Prečíslovanie košických električiek T3 z rokov 1963 - 1967 (- 1976)

Električkové systémy bývalej ČSSR sa dajú z hľadiska prečíslovania električiek rozdeliť na "usporiadané", ktoré nikdy (alebo skoro nikdy) vozidlá naprečíslovali a na väčšinové, ktoré toto síce štandardne tiež nerobia, ale občas sa tomu nevyhnú. Treťou skupinou sú prevádzky, kde sa v minulosti prečíslovávalo vo veľkom. Prečíslovanie, o ktorom je v tomto článku reč, sa netýka zmeny systému (napr. z 3 - miestnych na 4 - miestne evid. č.) alebo pri rekonštrukcii spojenej so zmenou typu vozidla. V článku sa budeme venovať prečíslovaniu v rámci existujúceho číselného systému. Okrem prečíslovania električiek (jeden voz vystrieda za život viacero čísel) existuje aj systém opačný, keď sa novými vozidlami obsadzujú stále tie isté čísla (napr. Liberec, so zvláštnou obľubou čísel 20 - 48).

K "slušným" mestám patrí Plzeň, Olomouc a Ostrava (až na 1 prípad 732_II -> 1008_II). K týmto mestám čiastočne patrí aj Brno, kde sa síce systematicky nikdy neprečíslovávalo, ale k občasným výmenám dochádza, keď sa starší, zachovalejší voz prepíše na novší, ktorý musel byť zlikvidovaný napr. pre požiar alebo haváriu. Takže Brno nie je úplne "čisté" rovnako ako Praha, kde sa občas objaví rozdiel medzi skutočným a papierovým životom električky. Napríklad technické preukazy vozov T3R.P sa v ojedinelých prípadoch nezhodujú so skutočnými vozidlami, z ktorých rekonštruovaná električka pochádza.

Najznámejšie v negatívnom slova zmysle boli 3 mestá: Bratislava, Most a Košice. Tu sa vďaka veľkému počtu "nových vozových skríň" (rozumej úplne novým vozom, ktoré však boli kúpené za neinvestičné prostriedky, preto ako "náhradné diely" nemali technické preukazy, tie dostali z vyradených vozidiel) došlo k prebytku starších vyradených vozidiel. Tie však neboli automaticky najhoršími vozmi. Keď potom prišiel na generálnu opravu mladší voz, ale v horšom stave, je logické, že sa opravil vyradený, ale lepší voz a nahradil novšiu električku, ktorá síce papierovo existovala naďalej, v skutočnosti však bola zlikvidovaná. Tento dôvod má svoju logiku. Ale vo vyššie uvedených mestách sa pridal ďalší, typicky socialistický nešvár - odmeny (prémie) pracovníkom dielní. V Košiciach i socialistické záväzky, ktorých plnenie sa sledovalo a "po zásluhe" odmeňovalo (rozumej: podľa toho, čo sa vykázalo, nie čo sa v skutočnosti urobilo). Jedným z "prémiových ukazovateľov" bolo "správkové percento". A práve to sa dalo veľmi jednoducho znížiť, ak sa pracovalo na papierovo neexistujúcom vozidle. Keď bola GO z polovice hotová, stiahol sa do dielní prevádzkový voz, začal sa počítať čas, ale to už sa čoskoro dokončila rozpracovaná električka, dostala technický preukaz prevádzkového vozidla a kolotoč sa mohol spustiť. Zo dňa na deň sa tak čas na GO zázračne (papierovo) skrátil na polovicu a boli prémie. Tento výmenný systém GO existoval vo všetkých troch spomenutých mestách. V Košiciach sa pridali naviac socialistické záväzky, často nereálne, napr. na opravu havarovaného vozidla. "Oprava" sa urobila jednoducho tak, že iný voz, čo bol práve v dielňach, dostal po dokončení opravy číslo havarovaného vozidla. Na havarovanom vozidle sa v tichosti pracovalo ďalej, ale to sa už "zhora" nesledovalo - veď záväzok bol už splnený (a prémie rozdané...). To vysvetľuje aj v Košiciach nie ojedinelý prípad, keď sa novým vozom ("vozňovou skriňou") nenahradil havarovaný voz, ktorý v skutočnosti skončil v šrote, ale práve ten voz, ktorý poslúžil na "opravu" ostro sledovaného voza kvôli socialistickému záväzku. Nový voz by totiž každý poznal, bolo by jasné, že nejde o opravu ale jednoducho o výmenu za úplne novú električku. A vozidlo, na ktoré sa žiadny záväzok nevzťahoval, už nikto potom nesledoval, takže sa "nová skriňa" prepiekla. Nešlo predsa o novú električku, stačilo sa pozrieť na faktúry, žiadna nová električka sa nekúpila, iba náhradné diely...

