Obdobie po druhej svetovej vojne
Po skončení druhej svetovej vojny začal Prešov akcelerovať v nevídanej miere. S jeho narastajúcim počtom obyvateľov začala rásť aj jeho rozloha. Niektoré pramene uvádzajú, že koncom 40-tych rokov 20. storočia mal Prešov až päťnásobne väčšiu rozhlohu ako v stredoveku. V meste začali postupne ožívať výrobne závody, družstvá a celkovo priemysel. Ďalšiemu rozvoju mesta však bránila absencia systému verejnej hromadnej dopravy, keďže po vojne súkromní dopravcovia prakticky zanikli.
V Československu sa miestna doprava organizovala dvomi možnosťami. Ak bola v danom meste plánovaná len autobusová doprava, túto službu mala zastrešiť Československá automobilová doprava (ČSAD). Ak sa však v meste plánoval aj iný systém hromadnej dopravy (trolejbusová alebo električková), takúto variantu mal mať pod taktovkou mestský dopravný podnik. Veľkosť mesta a rastúci počet obyvateľov prispel k tomu, aby bol v Prešove zriadený mestský dopravný podnik, ktorý bude spadať pod riadenie Mestského národného výboru (MsNV).
Samotné rozhodnutie o zriadení mestskej hromadnej dopravy vyplynulo zo všeobecne platnej zásady, že MHD sa zriaďuje v mestách, ktoré majú počet obyvateľov vyšší ako je 20 000. Ďalším faktorom bolo aj to, že v okolitých obciach Prešova žili stovky ľudí, ktorí za prácou do prešovských fabrík a továrni museli dochádzať. Netreba zabúdať na to, že v danom čase boli automobily luxusom, ktorý si mohol málokto dovoliť. Zriadenie mestskej hromadnej dopravy malo vyriešiť všetky spomenuté problémy.
Zriadenie komunálneho podniku Miestna doprava
Uznesením Krajského národného výboru č. 337/1949 bola zriadená Miestna doprava, komunálny podnik mesta Prešova. Podstatou existencie tejto spoločnosti mala byť: "pravidelná hromadná doprava osôb v miestnom rozsahu, nepravidelná nehromadná doprava osôb a špeditérstvo a rozvoz zásielok zo stanice do domu a opačne v obvode mesta, ak a pokiaľ túto činnosť nevykonávam alebo kým nebude vykonávať v meste podnik ČSAD podľa doteraz platných alebo v budúcnosti vydaných zákonných predpisov."
Uznesenie KNV nadobudlo účinnosť 1. septembra 1949 a už o tri dni neskôr, 4. septembra 1949, sa uskutočnil slávnostný akt začatia prevádzky mestskej autobusovej dopravy. Na vtedajšom Námestí republiky rád pred historickou budovou Divadla Jonáša Záborského sa zhromaždili stovky obyvateľov mesta, pozvaných hostí, ale aj vysokých funkcionárov, aby slávnostne prestrihli pásku a týmto symbolickým aktom odštartovali históriu mestskej hromadnej dopravy v treťom najväčšom slovenskom meste. Niet žiadnych pochýb o tom, že táto udalosť na seba pritiahla obrovskú mieru pozornosti. O otvorení premávky autobusov písala aj vtedajšia tlač a ešte dlhé mesiace na ňu spomínali aj samotní Prešovčania.
Prvé štyri linky v celkovej dĺžke 36 kilometrov obsluhovali autobusy značky Tatra 24 a Tatra 27/91 ktoré mal Prešov z druhej ruky, keďže v povojnových rokoch sa o nových vozidlách mohlo len snívať. Spomínané linky viedli v týchto trasách:
- linka 1: Dúbrava - Solivar, Nám. osloboditeľov
- linka 2: Ul. Červenej armády (Levočská ul.) - Solivar, Nám. osloboditeľov
- linka 3: Nižná Šebastová, rázc. Fintice - Šváby
- linka 4: Nižná Šebastová, rázc. Fintice - Haniska
Na linkách bol zavedený jednotný 60-minútový interval po celý deň prevádzky. Tarifa spočiatku rozdeľovala sieť na 2 okruhy, a to vnútromestský a okrajový, tretí okruh bol zavedený až neskôr.
