Uvádzaná svetlá výška interiéru vozidla je 2370 mm, podlaha je aj v priestore kĺbu rovnako vysoká. Ak by bol strop znížený aj o 40 cm, tak svetlá výška je v tomto priestore stále cca 2 m, takže tu by som problém nevidel.
Aha, ja som myslel, že Bnp sú na východ od Zvolena. Inak 811 by bola M252.O:-). Má dve hnacie nápravy. Plne s Tebou súhlasím ale čo narobíš, keď ZSSK bude šetriť "nech to stojí, čo to stojí". Reko na 812 je totiž asi lacnejšie. Podľa mňa je všeobecne nezmysel rekonštruovať šukafóny na vozidlá "vyššej kvality", vynikajúce jazdné vlastnosti dvojnápravového pojazdu sa totiž zásadne nezmenia řiadnou rekonštrukciou. Zmysel má reko typu "potiahnuť lavice handrou".
I.
Ako viem tak trolino v Rige, ktore sme vydavali najcastejsie ma pohon len na zadnej naprave. Ten pre rim ma ma pohon aj na strednej naprave. Takze je na tom tak isto ako 15tr ka. Preto ten zvysen klb
Výška podlahy pri všetkých dverách je 360 mm, pri použití pokľaknutia (kneelingu) je to od 270 do 280 mm. Mrkni si na linku http://www.dpo.cz/SOLARIS/18_pohledy.htm
pohľady SU18. Ak klikneš 4x na "Další snímek", zobrazí sa Ti interiér s rovnakou výškou v kĺbe. Prečo Tvojej osobe nevyhovuje nízka podlaha? Rád štveráš?
My tu mame Bmx designovo blizke M286, Bnp maju vo Zvolene a zapadne. Podla mojho nazoru ked uz sa robili M152.1 (811) s elektrickym prenosom vykonu, nie je to lepsia koncepcia ako prevodovky a ine mechanicke sajrajty?
My sme však nebrali bratislavskú L8 ako najkratšiu, ale podľa BM ako najbližšie porovnateľnú ku košickej L6 (14,8 km obojsmerne).
Keďže nemám km údaje pre jednotlivé linky v BA, nemohol som urobiť porovnanie. Aj tak je vidieť, že na rôznych linkách sú rôzne rozdiely, preto je dobré brať celkový priemer za všetky linky alebo vypočítať pre porovnanie aj priemernú vzdialenosť zastávok. Pre Košice som v príspevku #2019 vypočítal priemery aj zvlášť pre mestské a rýchlodrážne linky. V príspevku #2017 nájdeš zasa cestovné rýchlosti jednotlivých električkových liniek v KE.
Nedávno ste sa tu bavili o premerných rýchlostiach na električkových linkách a L8 ste brali ako linku s dĺžkou 8,4km.
Ale podľa prevádzkových údajov DPB je najkratšia linka L6 (Kamenné nám. – ŽST Nové Mesto) so 9,1km (4,5v jednom smere) a má na to 15minút v jednom smere a 21 v druhom.
Najdlhšia je L5 (Pri kríži – Komisárky) s 39,1km a túto trasu prejde v jednom i druhom smere za 52minút. Takže si vypočítajte priemernú rýchlosť.
Pri L5 je 22,55km/hod pri L6 je to 15,16km/hod. Avšak taká L12 by mala byť na tom podstatne lepšie, keďže v centre má len pár zastávok. A oproti L5 sa vyhýba takým križovatkám ako Floriánske, Račko, Pionierska, ŽST Vinohrady. Myslím si, že práve 12tka by bola najrýchlejšou linkou v BA.
Bohužiaľ, ani mne sa to nepáči ale M152.2 a Btax majú prakticky rovnakú kapacitu ako M286.0 s prívesom (u vás to snáď boli Bnp a nie Bmx?) a polovičnú spotrebu aj udržiavacie nákaldy. A pri prozákazníckom prístupe ZSSK a vynikajúcej prístupnosti staníc na hlavnej trati (Rožňava, Moldava) po odstavení lokálok ma skor príjemne prekvapuje, že tam vobec ešte ničo jazdí...
I.
No tak ten text uz sem jednou cetl v cestine v casopise Mestska Doprava. Nektery (mozna vsechny) pasaze jsou citovany doslova . Tam to bylo tusim ve spolupraci s Pragoimpexem, tady vidim jedinyho autora a zadny nebo upozorneni nazdroj . Mistr vobslehovic/xeroxovic asi taky cte nektery casopisy.