Vozidlá › Električky › Ganz #121 - 127

Pre novú trať do továrne Dynamit-Nobel bolo okrem štyroch motorových vozňov určených aj sedem vlečných (#121 - 127). Konštrukčne rovnaké vozne ako motorové vyrobila fabrika Ganz a spol. v Budapešti v roku 1911.

Na oceľovom ráme zhotovili drevenú skriňu, ktorú zvonku oplechovali a vo vnútri obložili dreveným obkladom lakovaným v prírodnej farbe. Strechu vybavili tzv. americkou nadstavbou s vetracími okienkami. Plošiny uzatvorili ochrannou presklenou stenou a vstupy na plošiny vybavili mrežovými dvierkami. Dvojicu tzv. Griffinových súkolí s priemerom 850 mm pripevnili k rámu prostredníctvom listových pier. Vozne vybavili vzduchovou brzdou a tiež ručnou brzdou ovládanou z oboch plošín. Použitím vzduchovej brzdy umožnili vytvárať vlaky pozostávajúce z motorového vozňa a viacerých vlečných vozňov. Na čelách osadili pod oknami koncové svetlá a spojovacie hadice vzduchovej brzdy.

V salóne pre cestujúcich oddelenom od plošín stenou s dverami osadili drevené lavice v priečno-pozdĺžnom usporiadaní. Vetranie interiéru zabezpečili okrem strešnej nadstavby aj spúšťacími bočnými oknami. Osvetlenie interiéru zabezpečili 8 stropnými a 2 núdzovými svietidlami. Na upozornenie vodiča motorového vozňa vybavili vlečné vozne elektrickým aj remeňovým návestným zvončekom.

Vozne boli dodané v tmavozelenom nátere.

Po vypracovaní projektu Ing. Engela pristúpila Bratislavská mestská elektrická železnica v roku 1926 k prestavbám vlečniakov na motorové vozy s výzbrojou Siemens a trakčnými motormi Siemens D 612. Použité boli kontroléry Siemens typu K, ktoré mali 7 jazdných a 6 brzdných stupňov a umožňovali aj jazdu s jedným motorom v prípade poruchy druhého z nich. Odstránila sa aj vzduchová brzda, čím zanikla možnosť prevádzkovania dlhých súprav. Vozne dostali nové evidenčné čísla #101 - 107.

Električky #102, 106 a 107 najskôr dostali v roku 1936 opravu a neskôr boli okolo roku 1945 vybratím elektrickej výzbroje prestavané na vlečné vozy. V priebehu 50-tych rokov už ako vlečné vozne prešli rekonštrukciou, pri ktorej boli vstupy uzavreté dvojdielnymi dverami.

Okrem výzbroje sa menili aj farby - v 20-tych rokoch po rekonštrukcii dostali zeleno-sivé vyfarbenie, v 30-tych rokoch sivé a neskôr červeno-biele.

Historický vozeň #104 vznikol v rokoch 1996 - 1998 postavením repliky vozovej skrine na pôvodnom podvozku Ganz. Električka bola zrekonštruovaná do stavu na konci 1920-tych rokov, avšak s červeno-bielym lakom. Až v roku 2015 bol vozeň prelakovaný do zeleno-sivej kombinácie.

Vlečné vozne boli do premávky zaradené v priebehu apríla 1911. Vozne sa mohli spriahať výlučne s motorovými vozňami #51 - 54, pričom bolo technicky možné zapojiť za jeden motorák až tri vleky. Do premávky boli nasadzované na linke premávajúcej po Račianskej ulici k Dynamitovej továrni v časoch návozu a odvozu robotníkov do/z tovární.

Od roku 1926 už ako motorové jazdili samostatne na linkách A, C a D. Po dodávke "dvojstovákov" premávali najmä na linkách Cd a Ck.

Vozne #102, 106 a 107 po prestavbe na vlečné v roku 1945 jazdili v súprave s vozňami #201 - 206, päťokeňákmi #31 - 44 a neskôr aj s vozňami 6MT.

Vozne začali vyraďovať v roku 1938 v súvislosti so stavbou päťokenných vozňov vlastnej konštrukcie. Novostavby električiek boli totiž oficiálne rekonštruovanými a predĺženými vozňami Ganz a spočiatku dostávali čísla vyradených električiek. V rokoch 1938 - 1940 preto vyradili vozy #101 (ex 121), 105 (ex 125) a 103 (ex 123). V roku 1949 však na ich podvozkoch ešte postavili vlečné vozne, ktoré boli vyradené v roku 1961.

Vozne #102 (ex 122), 106 (ex 126) a 107 (ex 127) sa už po stavbe ďalších 5-okeňákov (už s dvojcifernými číslami) nevyradili a zostali naďalej v prevádzke. V roku 1945 boli po vybratí výzbroje preznačené pravdepodobne na #125 - 127 a neskôr v roku 1954 na #166 - 168. Vyradené boli v roku 1960.

Zachoval sa vozeň #104, na podvozku ktorého bol v roku 1949 postavený motorový vozeň #44. Medzi rokmi 1996 a 1998 bola na tomto podvozku postavená replika vozňa #104 v stave z konca 1920-tych rokov.