Autobusy Tatra 24 a 27/91 sa podarilo získať z pražského, plzenského a bratislavského dopravného podniku. V čase zaradenia do prevádzky mali už úctyhodný vek - 13 až 18 rokov. Tatry 24 boli vybavené zážihovým štvorvalcovým motorom a štvorstupňovou prevodovkou. Cestujúcim slúžili k pohodliu pozdĺžne umiestnené drevené lavice a celková obsaditeľnosť autobusu bola podľa dostupných údajov 58 miest vrátane vodiča. Pred zaradením do premávky bolo nutné tieto vozidlá s drevenou karosériou kompletne zrekonštruovať. Sídlo miestnej dopravy bolo v budove bývalej väznice na Konštantínovej ulici. V dielňach však nebol dostatok priestoru na renováciu autobusov, opravy preto prebiehali vo dvore požiarnej zbrojnice, kde velil bývalý majiteľ autodielní Pavol Košík. Drsné podmienky, chýbajúce priestory a absencia akéhokoľvek vybavenia tak ešte viac sťažovala začiatky Miestnej dopravy.
V prvej kronike Miestnej dopravy sa uvádza, že už počas prvého roku prevádzky zamestnával podnik 47 pracovníkov, prepravil 192-tisíc cestujúcich a tržby dosiahli hodnotu viac ako 108-tisíc Kčs. Každý autobus mal prideleného svojho vodiča a sprievodkyňu, ktorá cestujúcim predávala cestovné lístky. Perličkou môže byť fakt, že na začiatku prevádzky nemali zamestnanci ani vlastné uniformy. Podľa výpovedí pamätníkov boli prvé rovnošaty len prefarbenými vojenskými kabátmi, ktoré mali zároveň aj prešité gombíky, aby nebol prezdradený ich pôvod.
Rok 1950 bol pre československé hospodárstvo veľmi priaznivý a prial aj čerstvo založenej Miestnej doprave. V tomto roku sa totiž začala v katastrálnom území pri rázcestí Šváby - Haniska (na Košickej ulici) výstavba nového technického zázemia, ktorá napredovala rýchlym tempom, čo znamenalo, že už v januári 1951 sa z bývalej väznice na Konštantínovej ulici presťahoval celý vozidlový park, dielne a administratíva podniku. V roku 1952 bola úplne dokončená aj administratívna budova podniku.
V roku 1950 začala cestujúcim slúžiť aj ďalšia linka, ktorá spájala nemocnicu s centrom mesta a železničnou zastávkou Prešov - mesto. Málokto vie, že táto linka prechádzala z Ul. Slovenskej republiky rád doľava na dnešnú Floriánovu ulicu a viedla priamo popod historickú Floriánovu bránu. Cestou po Požiarnickej ulici obslúžila spomínanú zastávku ČSD a pokračovala priamo až na už dnes neexistujúcu oblasť Záhrady. V tomto roku na piatich linkách prepravili autobusy 1 926 000 cestujúcich a najazdili viac ako 317 000 kilometrov. Tržby sa vyšplhali na hodnotu 1 425 000 Kčs.
Miestna doprava v roku 1950 zároveň rozšírila svoje pole pôsobnosti a s trojicou osobných automobilov značky Jawa Minor začala prevádzkovať taxislužbu. Počas 42-ročnej existencie taxislužby sa vo vozidlovom parku vystriedalo niekoľko desiatok automobilov rôznych značiek - Tatra 603, Škoda 1203, Dacia 1310 TX Combi, Volga GAZ 24 a iné. Posledných pasažierov odviezli taxíky pod taktovkou Dopravného podniku mesta Prešov 31. marca 1992. Okrem osobných taxíkov boli prevádzkované aj nákladné taxíky a sťahovacia služba.
Na začiatku nového desaťročia obohatil vozidlový park menší autobus Praga RND. Šlo o vozidlo postavené na podvozku nákladného automobilu s rovnakým názvom. Autobus našiel uplatnenie v nepravidelnej doprave. Po skončení jeho aktívnej kariéry bol začiatkom 60-tych rokov prestavaný na trolejovú vežu.
