Výročie tragickej nehody na Komenského ulici

V utorok 20. júna 1944 popoludní došlo na dnešnej Komenského ulici k zrážke mohutného nemeckého železničného vagóna so súpravou osobného motorového a vlečného vozňa. Pri nešťastí zahynul jeden človek a ďalší utrpel veľmi ťažké zranenia.

V roku 2015 sme si pripomenuli 71. výročie zabudnutej tragickej udalosti v električkovej doprave. V utorok 20. júna 1944 popoludní došlo na dnešnej Komenského ulici k zrážke nemeckého železničného vagóna so súpravou osobného motorového a vlečného vozňa.

Práca chvatná nielen málo platná

Okolo druhej hodiny popoludní posunovala posádka nákladného vozňa podniku mestskej pouličnej železnice na čermeľskú výhybňu dva plne naložené mohutné nemecké vagóny. Posádku tvoril len devätnásťročný János Erdei, obyvateľ Nižného Klatova a János Obsitnik. Výhybňa sa nachádzala na Čermeľskej ceste priamo pred bránou továrne na sklo Gupa.

Keď posádka dorazila s nákladom pred továreň, vo výhybni našla odstavený prázdny vagón čakajúci na odvlečenie na železničnú stanicu. Zapojili ho do súpravy a trojicu vagónov posunovali na otvorenej trati až do hornej časti Čermeľa. Tam vyprázdnený vagón odpojili a mladý strojvedúci Erdei mu pod kolesá umiestnil malé kamene.

Posádka sa následne so zvyškom súpravy ponáhľala späť ku továrni, kde naložené vagóny pristavila na vykladanie. Následne sa mal János Erdei vrátiť do hornej časti údolia po prázdny vagón a spolu s kolegom Obsitnikom ho mali odvliecť na stanicu.

Medzitým sa v hornej časti ponechaný prázdny vagón samovoľne dostal do pohybu a o pár sekúnd sa už veľkou rýchlosťou rútil dolu údolím. Erdei rozbehnutý vagón zbadal tesne pred výhybňou a okamžite sa za nim rozbehol. Po pár metroch stretol cyklistu, od ktorého si požičal bicykel v nádeji, že vagón dobehne. V dolnej časti Čermeľa sa mu to skutočne podarilo a zúfalý mladý strojvodca sa pokúsil vagón zastaviť vhodením drevených zarážok pod jeho kolesá a zabrániť rodiacemu sa nešťastiu. Bolo však už príliš neskoro, lebo kolesá vagóna zarážky jednoducho odhodili nabok a ten bez spomalenia pokračoval v šialenej jazde. V rýchlom slede minul mestské mýto a nápravnovýchovný ústav a vrútil sa na Komenského ulicu (vtedy Bubics Zsigmond utca), do intravilánu mesta.

V nesprávnom čase na nesprávnom mieste

V tej istej chvíli bola na trati súprava osobného motorového a osobného vlečného vozňa smerujúca do centra mesta. V čase, keď stála v zastávke „Uszoda utca“ (Plavárenská ulica, dnes Tomášikova ulica), sprievodkyňa stojaca pri súprave zbadala, že od zastávky pri Ulici Michala Tompu (dnes Urbánkova ulica) sa rýchlo približuje nákladná električka. Po niekoľkých sekundách však rozpoznala nikým neriadený rútiaci sa mohutný vagón a stihla už len zakričať na cestujúcich, aby súpravu rýchlo opustili. Väčšine cestujúcich sa nakoniec podarilo z vozňov povyskakovať, avšak dvaja muži v nastalej panike uviazli na zadnej plošine vlečného vozňa, ktorú náraz postihol ako prvú.

V dôsledku mohutnej zrážky došlo k úplnej devastácii oceľovej konštrukcie vagóna a kompletne sa polámali aj jeho drevené časti. Zadný predstavok vlečného vozňa bol sploštený a zatlačený dovnútra, pričom bol zničený celý nosný rám a povybíjané všetky sklenené výplne. Vážne poškodenie nastalo aj pri prednom motorovom vozni.

Z trosiek električky boli vyslobodení obaja uviaznutí muži. Gábor Baross, 63-ročný mestský úradník na dôchodku, zomrel v sanitke pri prevoze do nemocnice. Do nemocnice sa dostal aj druhý muž, 50-ročný úradník Bohumil Václavek, ktorý utrpel veľmi vážne zlomeniny.

Vyšetrovanie

Ihneď po nehode predviedli na políciu 19-ročného Jánosa Erdeiho, strojvodcu elektrickej železnice, pravdepodobného vinníka vážnej nehody. Ten sa pri výsluchu priznal, že postupoval ľahostajne a označil sa za jediného vinníka celej nehody. V priznaní uviedol, že namiesto predpísaného zaistenia vagónu železnými klinmi, ktoré boli povinnou výbavou nákladného vozňa, použil len drobivé vápencové skaly. Na svoju obhajobu dodal, že predpisy porušil, lebo bol pod časovým tlakom a ponáhľal sa.

Po vypočutí políciou bol mladý strojvodca okamžite vzatý do väzby a bolo proti nemu začaté trestné stíhanie za trestný čin zabitia z nedbanlivosti.