Špecifickou, naozaj len košickou príčinou prečíslovania, je vzájomná výmena vozov v súprave. V Košiciach priamo polícia požadovala a sledovala, aby sa havarovaný voz po oprave dostal dozadu a ako riadiaci slúžil voz nepoškodený. Určitú logiku to má, robí sa to i v Bratislave, lenže bez prečíslovania. Kto pozná košické pomery vie, že zadné vozy bývali "očesané" o mnohé diely, takže sa bez úpravy nedali ako riadiace použiť. Naviac boli čelné vozy košických súprav väčšinou vybavené tachometrami. Takže namiesto premontovania tachometrov a doplnenia chýbajúcich dielov vyšla po oprave z dielní úplne rovnako usporiadaná súprava, ale s vymenenými číslami. Kto by sa už z policajtov zaoberal podrobnosťami a skutočným stavom veci (toľká drzosť - výmena evidenčného čísla - to by si predsa nikto netrúfal...). K takýmto výmenám patrí číselné (ale nie skutočné!) prehodenie vozov v dvojiciach 251+290, 256+289, 259+295, 322+323 a 301/II+302/II. Pri GO bolo potom 7 už takto prečíslovaných električiek prečíslovaných ďalej. Aj tým sa stalo, že trojitých prečíslovaní je v Košiciach celkovo 14.

Tieto totálne zmätky potom viedli k neodpustiteľným chybám a predčasnému vyradeniu mnohých električiek. Sledované električky T3 boli vyraďované v rokoch 1986 - 1995, a to bez ohľadu na to, či išlo o vozy staršie (1963 - 1967), alebo náhrady z rokov 1971 - 1976. Iróniou je, že práve vozy z roku 1976 boli medzi vyradenými už v roku 1989 (!!!). Porovnajte si to napr. s bratislavskými vozmi 7704, 7706 a 7610+7602.

Na tomto mieste je potrebné pripomenúť, že voči náhradným "skriniam" panovali v Košiciach predsudky. Išlo vraj o vozy, ktoré "aj Sovieti odmietli prevziať", a preto predsa museli byť zlé. To, že vozy z roku 1976 sú zo série, ktorá sa vyrábala pre Československo, už na tomto predsudku nič nezmenilo, v Košiciach panovalo presvedčenie, že aj toto sú vozy pre ZSSR.

Úplne samostatnou kapitolou sú košické tyristoráky s výzbrojou TV1 (T3M), rekonštruované v Brne v roku 1981. Pre poruchy boli väčšinu svojej existencie odstavené, pre prebytok vozidiel ani nebola snaha ich opravovať a tak sa stalo, že niektoré boli vyradené už 5 rokov po rekonštrukcii a GO (!!!). A voz 243_II si z toho väčšinu odstál. Aj to bola socialistická ekonomika. Len si to porovnajme s osudom výzbrojí TV1 v Bratislave - fungujú tam skoro o 20 rokov dlhšie ako v Košiciach.

V tabuľke sú radené vozy podľa evidenčných čísel, náhradné skrine sú uvedené až v druhom, resp. treťom stĺpci, aby bolo na prvý pohľad jasné, že ide až o ďalšie obsadenie uvedeného čísla. Pri vozoch 320 - 325 nie sú známe výrobné čísla, vozy boli papierovo náhrady vozidiel T1. Pokiaľ je v rubrike (vyradený) pod č. uvedené číslo, znamená to, že voz s týmto číslom ukončil svoju existenciu vrátane čísla. Ak je tam uvedené "výmena", znamená to, že voz síce fyzicky skončil, ale pod jeho číslom jazdil vymenený iný košický voz, "nahradený" znamená "novú skriňu". V poslednom stĺpci sú uvedené aj niektoré typické súpravy, pokiaľ jazdili dlhšie a pokiaľ je známe, je uvedené aj obdobie. Údaje spred roka 1972 je potrebné chápať skôr tak, že boli zistené v roku 1972, ale k prečíslovaniu mohlo dôjsť aj skôr (prvý autor tohoto príspevku sledoval košické električky až od roku 1972).

Autori netvrdia, že uvedená schéma je na 100% správna. Niečo nám mohlo "utiecť". Ide však o poznatky získané prvým autorom na základe dlhých rokov osobného sledovania a zapisovania. Druhý autor potvrdzuje, že údaje poskytnuté pánom Dezsöm Véghom v priebehu korešpondencie trvajúcej vyše dvoch desaťročí, opakovane prekontroloval. Bol som prekvapený, že v Košiciach sa napriek všetkým zmätkom vyskytli aj električky, ktoré neboli nikdy prečíslované.

Článok je prekladom zo Zpravodaje klubu přátel městské dopravy publikovaný so súhlasom redakcie.