| Evidenčné číslo: | 6002 |
|
Typ:
| T2
|
|
Výrobca:
| Tatra Praha - Smíchov, ČKD Stalingrad Praha
|
|
Výrobné číslo:
| 147 597
|
|
Rok výroby:
| 1954
|
|
Sprevádzkovanie:
| august 1957
|
|
Odstavenie z premávky:
| 1976
|
|
Vyradenie:
| 1977
|
|
Depo:
| Pribinova (1957 - 1959) (pozri ďalšie údaje)
Jurajov dvor (1959 - 1973)
Krasňany (1973 - 1976)
|
|
Rekonštrukcie a úpravy:
| Rôzne úpravy (zapracovanie pripomienok, odstránenie nedostatkov prototypov, úpravy pre účely veľtrhov, výmena usporiadania sedadiel z 1+2 na 2+1) u výrobcu v rokoch 1955 až 1957
Výmena tyčového zberača za pantografický
Výmena drevenej podlahy za gumovú
Úprava na školský vozeň (1973)
3x VP
|
|
Doplňujúce informácie:
| historické vozidlo |
|
Iné údaje:
| Električka je druhým prototypom T II (T2). Vyrobená bola na prelome rokov 1954 a 1955, od februára 1955 do februára 1956 sa podrobovala skúškam a dostala číslo 6002. 8. februára 1956 boli oba prototypy schválené ako typ T II a zaradili sa do pražskej vozovne Motol. Počas premávky v Prahe sa skúšal aj v súprave s druhým prototypom (6001+6002, 6002+6001). Počas roku 1956 sa vyrobili podvozky pre rozchody 1000 a 1524 mm, čo umožnilo prevádzku aj na úzko- a širokorozchodných tratiach. Od 26.2. do 8.3.1956 bol vozeň 6002 vystavený na 41. strojárenskom veľtrhu v Lipsku, na domácej pôde to bolo od 9.9. do 30.9. toho istého roku na 2. strojárenskom veľtrhu v Brne. Na konci roku 1956 bol odovzdaný do Liberca. V Liberci začal premávať 8.1.1957 skúšobne a od 28.3.1957 aj s cestujúcimi.
Do Bratislavy bol privezený 30.6.1957 popoludní. Po absolvovaní skúšobných jázd s umelou záťažou (od 8.8.1957) na trati č. 4 (absolvoval 5000 km) sa zaradil do skúšobnej premávky s cestujúcimi koncom augusta 1957.
V roku 1958 električka účinkovala vo filme Šťastie príde v nedeľu.
V rokoch 1973 až 1976 sa používal na výcvik vodičov.
V júni 1977 bol zadarmo (čo ho však zjavne zachránilo) odovzdaný do podnikového múzea DP Praha.
V rokoch 1990 až 2000 sa podrobil rekonštrukcii do pôvodného stavu.
Nachádza sa v múzeu DP Praha vo vozovni Střešovice.
|
Jan Vartas