V roku 1910 dodal maďarský výrobca Ganz a spol., Budapest mohutné päťokenné vozne s väčšou kapacitou určené pre trať do továrne Dynamit-Nobel. Motorové vozne dostali čísla 51 - 54 a vlečné 121 - 127.
Prehľad vozidiel
Séria
Typ
Evidenčné čísla
Rok výroby
Sprevádzkovanie
Vyraďovanie
Počet
1.
Ganz
51 – 54
1910 – 1911
1911
1939 – 1958
4
Spolu
1910 – 1911
4
Technické parametre
Dĺžka so spriahadlami
10530 mm
Šírka
2100 mm
2340 mm (so schodíkmi)
Výška
3350 mm
Pracovná výška
~ 5600 mm
Výška podlahy
~ 850 mm (nástupné plošiny)
~ 1050 mm (v salóne)
Rázvor
4500 mm
Počet dverí
4 polouzavreté vstupy
Počet miest na sedenie
35
Počet miest na státie
26 + 2
Celkový počet miest
61 + 2
Pohotovostná hmotnosť
12700 kg (s výzbrojou Siemens)
Celková hmotnosť
17400 kg (s výzbrojou Siemens)
Elektrická výzbroj
Ganz
Siemens (po rekonštrukcii výzbroje)
Motor
Ganz T 100
Ganz TS 70 (po výmene motora)
Siemens D 612 (po rekonštrukcii výzbroje)
Výkon motora
55,9 kW / 75 HP (Ganz T 100)
30 kW / 40 HP (Ganz TS 70)
40 kW (Siemens D 612)
Na oceľovom ráme zhotovili drevenú skriňu, ktorú zvonku oplechovali a vo vnútri obložili dreveným obkladom lakovaným v prírodnej farbe. Strechu vybavili tzv. americkou nadstavbou s vetracími okienkami. Plošiny uzatvorili ochrannou presklenou stenou a vstupy na plošiny vybavili uzatváracími mriežkami. Pracoviská vodiča na oboch plošinách vybavili riadiacim kontrolérom, ovládačom ručnej a vzduchovej brzdy a zvoncom. Dvojicu súkolí pripevnili k rámu prostredníctvom listových pier a pre každú nápravu použili jeden trakčný motor. Vozne vybavili vzduchovou brzdou a tiež ručnou brzdou ovládanou z oboch plošín. Použitím vzduchovej brzdy umožnili vytvárať vlaky pozostávajúce z motorového vozňa a viacerých vlečných vozňov. Na čelách osadili pod oknami čelné reflektory a spojovacie hadice vzduchovej brzdy. Na streche umiestnili lýrový zberač prúdu. Ochranu elektrických obvodov zabezpečili prostredníctvom amerických automatických prúdových vypínačov.
V salóne pre cestujúcich oddelenom od plošín stenou s dverami osadili drevené lavice v priečno-pozdĺžnom usporiadaní. Vetranie interiéru zabezpečili okrem strešnej nadstavby aj spúšťacími bočnými oknami. Osvetlenie interiéru zabezpečili 8 stropnými a 2 núdzovými svietidlami.
Pôvodné vyfarbenie vozňov bolo tmavozelené.
Úpravy
Vozňom bol namontovaný pevný drevený ochranný rám okolo podvozka, ktorý zabraňoval prejdeniu človeka kolesami vozňa.
V rokoch 1925-1926 sa pôvodné hliníkové lýrové zberače prúdu vymenili za lýry s Fischerovými lištami. Pôvodné mriežky na vstupoch na plošiny nahradili dvojkrídlové mrežové dvierka. Zároveň vozne dostali nový náter v sivo-zelenej kombinácii.
Vozne #51 a 54 sa v rokoch 1929 a 1930 podrobili rekonštrukcii, pri ktorej im bola dosadená nová elektrická výzbroj Siemens s motormi D 612. Na utvorenie súvislého radu s motorizovanými vlečniakmi boli zároveň prečíslované na #108 - 109. Vozne zároveň dostali pred obe nápravy automatické záchranné koše. Vozne #52 a 53 dostali novú výzbroj Siemens a motory D 612 v rokoch 1933 - 1934 a boli prečíslované na #110 (ex 53) a 111 (ex 52).
V prvej polovici 30-tych rokov vozne dostali nový sivý náter po vzore električiek "Dvojstovákov".
Vozne #110 a 111 pravdepodobne dostali do roku 1942 namiesto pôvodného lýrového zberača pantograf. Tieto dva vozne boli okolo roku 1945 vybratím elektrickej výzbroje zmenené na vlečné a prečíslované asi na #128 a 129, neskôr v roku 1954 opäť prečíslované, pravdepodobne na #169 a 170. V priebehu 50-tych rokov prešli tieto vlečné vozne úpravou čiel a zároveň boli vstupy uzatvorené dverami. Tieto vlečné vozne boli vyradené do roku 1960.
Na podvozkoch vozňov #108 (ex 51) a 109 (ex 54) postavili v roku 1949 nové vlečné vozne série #121 - 125, ktoré boli podobné vlekom SGP, avšak boli 5-okenné.
Prevádzka
Motorové vozne boli dodané 28. januára 1911 a v priebehu februára boli uvedené do prevádzky na linke k Dynamitovej továrni.
Električky bolo možné spriahať až s tromi s vlekmi série #121 - 127, vďaka čomu tvorili veľkokapacitné súpravy na trati k Dynamitke. Po rekonštrukcii vlekov na motorové v roku 1926 premávali už len samostatne, najmä na linkách A, C a D.
V rokoch 1943 - 1945 po dodávke vlekov SGP pravdepodobne vozne #110 a 111 (mohlo však ísť aj o niektoré z vozňov #102, 106, 107) jazdili pod číslami #51 a 52. Následne boli zmenené na vlečné a premávali v súprave s motorovými vozňami radu #31 - 45, #21 - 26 a 6MT.
Vyraďovanie a likvidácia
Vozne začali vyraďovať v roku 1939 v súvislosti so stavbou päťokenných vozňov vlastnej konštrukcie. Novostavby električiek boli totiž oficiálne rekonštruovanými a predĺženými vozňami Ganz a spočiatku dostávali čísla vyradených električiek. Ako prvé boli vyradené vozne #108 a 109.
Na ich podvozkoch však koncom 40-tych rokov postavili nové vlečné vozne, ktoré boli z osobnej dopravy vyradené do roku 1960.
Zvyšné dva vozne (ex #52 a 53), vtedy už ako vlečné, boli vyradené na konci 1950-tych rokov.