s dvoma typmi električiek. Starší typ - 420.95 (pôvodne EMU 89.0) - jazdil od roku 1969 (prototyp o niekoľko rokov skôr). Tieto červeno-krémové obojsmerné trojčlánkové električky boli dodané pred MS v lyžovaní, ktoré boli vo Vysokých Tatrách v r. 1970. Spolu s prototypom ich bolo dodaných 18 kusov. Vyrobené boli v ČKD Tatra Praha-Smíchov a pri ich konštrukcii sa využili skúsenosti z výroby električiek typov T2 a T3. Jedna električka odviezla 120 (+14 na sklápacích sedadlách) sediacich a 105 stojacich cestujúcich. Jazdili samostatne alebo v súpravách po dvoch. Po tridsiatich rokoch ich prevádzky nastal čas na opätovné obnovenie vozňového parku a tak ich od roku 2000 postupne nahradili nové elektrické motorové jednotky radu 425.95 vyrobené na báze vozidiel GTW 2/6 (prevádzkovaných vo švajčiarskych Alpách) konzorciom firiem ŽOS Vrútky, Stadler a ADtranz. Nové moderné, tiež obojsmerné, vozidlá majú kapacitu 88 sediacich (+20 sklápacích sedadiel) a 92 stojacich cestujúcich. Prevádzkované sú taktiež buď samostatne, alebo v súpravách po dvoch jednotkách. Spolu bolo dodaných 15 kusov jednotiek radu 425.95. Časť priestoru pre cestujúcich je nízkopodlažná, veľké okná s tónovanými sklami (no bez možnosti otvárania), dopytové otváranie dverí, informačný systém BUSE spolu s hlásením zastávok v troch jazykoch a mnohé ďalšie moderné prvky zodpovedajú súčasným požiadavkam na kvalitu cestovania.
Električky premávajú relatívne presne, no pri väčšom počte cestujúcich vznikajú aj niekoľkominútové zdržania. Keďže trať je medzi stanicami jednokoľajná, električky v staniciach čakávajú na príchod vozidla z opačného smeru (ak je nejaké na trati) - v prípade, že mešká jedna električka, bude mať meškanie aj električka idúca v druhom smere. Občas sa stane (pri údržbe tratí, alebo v zime pri zasypaní trate snehom, alebo popadaní stromov na trať), že električky v niektorých úsekoch nepremávajú. V týchto prípadoch je zabezpečená náhradná autobusová doprava. Zatiaľ najdlhšie prerušenie premávky kvôli poškodeniu trate nastalo v novembri 2004, kedy Tatry zasiahla veterná smršť, ktorá zničila veľkú časť lesa a zmenila Tatry na nepoznanie. Padajúce stromy vtedy poničili takmer celú trať od Štrbského Plesa po Tatranskú Lomnicu. Zničené bolo nielen trolejové vedenie, ale aj stožiare. Časť trate medzi Popradom, Starým Smokovcom a Tatranskou Lomnicou sa podarilo sprevádzkovať do konca roku. Najpoškodenejší úsek medzi Vyšnými Hágami a Starým Smokovcom bol zrekonštruovaný do júna 2005.
V roku 2004 nastala zmena v používaní cestovných lístkov na tatranskej elektrickej železnici. Cestovný lístok je potrebné zakúpiť si v predstihu pred nástupom do vozidla a vo vozidle si ho pri nástupe označiť v označovači pri dverách. Dovtedy označovali cestovné lístky sprievodcovia, u ktorých sa dali lístky aj zakúpiť. Dnes už sprievodcovia v električkách nie sú, nahradili ich revízori vykonávajúci občasné kontroly lístkov.