Vyšetrovatelia prípadu sa zamerali aj na sled udalostí v súprave osobných električiek. Bolo zistené, že nebohý Gábor Baross nedokázal opustiť včas električku kvôli protéze dolnej končatiny, ktorá ho v pohybe značne obmedzovala. Pri pokuse dostať sa ku dverám električky za sebou v interiéri nechal uväzneného aj vážne zraneného Bohumila Václaveka.

Súdny proces

Prípad sa dostal pred košickú súdnu tabuľu v polovici októbra. Prokuratúra vzniesla obvinenie nielen voči Erdeimu, ale aj voči jeho kolegovi Obsitnikovi. Obaja boli obvinení z prečinu verejného ohrozenia, trestného činu zabitia z nedbanlivosti a spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví z nedbanlivosti.

Na hlavnom pojednávaní sa obvinený Obsitnik bránil, že pred tým, než prázdny vagón v Čermeli uvoľnil, opýtal sa Erdeiho, „či je v poriadku“ a až po odpovedi odpojil motorový rušeň a posunul ho ďalej. Na základe dokazovacieho konania bolo toto tvrdenie Jánosa Obsitnika potvrdené súdom a bolo zaprotokolované ako poľahčujúca okolnosť. Napriek tomu bolo Obsitnikovi vytýkané, že sa osobne nepresvedčil o skutočnom stave veci.

Práve z tohto dôvodu boli uznaní vinnými obaja zamestnanci pouličných dráh. Obom boli vymerané tri mesiace väzenia, Erdei na svoju ľahkovážnosť doplatil navyše aj stratou zamestnania. V prípade Jánosa Obsitnika súd vzal do úvahy poľahčujúce okolnosti a preto mu bol trest podmienečne odložený na 3 roky.

Erdei sa proti nepodmienečnému trestu odvolal, Obsitnik bol so svojim ortieľom spokojný.

Ktoré električky boli zapojené do nehody?

Tragickej zrážke koľajových vozidiel bola v košickej tlači venovaná pomerne veľká pozornosť. Z novín sa tak dozvedáme podrobný popis postupnosti všetkých udalostí pred i po nehode, ako aj priebehu vyšetrovania.

Nevyjasnenou zostáva už iba otázka, ktoré dva vozne elektrickej dopravy boli účastníkmi tejto udalosti. Evidenčné čísla autori článkov v tlači nespomínajú, hoci pri mnohých menej závažných nehodách to mali vo zvyku.

Nedozvedáme sa ani to, či za motorovým vozňom bol zapojený zatvorený alebo otvorený vlečný vozeň. Keďže k udalosti došlo na sklonku druhej svetovej vojny, je krajne nepravdepodobné, že sa správe KVKV podarilo vozeň opraviť a spojazdniť. Stalo sa tak celkom určite až po vojne, ešte začiatkom šesťdesiatych rokov boli po rôznych opravách v prevádzke všetky vlečné vozne KVKV dodané v roku 1913.

Z iného článku z roku 1944 sa napríklad dozvedáme, že košické pouličné železnice mali vo vlastnej réžii rozostavaný jeden vozeň. Je vysoko pravdepodobné, že túto novostavbu do príchodu frontu dokončiť nestihli a mohla pokojne poslúžiť na „znovupostavenie“ vozňa havarovaného pri nehode na Komenského ulici.

Motorový vozeň, ktorý utrpel takisto závažné poškodenie nosného rámu, nebol taktiež s určitosťou opravovaný maďarskou správou. V rovine teórie je možné odhadovať, že išlo o niektorý z vozňov, ktoré neboli zrekvírované nemeckou armádou na prelome rokov 1944 a 1945. S určitosťou to nebol vozeň s evidenčným číslom #16, ktorý bol dňa 27. septembra 1944 účastníkom dopravnej nehody s cyklistom na Bethlenovej okružnej ulici (dnes Kuzmányho). Na druhej strane, Nemci odvliekli vozeň číslo #14, ktorý sa dňa 19. júla 1944 zrazil s požiarnickým automobilom. Do úvahy by mohol pripadať napríklad vozeň #12, ktorý bol v roku 1952 opätovne sprevádzkovaný po rekonštrukcii už „len“ ako vlečný.

Osudy košických električiek v dobe prvej republiky a maďarského záboru sú prebádané zatiaľ len vo veľmi obmedzenej miere. Podnikové publikácie sa týmto dvom obdobiam venujú veľmi povrchne a často na ne nahliadajú so značným ideologickým zafarbením.

Archivovanie písomností a fotografických materiálov a starostlivosť o archiválie nie je v tunajších pomeroch príliš rozvinutým elementom a tak nám najvernejšie svedectvo doby poskytujú dobové noviny. Dozvedáme sa z nich množstvo informácií, zaujímavostí i kuriozít, ktoré doposiaľ neboli publikované. Takouto je aj spomenutá tragická nehoda na Komenského ulici. Bude aj naďalej našou snahou postupne odkrývať tajomstvá dôb minulých a prinášať čitateľom imhd.sk príjemné a poučné čítanie.