Zvyšovanie výkonov a zlepšenie efektivity prevádzky si vyžiadalo ďalšie rozširovanie vozidlového parku. Preto sa už v roku 1951 objavil v podniku nový autobus Škoda 706 RO. Ďalších 9 kusov pribudlo v rokoch 1952 a 1953. Táto významná obnova umožnila vyradiť najstaršie autobusy Tatra, ktoré otvárali prevádzku MHD. Autobusy jazdili v 60-minútových intervaloch na jednotlivých linkách a prevádzkový čas bol od 6. hodiny rannej až do pol jedenástej v noci. V roku 1954 najazdili vodiči na linkách mestskej autobusovej dopravy 656-tisíc kilometrov a prepravili vyše 4 642 000 cestujúcich. Uznesením rady Jednotného národného výboru v Prešove bol v komunálny podnik Miestna doprava pretransformovaný na podnik Miestna doprava mesta Prešova. S týmto názvom vystupoval od 1. júla 1953 do roku 1962. V roku 1955 pribudli ďalšie autobusy a podnik prepravil už 5 727 000 cestujúcich.
K roku 1955 bolo linkové vedenie nasledovné:
| Linka | Trasa |
| 1 | Solivar - Železničná stanica - Slovenskej republiky rád - Nižná Šebastová - Letisko (a späť) |
| 2 | Šváby - Železničná stanica - Slovenskej republiky rád - Bardejovská - Ľubotice (a späť) |
| 3 | Vysielač - Železničná stanica - Slovenskej republiky rád - Červenej armády - Vydumanec (a späť) |
| 4 | Haniska - Železničná stanica - Slovenskej republiky rád - Nižná Šebastová, rázc. Fintice (a späť) |
| 5 | Štátna nemocnica - Grešova - Floriánova brána - ČSD Prešov mesto - Záhrady (a späť) |
| 6 | Budovateľská - Škultétyho - Slovenskej republiky rád - Leningradská - Veľký Šariš (a späť) |
| 8 | Železničniarska - Budovateľská - Železničná stanica - Slovenskej republiky rád - Červenej armády - Obrancov mieru (a späť) |
Rozvíjať sa začala aj zájazdová doprava. V prvej polovici 50-tych rokov boli prestavané 4 autobusy Škoda 706 RO na typ RTO-P. Prvý z autobusov jazdil až do roku 1973 a prešiel mnohými krajinami naprieč Európou. Autobus bol pridelený vodičovi Antonovi Lukačikovi, ktorý patril medzi dlhoročných pracovníkov dopravného podniku a veľké zásluhy si pripísal aj pri neskoršom zakladaní a rozšírovaní siete automatov na predaj cestovných lístkov.
O rok neskôr, v roku 1956, prepravilo 18 autobusov viac než 7 miliónov cestujúcich a v ďalších troch rokoch začali pribúdať aj nové autobusy Škoda 706 RTO. Takisto bolo a v roku 1956 rozšírená garáž Šváby o novú umývaciu plochu. Linkové vedenie sa postupne rozrástalo, frekvencia spojov sa zvyšovala, podnik prepravoval viac a viac cestujúcich. Bolo potrebné pružne reagovať na rastúci dopyt a rýchly rozvoj mesta. Stále viac a viac sa hovorilo o zavedení trolejbusovej dopravy...
Použité pramene:
- ŠVORC, Peter - DERFIŇÁK, Patrik. 2009. MESTO V POHYBE 60 rokov mestskej hromadnej dopravy v Prešove (1949 - 2009), vyd. UNIVERSUM-EU. ISBN 978-80-89046-57-7,
- KOVAĽ, Pavol - ŠVORC, Peter. 1999. Mestská hromadná doprava v Prešove 1949 - 1999. vyd. MULTIMEDIUM Prešov. ISBN 80-968215-4-7,
- www.pis.sk,
- archívne fotografie DPmP, a. s. a Krajského múzea Prešov,
- osobná zbierka Daniela Greša.