Existujú jednorazové cestovné lístky na jednu konkrétnu cestu a deň, ďalej tzv. blokové cestovné lístky, ktoré je možné použiť na ľubovoľnú cestu. K dispozícii sú aj SMS lístky. Blokový cestovný lístok sa označuje podľa precestovaných pásiem (Vysoké Tatry sú rozdelené na 4 pásma). Jedno pásmo zodpovedá jednému políčku blokového lístka a blokový lístok platí len v jednom vlaku. Blokový cestovný lístok je možné použiť aj pre viac osôb - pre každú osobu je potrebné označiť príslušný počet políčok.
Blokové lístky sa predávajú v pokladniciach staníc, stánkoch, hoteloch, na poštách a u ďalších zmluvných predajcov. Pri niekoľkodňovom pobyte vo Vysokých Tatrách sa oplatí kúpiť si sieťový lístok na neobmedzený počet ciest električkou, zubačkou, alebo ich kombináciou počas jedného, troch, alebo siedmych dní. V ponuke je aj mesačný sieťový lístok. Vo vozidlách v priestore pre cestujúcich je možné prepravovať aj rozmernejšie veci ako lyže, sánky či bicykle. V nových električkách je, bohužiaľ, miesta na odkladanie batožín menej ako tomu bolo v tých starších, čo pocítia hlavne cestujúci sediaci v nízkopodlažnej časti - tu sa dá odložiť batožina len na kolená, alebo na podlahu, chýba totiž úložný priestor nad sedadlami. V dovolenkových sezónach sa často stáva, že električky jazdia preplnené.
Pri rôznych príležitostiach je možné odviezť sa aj historickými električkami EMU 26.001 "Kométa" a EMU 89.0009 "Trojča". Elektrický motorový vozeň "Kométa" bol vyrobený v roku 1913 firmou GANZ v Budapešti a pôvodne slúžil ako poštový voz (známy ako "nová pošta"). Električka EMU 89.0009 reprezentuje typické tatranské električky z obdobia od konca 60-tych rokov 20. storočia do začiatku 21. storočia.
Elektrická ozubnicová železnica
Rovnako, ako tatranské električky, neodmysliteľne patrí ku koloritu Vysokých Tatier aj elektrická ozubnicová železnica - zubačka. Prvá parná zubačka zo Štrby na Štrbské Pleso začala svoju prevádzku už koncom júla roku 1896. No z dôvodu nerentability bola v roku 1932 jej prevádzka zastavená a v roku 1936 bola zubačka demontovaná. Obnovy sa dočkala až v roku 1970, kedy bola na mieste pôvodnej zubačky postavená nová úzkorozchodná elektrická zubačka (s rozchodom 1000 mm). Dĺžka trate je necelých 5 km a na trase medzi Štrbou a Štrbským Plesom je jedna zastávka - Tatranský Lieskovec.
Súčasný vozňový park pozostáva z troch švajčiarskych dvojdielnych ozubnicových elektrických jednotiek, ktoré pozostávajú z motorového vozňa radu 405.9 (pôvodne EMU 29.0), a riadiaceho vozňa radu 905.9 (R 29.0). Vyrobila ich lokomotívka SLM Winterthur spolu s firmou Brown-Boveri, ktorá dodala elektrickú výzbroj, v roku 1969. Majú kapacitu 124 sediacich a 126 stojacich cestujúcich. Šesť dvojkrídlových dverí sa nachádza na pravej strane vozidla, stanovištia strojvodcu sú na obidvoch koncoch.
Cesta zubačkou trvá približne 13-18 minút. Stanica zubačky v Štrbe je pri železničnej stanici Štrba. Na Štrbskom Plese je stanica spoločná so stanicou tatranskej električky - nástupište zubačky je vedľa nástupišť električiek. Zubačku aj tatranské električky prevádzkuje Železničná spoločnosť Slovensko. Na ozubnicovej železnici taktiež platí samoobslužný systém označovania cestovných lístkov. Platia tu aj blokové cestovné lístky.
Pozemná lanovka
Pozornosť si ešte zaslúži aj pozemná lanová dráha zo Starého Smokovca na Hrebienok - známeho lyžiarskeho strediska a východiskového bodu mnohých vysokohorských túr. Jej história je úzko spätá s tatranskou električkou. Bola postavená taktiež v roku 1908 súčasne s prvým úsekom elektrickej železnice z Popradu do Starého Smokovca. Rozchod koľajníc má tiež rovnaký - 1000 mm. Cestujúcich prepravujú dva vozne premávajúce kyvadlovým spôsobom, zo staníc vychádzajú súčasne a v strede trate sa križujú. Aj pozemná lanovka sa pred MS v lyžovaní 1970 dočkala celkovej rekonštrukcie a dostala podobu v akej sme ju poznali do roku 2007, kedy sa opätovne dočkala rozsiahlej modernizácie vďaka príchodu investorov do Tatier.
Dolná stanica pozemnej lanovky je o niekoľko sto metrov severnejšie ako stanica elektrickej železnice v Starom Smokovci. Stanica na Hrebienku, v ktorej je aj strojovňa lanovky, sa nachádza tesne pod hotelom Hrebienok. Kontrolu lístkov pred vstupom na nástupištia vykonával človek, no dnes ho nahradili turnikety. Cestovné na lanovke už tiež nepatrí medzi lacné záležitosti, no aj napriek tomu je lanovka počas letnej či zimnej sezóny hojne využívaná. Lanovku prevádzkujú Tatranské lanové dráhy (v roku 2009 odkúpené spoločnosťou Tatry mountains resorts).
Autobusová doprava
Okrem koľajovej dopravy je možné v meste Vysoké Tatry použiť aj autobusovú dopravu. Jej história sa začala v roku 1912, kedy bola zavedená prvá autobusová linka spájajúca Spišskú Novú Ves so Starým Smokovcom. Autobusové linky boli spočiatku prevádzkované súkromníkmi, neskôr sa na dlhé roky prevádzkovateľom stal štátny podnik ČSAD, po vzniku Slovenskej republiky transformovaný na jednotlivé podniky SAD.
V súčasnosti sa autobusová doprava v Tatrách sa dá rozdeliť medzi jednotlivými mestskými časťami Vysokých Tatier do niekoľkých úsekov - prvý je medzi Štrbským Plesom a Starým Smokovcom, druhý je medzi Starým Smokovcom a Tatranskou Lomnicou a tretí je od Tatranskej Lomnice smerom do Tatranskej Kotliny. V prvom úseku autobusovú dopravu zabezpečujú prevažne diaľkové linky prichádzajúce do Tatier z celého Slovenska. Cesta autobusom je podstatne rýchlejšia a lacnejšia ako cesta električkou, ale nevýhodou sú veľmi riedke intervaly. V druhom úseku sú to diaľkové linky končiace v Tatranskej Lomnici a niekoľko miestnych liniek zo Starého Smokovca smerujúce do Kežmarku, Ždiaru a na Lysú Poľanu. Tu už premáva viac spojov ako v prvom úseku a tiež platí, že autobus je tu rýchlejší a spravidla lacnejší ako električka. Zastávky a autobusové stanice sú prevažne v blízkosti zastávok a staníc električky. Do najvýchodnejšej časti mesta Vysoké Tatry - do Tatranskej Kotliny, kde sa nachádza aj Belianska jaskyňa - premáva miestna linka z Popradu cez Starý Smokovec a Tatr. Lomnicu na Lysú Poľanu. V letnej a zimnej sezóne však býva väčšinou preplnená a má riedke intervaly medzi spojmi (hlavne mimo sezóny). Slovenskú a poľskú stranu Tatier v súčasnosti spája počas letnej sezóny jediná poľská súkromná autobusová linka Zakopané - Poprad.
V najbližšom čase príde vo Vysokých Tatrách k modernizácii ozubnicovej železnice, na ktorej okrem rekonštrukcie infraštruktúry pribudnú aj nové hybridné súpravy, ktoré budú schopné premávať nielen na ozubnicovej trati, ale aj na trati tatranských električiek.